Kapitola:
Pridaná: 5.6.2008, 19:57:43
Čítaná: 1323×
Hodnotenie: (počet hlasov: 8)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Nessa, Severus Snape
Stručný dej: Ja viem, hovorila som, že si dám pokoj, ale viete aké ťažké to je? Proste som musela písať... a tak som sa rozhodla napísať niečo trošku iné. Ale len trošku... alebo veľmi? Inak upozorňujem, toto nie je v súlade s knihou. Nie úplne...

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Zistenie 2 » Posledná kvapka 3 » Trochu iná + Uzmierenie 4 » Prosba starého človeka 5 » Ministerstvo 6 » Nová úloha 7 » Veľká láska, posteľ praská... 8 » Obed 9 » Odchod 10 » Tajomstvo 11 » Neporušiteľná prísaha

Vošla dnu a prešla do kuchyne, kde sedel Severus. Keď ju uvidel, vyskočil a vrhol sa k nej. Vystrašene sa uhla, ale drsne ju schytil za rameno a potriasol ňou.

„Kde si bola? No tak! Kde si bola?!“

„Severus! Prestaň“ To bolí!“

Prestal ňou triasť, ale stále ju drsne držal.

„Bola som v Zašitej uličke a za jedným škriatkom... pusti ma!“

Pustil ju a čakal. Nessa mu povedala všetko, čo jej predtým hovoril Sirius.

„Aha,“ hlesol. „A to si musela všetko urobiť sama? A čo ja?“

„Chcela som, aby si si aspoň raz pospal.“

Sadol si, pretože celý čas stál. Keďže sa už zotmelo, ani poriadne nevidela jeho tvár.

„A teraz, ak dovolíš. Idem spať. Toto bol náročný deň,“ zvrtla sa a odišla do svojej izby, zatvorila dvere a otočila sa k posteli. Čakala, že tam nájde svoje staré veci, ale vyrazilo jej dych. Keď uvidela na prikrývke rozprestrený habit slivkovomodrej farby. Podišla k nemu a pozrela si lístoček priložený k rukávu.

Teším sa na Teba každú chvíľu.

Hoci bozky ochladli, stále ich cítim.

S

Ja sa zbláznim! S! Ale to môžu byť obaja...

Bola si tak na 99% istá, že je to Sirius. Ale čo ak je to Severus? Čo ak sa v ňom konečne niečo pohlo? Je to možné?

Je len jeden spôsob, ako to zistiť.

Ráno si obliekla habit od S a šla na raňajky. Severus už tam sedel. Keď si sadala, odtrhol oči od taniera a pozrel na ňu. Zamračil sa na habit.

„Odkiaľ ho máš?“ vyštekol. Nessa sa v duchu usmiala.

„Kúpila som si. Keby si si ma aspoň trochu všímal včera večer, vedel by si, že mám ešte jeden. Kúpila som si nové veci, a čo?“

„A odkiaľ si mala peniaze?“ pokračoval podozrievavo.

„Som Blacková. Mám peniaze. V banke.“ Ani veľmi neklamala – naozaj mala v banke peniaze, len nemala kľúčik. Dostane ho až po otcovej – alebo nevlastného otcovej – smrti. Ak ho vôbec dostane.

„Mali by sme to povedať Dumbledorovi.“ Navrhol Severus.

„Čo?“

„O tom Riddlovi:“

„Och... no ja som mu to už povedala Včera večer,“ vyhovárala sa.

„Zasa bezo mňa? Reagoval pofráždenejšie.

„Už som ti to vysvetlila.

Vstala od stola.

„Idem preč. A je mi jedno, čo povieš aj čo chceš robiť. Najlepšie bude, ak zistíš, čo robil Riddle potom, ako odišiel od Borgina a Burkesa.“

Vyšla z domu a odmiestnila sa skôr, ako ju stihol dobehnúť. Objavila sa pre Rokfortom. Vonku bolo len málo detí, z ktorých niektoré mali ešte zelenú kožu. Vošla do hradu a vyšla do riaditeľovej kancelárie. Vošla dnu. Riaditeľ sedel na svojom zvyčajnom mieste a hladkal fénixa.

„Nessa! Aké prekvapenie! Čo ťa sem privádza? Ešte to nie je úplne bezpečné...“

„Pane, ja som v poriadku. Severus, ktorý ich už mal, ich dostal, ja nie. A vy?“

„Och, ja som kedysi ako prvák na seba použil malé kúzlo, ktoré mi zabezpečilo imúnnosť na celý život. Mal som vtedy do činenia s kiahňami a povedal som si, že ich nechcem mať aj ja.“

„Malé kúzlo? Myslíte to na úrovni VČÚ?“

„Och, asi áno,“ nedbanlivo mávol rukou.

„No... som tu preto... ja som... bola som so Siriusom. Všetko mi povedal o Tomovi Riddlovi. Takže už viete, že nie je s nami.“

„Ja som to vedel hneď. Len som nevedel, čo presne sa stalo. A stále neviem. Ty teraz chceš vedieť, čo ďalej,“ skúmal ju svojím rontgenovým pohľadom.

„Máte pravdu,“ sklonila hlavu.

„Teraz nepotrebujem nič,“ pokračoval, akoby nič. „Môžete si robiť, čo chcete. Už vás nezaťažujem.“

Hľadela na neho ako vyoraná myš.

„Skončili sme? Už nijaké úlohy? Môžem odísť?“ skoro sa rozosmiala.

„Presne tak,“ usmial sa.

„Pane... ďakujem!“ zvolala šťastne.

„To si sa so Severusov aj ty neznášala?“ usmieval sa.

„No, najlepší spoločník to nie je. Som vlastne rada, že sa ho už zbavím.“

„To verím.“

„Pane?“ obrátila sa ešte pri dverách. