Kapitola:
Pridaná: 13.6.2008, 19:34:36
Čítaná: 1852×
Hodnotenie: (počet hlasov: 8)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Honey Danielsová, Janet Robertsová, Caroline Thomasová, James Potter, Sirius Black
Stručný dej: Chrabromilčanky Honey, Janet a Limetka začínajú svoj posledný rok na Rokforte. Aká nečakaná udalosť ich zastihne?

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Cesta vlakom 2 » Havaj 3 » Konkurz 4 » Vynútený mier

„Jeny ja sa nudím,“ štuchla som do Janet, ktorá práve písala niečo veľmi dôležité.

„Tak sa nejako zabav aj ty,“ zašepkala a lístok prehodila na druhý koniec triedy kde sedel Martin Bennet. Je verejným tajomstvom, že Martin miluje Janet a naopak.

„Ak sa ti páči tak prečo ho nepozveš na rande?“ opýtala som sa. U Jane je normálne, že pozýva chalanov na rande čo ja nechápem, pretože ja by som sa chalana nikdy nedokázala opýtať či so mnou pôjde na rande.

-Bojko haha...-

-Teba ignorujem-

-No dobre-

Vlastne ja som na žiadnom rande ešte nebola ak nepočítam to s Remusom, pretože to bolo rande zo stávky. Janet na mňa chvíľu hľadela a potom povedala:

„Lebo sa hanbím,“ stálo ma veľa síl aby som sa rozosmiala po tichu.

„Ty sa hanbíš? Ty? Veď to si bola ty kto sa spýtal Malfoya či ho rodičia doma týrajú, keď je taký zakomplexovaný a musí si stále dokazovať svoju silu. To ty si pred celou školou povedala Evansovej, že je krava, keď odmieta niekoho takého ako je Potter...“ chcela som pokračovať ale zastavil ma hlas profesora Greena, nového učiteľa obrany, ktorý práve povedal Honey Danielsová. Poobzerala som sa po triede. Všetci na mňa pozerali a očividne čakali, že niečo urobím.

„Áno?“ opýtala som sa.

„Postavte sa a povedzte mi o sebe niečo,“ priblblo sa na mňa usmial. Tak som sa teda postavila a rozmýšľala som čo mu mám o sebe povedať.

„Takže ako ste už povedali volám sa Honey Danielsová a mám 16.“

„Prečo ste sa rozhodli ďalej pokračovať v tomto predmete?“

„Pretože ma obrana veľmi baví a som rozhodnutá stať sa aurorkou,“ povedala som hrdo a všetci, ktorý ma poznali aspoň trochu, sa rozosmiali. Aj som ich chápala. Ja som totiž úplný antitalent čo sa obrany týka. Vlastne som antitalent na všetky predmety okrem života a zvykov muklov a to som vedela len preto lebo som muklovského pôvodu.

„To je výborné. Hlavne teraz,“ usmial sa Green a odhlalil tak svoj dokonalý chrup. Teda môžem mu len závidieť.

„Sadnite si a teraz pôjde Lilly Evansová,“ povedal Green a ja som si znovu sadla k smejúcej sa Janet.

„Prečo sa smeješ?“ opýtala som sa nechápavo.

„T...ty chceš byť aurorkou?“ rehotala sa ďalej a ja som sa naoko urazene otočila.

„Je na tom niečo zvláštne?“ povedala som naštvane a ruky som dala v bok. Bola som celá červená a snažila som sa dýchať pokojne. Nemohla som sa predsa rozosmiať!

„Prepáč Honey ale s tvojimi výsledkami sa aurorkou staneš asi ťažko,“ povedala tentoraz už pokojne Janet.

„Veď ja viem,“ povedala som smutne. ,,Naozaj by som mala niečo robyť. Z ročníka do ročníka prechádzam len tak-tak a celé dni nerobím nič iné iba jem, spím a robím hlúposti. Začnem sa učiť. Veď tento rok sa píšu MLOKY!“

„Honey netráp sa. Veď existuje kopa vecí ktoré môžeš robiť,“ hladkala ma po hlave Janet. Prikývla som no nepovedala som jej čo mám v pláne. Budem ešte väčšia bifľa ako Evanska. Zvyšok hodiny som rozmýšľala len nad mojím rozhodnutím. Až keď sa ozvalo zvonenie, ktoré znamenalo vyslobodenie z hroznej hodiny profesora Greena, začala som vnímať Jane ako mi hovorí niečo o tom, že ak ju Martin do dvoch dní nepozve na rande pozve ona niekoho iného. Keďže ja som teraz mala voľnú hodinu rozhodla som sa, že ju celú presedím v spoločenskej miestnosti a trochu si pospím. Včera sme totiž oslavovali začiatok školského roka a ešte doteraz cítim tu odpornú chuť alkoholu. Prišla som pred obraz Tučnej panej, ktorá spala.

„Vstávajte!Chcem sa dostať dnu,“ skríkla som na ňu. No ona nič. Naďalej sa opierala o rám obrazu a spokojne sa usmievala. Mala som chuť prefarbiť jej tie odporné, ružové šaty na čierno, no nepoznala som kúzlo.

„Tučná pani!“ vrieskala som ale stále nič. Nakoniec som si vyzula topánku a naštvane som jej ju hodila do hlavy. Zdesene otvorila oči a následne spadla tak, že sa jej šaty vyhrnuli na hor. Okamžite som sa otočila a ruku som si pritlačila na ústa aby nepočula môj smiech.

„Čo sa stalo?“ kričala zdesene a ja som usúdila, že sa môžem otočiť.Tučná pani behala z jedného obrazu do druhého a hystericky vrieskala.

„Stojte! Ja sa len chcem dostať do klubovne,“ kričala som a behala som z jedného konca zábradlia ku druhému, aby som bola pri tom obraze kde je ona. Trvalo to dosť dlho kým sa konečne upokojila a pustila ma dnu.Celá udychčaná som si sadla na jedno kreslo pri okne, no keď som už zatvárala oči niečo zaťukalo na okno. Bola to stredne veľká, hnedá sova so žltými očami. Bola to moja sova, ktorú som zabudla doma. Otvorila som okno a ona okamžite vletela do vnútra a natrčila ku mne paprčku na ktorej bol priviazaný list. Len čo som ho odviazala sova odletela kdesi preč. Keď tak nad tým rozmýšľam nikdy ma nemala rada. Asi preto, že som jej nikdy nedala meno. No prestala som rozmýšľať nad mojou sovou a otvorila som list.

Milá Honey,

Prepáč, že som Ti nenapísala ráno ale stála som dlhú frontu na TKTS booth, aby som dostala lístok na Krásku a zviera(len $ 50). Tak, ako sa máš? A čo Carli a Janet? Ja sa mám dobre, len Taylor musel odcestovať do Viedne kvôli nejakému klipu, pozdravuje ťa a odkazuje Ti, že mu je ľúto, že sa s tebou nemôže rozlúčiť. Už sa teším, keď prídeš. Pôjdeme na Vianočné nákupy na Piatu Avenue. Pozdravuj dievčatá a uč sa!

Elizabeth.

List som si prečítala asi ešte päť krát. Toto, že písala moja mama? Akosi priveľmi sa o mňa zaujíma. A to znamená len jedno. Má ďalšieho frajera! Vždy sa ku mne správa tak milo, keď si niekoho nájde(s otcom sa rozviedli, keď som mala 10). A ten jej podpis. Ešte nikdy sa nepodpísala normálne ako napríklad s láskou mama, alebo tak. Vždy sa podpisuje len Elizabeth. No rozhodla som sa, že radšej odpíšem. Vybrala som zo svojej čiernej tašky, ktorá na sebe mala pripevnených snáď sto odznakov, brko, pergamen, fľaštičku s atramentom a začala som písať.

Ahoj mami,

Nevadí, že si nenapísala, raňajky som aj tak nestihla pretože sme včera oslavovali. Mám sa fajn, babi tiež a odkáž Taylorovi, že to nevadí, a, že ho pozdravujem. A keď už si začala s tou Piatou Avenue tak radšej šetri(veď vieš aké sú tam ceny). Mala by si ísť na odvikaciu kúru pretože Broadway ťa raz zničí. Keby si aspoň nechodila stále na Krásku a zviera, no nevyjadrujem sa. Pozdravím dievčatá a budem sa učiť.

