Kapitola:
Pridaná: 6.6.2008, 11:30:48
Čítaná: 2197×
Hodnotenie: (počet hlasov: 4)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Nessa, Severus Snape
Stručný dej: Ja viem, hovorila som, že si dám pokoj, ale viete aké ťažké to je? Proste som musela písať... a tak som sa rozhodla napísať niečo trošku iné. Ale len trošku... alebo veľmi? Inak upozorňujem, toto nie je v súlade s knihou. Nie úplne...

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Zistenie 2 » Posledná kvapka 3 » Trochu iná + Uzmierenie 4 » Prosba starého človeka 5 » Ministerstvo 6 » Nová úloha 7 » Veľká láska, posteľ praská... 8 » Obed 9 » Odchod 10 » Tajomstvo 11 » Neporušiteľná prísaha

„A teraz ma vyhodíš?“ hladkala mu hruď prstami.

„Vyhodím? A to by som načo robil?“ usmial sa.

„Neviem. Bola som len zvedavá, či nebola posteľ posledným cieľom.“

„Porozmýšľam... nie,“ pobozkal ju.

„Tak to nie je zlé.“

„Čo nie je zlé?“

„To ti nepoviem,“ usmiala sa.

Po chvíli sa ozval.

„Ale budeme si musieť nájsť byt.“

„Ak chceš so mnou bývať, varujem ťa. Nemám peniaze. Kým si nenájdem prácu, budeš ma mať na starosti.“

„To mi nevadí. Budem ťa mať na starosti aj celý život.“

„Potom ti všetko splatím.“

„Ale prosím ťa!“ zasmial sa. „Nič mi nemusíš splácať! Už si mi všetko splatila.“

„Aj tak.“

„Vieš čo? Nesplatila si mi všetko. Ešte jeden sikel,“ pritiahol si ju a začal ju bozkávať na krku.

„Nie!“ zastavila ho. Pozrel na ňu nechápavo a vystrašene.

„Jeden sikel a jeden knut,“ usmiala sa.

„Tak to mi nevadí,“ znovu ju pobozkal.

Sirius vošiel do izby, práve keď Nessa upratovala posteľ. Tichúčko prešiel za ňu a objal ju. Vystrašene vyskočila, ale keď spoznala jeho ruky a objatie, tak dobre známe, skoro až preštudované, pritúlila sa k nemu ako mačka.

„Mám dobré správy,“ začal Sirius. „Našiel som nám byt.“

„Aj ja mám dobré správy,“ usmiala sa. „Našla som si prácu.

„Výborne! Aspoň budeš mať čo robiť, posledné dni tu len tak pobehuješ. A čo budeš robiť?“

„Predavačku,“ zašepkala.

„A kde?“

„To je jedno.“

„Tak toto som už niekde počul! To je úplne nepodstatné, áno? Potom mi to môžeš bez problémov povedať.“

„Sirius... nenúť ma. Nechcem ti to povedať. Je to pre mňa potupné.“

„Potupné?“ zvážnel. „Nessa, kde budeš pracovať?“

„V obchode. To je všetko, čo ti môžem povedať.“

„Nessa, neštvi ma!“ zavrčal.

„O to sa práve snažím. Keby si to vedel... mohol by si si niečo myslieť... a ja ti nemôžem povedať ani pravý dôvod! Je mi to ľúto!“

„Prečo nemôžeš nič povedať?“

„Preto!“ vykríkla. „Prosím, Sirius. Keby som ti to povedala, myslel by si si, že som...“

Zmĺkla.

„Nechaj ma, Sirius,“ zašepkala zmučene. Pustil ju.

„A kedy začínaš? Alebo aj to je tajomstvo?“ škrípal zubami.

„Nie, to nie. Zajtra. Od tretej do dvanástej v noci.“

„Výborne. Ktorý obchod funguje v tejto dobe?“

„Vieš, že ti to nepoviem.“

„Viem, ale stále skúšam.“

„Prosím... Sirius, neodsudzuj ma.“

„To nerobím, len nechápem, prečo by si mi to nemohla povedať.“

„To ani nemôžeš ešte chápať.“

„Zbaľ sa. Odchádzame,“ odtiahol sa od nej a začal si baliť veci. Smutne sa pobalila a spolu sa odmiestnili do Londína. Bol tu malý bytík, ktorý mal len dve izby, kuchyňu a spáleň, a malú kúpeľňu. Nessa chcela Siriusova nejako rozveseliť, ale stále bol smutný a zadumaný. Prikradla sa za neho a rozopla mu nohavice.