Dani Elsa.

List som preložila napoly a napísala som Broadway 44, New York. Potom som ho vložila do tašky spolu s ostatnými vecami ktoré som vybrala. Oprela som sa a začala som snívať o našom byte. Bývame na ulici Broadway 44, čo je starý dom so štyrmi bytmi. Ja a mama bývame v byte číslo 3 na hornom poschodí. Náš byt má 4 izby. Veľkú kuchyňu z ktorej sa ide na mini balkón, obývačku, moju izbu a maminu spálňu. Samozrejme máme aj záchod a kúpelňu.

„Honey spíš?!?“ zatriasol mnou niekto.

„Nie,“ povedala som v polospánku.

„Ale áno ty spíš,“ vedela som presne kto to hovoril, James!

„Vidíš, už zase zapávaš!!!“ vykríkol napoly urazeným a napoly víťazným hlasom. Nechcelo sa mi odpovedať preto som sa len otočila na druhú stranu. Pred očami sa mi vynoril nádherný svet. Obloha bola nádherne orandžová a domy mali pastelové farby. Kráčala som po ceste a na jej konci bola krásna dúha. Bolo tam tak nádherne. Začala som bežať, aby som sa konečne mohla dostať k dúhe. V tej chvíli túžlo celé moje telo len po tom, aby som som sa dotkla dúhy.

„Honey Danielsová, vstávaj!“ skríkol niekto.

„Nechaj ma tak!“ skríkla som tentoraz ja a posadila som sa. Nebol tam len James ale aj Limča a Janet.

„Nestihneš transfiguráciu!“ kričala hystericky Janet a ťahala ma z kresla. Stihla som ešte schmatnúť tašku a bežala som za tými dvoma. Naozaj som netúžila dostať od McGonagallovej trest. Keď sme dobehli pred učebňu ešte nikto tam nebol.

„No výborne ešte som mohla spať,“ pozrela som nehnevaným pohľadom na Janet a Limču a spomenula som si na ten sen.

„Honey prečo nemáš jednu topánku?“ opýtala sa prekvapene Limča a spolu s Janet sa začali smiať. Sklonila som hlavu a spod čierneho habitu vytŕčala moja ponožka s červeno-čiernymi pásikmi. Pohla som prstami, aby som sa uistila, že je to naozaj moja noha. A bola!

„Ja...Tučná pani spala...topánka...nechala...idem,“ s týmto vysvetlením som po Janet hodila tašku a rozbehla som sa za obrazom Tučnej panej. Keď som tam prišla začala som hľadať topánku, ale nikde nebola.

„Čo tam hľadáš dievča?“ opýtala sa Tučná pani s povýšeneckým tónom hlasu.

„Moju topánku. Bola presne ako táto,“ vystrčila som nohu na ktorej bola moja čierno biela čína. Milujem číny! Hlavne preto, že sú z Číny a ja všetko spojené z Áziou milujem.

„Áno tú som videla. Nejaký chlapci ju zhodili dolu zo schodov ale dopadla len o poschodie nižšie. Viem to, lebo začali nadávať, že spadla len na to poschodie.“

„Aha dobre. Ďakujem,“ vyhŕkla som a bežala som o poschodie nižšie. Síce medzitým zazvonilo ale hlavné je, že som našla topánku. Potom som sa rozbehla do triedy.

Rozrazila som dvere a dobehla som až k McGonagallovej.

„Prepáčte, že som prišla neskoro ale stratila som topánku a tak som ju musela ísť hľadať,“ ospravedlnila som sa.

„Je mi jedno či ste stratili topánku alebo nie Danielsová. Máte trest. Príďte za mnou zajtra po večeri,“ povedala McGonagallka mrazivo chladným hlasom. Zo zvesenou hlavou som si sadla na jediné voľné miesto v triede pri Molly Stuartsovej. Je to celkom milá baba a je z Chrabromilu. Má dlhé čierne vlasy a hnedé oči a je jediné dievča, ktoré dalo Siriusovi kopačky.

„Chcem aby ste teraz dávali pozor!“ skríkla McGonagallová, ktorá práve vstala od katedry, a hrozivo pozrela na Záškodníkov.

„Takže cez leto sme sa dohodli s riaditeľom Horndsoftu, čarodejníckej školy v Havaji, že zorganizujeme výmenný pobyt pre štyroch členov každej fakulty. Podotýkam, že sa tam môžu dostať len tý najlepší. Výber študentov sa uskutoční presne o dva týždne takže ešte máte čas ukázať to, čo vo vás je.

„To tam pôjdu dvaja chlapci a dve dievčatá z jedej fakulty?“ vykríkol Sirius z poslednej lavice.

„Nie Black! Pôjdu tam len tý najlepší čo znamená, že to môžu byť štyria chlapci ale aj štyri dievčatá.Proste len tý najlepší štyria,“ odpovedala mu McGonagallová. Zvyšok hodiny sme už len opakovali to čo sme sa učili minulý rok a McGonagallová nás každých päť minút upozorňovala aké sú MLOKY, ktoré budeme písať tento rok, pre nás dôležité.

„Myslíte si, že sa tam dostane niektorá z nás?“ opýtala sa vzrušene Janet, keď sme vychádzali z triedy.

„Neviem,“ pokrčila plecami Limča.

„Jasné, že hej,“ povedala som mierne naštvaným hlasom. Limča aj Janet pôjdu určite. Veď patria medzi tých najlepších.

„Je ti niečo?“ opýtala sa ma Limča ustarane.

„Nie len som si spomenula, že som si zabudla urobiť úlohu z herbológie a tú máme práve teraz,“ povedala som rýchlo a bežala som rovno ku skleníkom. Pravdu povediac úlohu z herbológie som mala a odbehla som len preto, lebo som sa pred nimi nechcela strápniť. Neviem si totiž predstaviť čo budem robiť, keď pôjdu na Havaj a ja tu zostanem sama. Som na nich závislá!

Zvyšok dňa prebehol dosť zle. Robilo mi veľké problémi sa nerozrevať a tak som radšej ani nehovorila, lebo som mala pocit, že len čo otvorím ústa, rozrevem sa. Hneď po vyučovaní som sa zavrela do izby a robila som si úlohy. Potom som si čítala učebnicu dejín a potom som išla na večeru. Hneď po nej som sa vyhovorila, že musím ísť poslať list, čo som nakoniec aj urobila a teraz sedím tu v soviarni. Je tu strašný hluk, zápach, ale aspoň tu môžem revať koľko len chcem. A ten výhľad odtiaľto je nádherný. Vidím priamo na jazero pri ktorom je nejaký zaľúbený párik a tiež vidím do Hagridovej chalupy. Hagrid si práve nalieva čaj a niečo hovorí. Pozrela som na hodinky. Už prešla hodina odkedy som odišla poslať list. Utrela som si slzy skonrolovala som zaľúbený párik(práve sa bozkávali), Hagrida(odpil si z čaju) a odišla som dúfajúc, že už sa nerozrevem.

--------------------------------------------------------------------------

Ahojte,

takže po dlhej dobe tu máte kapitolu k HD. Sorry,že to trvalo tak dlho ale nejako mi došli nápady. Ale teraz je to už jedno lebo som niečo napísala. Takže chcem vás upozorniť, že adresa Broadway44 je vymyslená(ale to asi viete) a potom, že TKTS booth je predajňa kde sa predávajú zlacnené lístky na Broadway. A na koniec chcem poďakovať:

*MIRKE* - za to, že je môj beta-reader a za to, že len vďaka nej tu dnes máte kapču

HermioneGr, Sesilii Nathanielly, Natullke14, Sofii Dušičke Snape, a ešte raz *MIRKE* -za to, že komentovali.

Tak keď si kapitolku prečítate tak dajte nejaké hviezdičky a napíšte koment alebo pošlite sovku(chcem vedieť na čom som).

Sae

[ » na začiatok « ]