„Čo mám robiť? Som prinútená to nepovedať. Pochop ma.“

Chvíľu len stál, nerozhodný, čo urobiť, a keď už si chcel zapnúť nohavice, zvrtol sa a pobozkal ju.

„Verím ti. Aj keď sa o teba bojím, verím ti. Ale pochop aj ty mňa. Bojím sa. Už ma raz zradil priateľ, myšlienka, že by si ma zradila ty, je proste na nevydržanie. Bojím sa.“

„Neboj sa. Som stále tvoja a nezradím ťa.“

Objal ju a stiahol jej nohavice.

„A teraz hor sa vyskúšať našu novú posteľ!“

Nessa vošla do obchodu. Bol jej odporný. Predstavila si, ako kedysi mala tieto veci rada, ako ich používala... teraz jej čierna mágia bola cudzia, hoci stále dobrý pomocník. Prezerala si zaprášené fľašky s jedmi a škaredé lebky odťatých hláv, ktoré sa na ňu vyškierali, a pri tom myslela na to, ako veľmi chcela, aby ju Sirius neodcudzoval. Ale keby sa o tomto dozvedel, zavrhol by ju, ani by si ju nechcel vypočuť. A Nessa mu ani nemala čo povedať. Bolo to zložité. Ale teraz musela pracovať, a bolo jedno kde a ako, a obchod Borgina a Burkesa bola jediná možná cesta k peniazom. A bude bližšie ku tomu, čo jej bolo odopreté, na úkor jej nového života. Ak však chce uspieť, toto je potrebné.

Stala si za pult a čakala. Do tohto obchodu veľa ľudí takto „skoro“ nechodilo, pretože smrťožrúti sem chodili za tmy, kedy ich nemal kto vidieť. Smutne čítala knihu, dúfajúc, že nikto neuvidí jej názov, Vojna zlu, a niekedy sa pozrela na stiesnenú ulicu pred obchodom. Tým, že ministerstvo sa snažilo dolapiť každého, čo mal niečo spoločné s čiernou mágiou, tadeto prechádzalo už len veľmi málo ľudí. Ulica sa zaplní neskôr, keď už všetci tí lajdáci z ministerstva odídu v mylnom dojme, že ich práca sa tu skončila. Keby však vedeli, čo sa tu deje po zotmení, nesprávali by sa tak, ako to nový minister očakáva, ale ešte ochotnejšie by bežali domov ku svojím rodinám.

Dvere obchodu sa otvorili a dnu vošiel urastený muž v dlhom plášti a kapucni. Nessa hneď spoznala, že sem nepatrí, pretože bol až príliš pokojný. Smrťožrúti, akokoľvek zlí boli, vždy sa správali opatrne, nervózne. Tento muž nemal čo stratiť, dobre to vedel. Jeho chôdza a vystretá postava to naznačovali. Nessa si všimla, že je skoro tak vysoký ako Sirius. Vstala od pultu a podišla k nemu, práve keď si obzeral starý diadém vymretého rodu žien, ktoré zasvätili svoj život čiernej mágií a zavrhli všetko, čo bolo späté s mužmi. Diadém im bol nanič.

„Krásna práca raráškov,“ poznamenala.

„Áno, majiteľa by veľmi radi zabili,“ prehovoril smutným unaveným hlasom. „Ja potrebujem niečo, čo ma nebude stáť život.“

„Bohužiaľ, všetko v tomto obchode stojí život alebo dušu. Ak chcete niečo neškodné, choďte do hračkárstva.“

„Na to som neprišiel. Nemali by ste svojich zákazníkov pobádať ku kúpeniu?“

„Moja práca je predávať čiernu mágiu, nie hľadať zákazníkom neškodné predmety na vyvolanie vyrážok,“ vrátila sa ku pultu.

„Zaujímavá kniha,“ poznamenal, keď uvidel kúsok z knihy, ktorú práve čítala.

„Vyznáte sa?“ stuhla.

„Dá sa to tak povedať. Kto preboha ste?“

„Tak to vás nemusí zaujímať,“ zavrčala.

„Každým okamihom si myslím opak. Poslal vás niekto? Dumbledore? Alebo...?“

„Nikto ma sem neposlal, ale vy vyzeráte, že vás niekto poslal!“ vybuchla. Rýchlo siahla po prútiku a vyčarovala malého čierneho zajaca, ktorý zmizol a zanechal po sebe iba čierny dym.

„Varovala som Borgina! Vypadnite, inak si po vás prídu smrťožrúti!“ zvolala. Muž neváhal, obrátil sa sa odišiel. Cestou videla v zrkadle odraz jeho predčasne zostarnutej tváre a prešedivelých vlasov. Pomyslela si, že je to vlkolak, ale hneď tú myšlienku zavrhla. Bol príliš normálny na vlkolaka.

Ozvalo sa niekoľko prasknutí a do obchodu sa vrútili muži v maskách a čiernych plášťoch. Rýchlo odčarovala knihu do bytu, keď v tom ju jeden smrťožrút schytil za vlasy a vykrútil ruku tak, že jej mohol na obnažený krk pritlačiť prútik. Hlavu mala vyvrátenú. Nejaký smrťožrút začal prehľadávať obchod. Druhý začal vrešťať na Nessu.

„Suka! Nikto tu nie je! Oklamala si nás! Tým si oklamala Temného pána!“

„Neoklamala!“ zakričala tlmene, na čo pocítila hroznú bolesť na boku. Niekto ju kopol.

„Bol tu! Bol tu zradca,“ vzlykala cez slzy. Ďalšia rana, mala pocit, že jej zlomili rebro.

„Prosím! Keď videl znamenie, vybehol a odmiestnil sa!“

Smrťožrút, čo ju držal, ju pustil. Zohla sa a rozkašľala sa. Cez slzy od hroznej bolesti v boku ani nevidela, iskrilo jej v očiach. Keď prestala ako tak kašľať a roztvorili sa jej oči, videla, že vykašľala krv.

„Podľa mňa hovorí pravdu,“ ozval sa známy hlas. Zodvihla zrak práve vo chvíli, keď Peter utŕžil silné zaucho od smrťožrúta o hlavu vyššieho od neho. Peter zakvílil.

„Veď som vám vravel, že Lupin sem bude chcieť ísť!“

„Toto nemá cenu!“ zvolal ďalší hlas. „Bella, poď! Už len chvíľu a vyklopia aj to, čo nevedia!“

„Počkaj, Barty. Longbottomovci počkajú,“ ozval sa hlas Nessinej sestry. Ženské prsty jej zovreli bradu a zodvihli tvár na úroveň svojej. Bellatrix sa zaškerila.

„Vybrala si si zlú stranu, sestrička. Alebo mám povedať neter? Neboj sa, budeš mať spoločnosť, už o chvíľu za tebou pošlem všetkých tých humusáckych zradcov. Príjemné umieranie,“ zasmiala sa o pustila ju. Nessa by odpadla, keby ju stále nedržali silné ruky. Takto len bezvládne klesla a čakala, kedy ju zasiahne Avada. Tá však neprichádzala. Nejaký smrťožrút ju znovu kopol, ale tak silno, že teraz si už bola istá, že má zlomené aspoň tri rebrá. Zvalila sa na chrbát, pretože ruky ju pustili, a krv jej zapĺňala telo. Počula pukanie a vedela, že sa všetci odmiestňujú. Krátko pred posledným puknutím stratila vedomie.

Nová reklama... dúfam, že sa Mei neurazí, ak áno, tak mi napíš...

Persefan je mladé muklovské dievča, len málo poznačené čarami vo forme vešteckých schopností. Jedného dňa sa do jej domu dostane riaditeľ čarodejníckej školy a tvrdí, že vie, kto je. Je čarodejnica. Persefan odchádza na Rokfort, kde však musí dohnať päť ročníkov a VČÚ za jeden rok. Ako je možné, že to zvládne tak ľahko, ešte k tomu sa aj stane animágom? Je Snape jej skutočný priateľ? A čo Záškodníci?

Persefan zvládne všetko, príde na triedenie a vstúpi do Chrabromilu, do šiesteho ročníka. Prečo však klobúk rozmýšľa hádam aj hodinu o tom, kam ju zaradiť?

Hneď po triedení a hostine za ňou prídu Záškodníci. Persefan už však pozná ich triky a vie, čo sa ide diať. Sirius Black skončí na posmech celej škole ako zemiakový študent a začína sa vojna. Kto vyhrá, Persefan či Sirius? Zblíži ich stávka a následný trest?

Ako ovplyvní Persefanin život proroctvo vyslovené vešticou, na ktorú stranu sa pridá? Dozvie sa pravdu o svojom osude? O svojej minulosti, aj budúcnosti? Čo spôsobia jej stále jasnejšie vidiny? Kto vlastne naozaj môže za trápenie Harryho Pottera? Kto zničí Temného pána? A akú nakoniec bude mať úlohu Severus Snape? To všetko a ešte viac sa dozviete v najlepšej poviedke stránky, Persefan. Persefan Viertlová, už dnes, na Markíze... alebo na hp.sk...

[ » na začiatok « ]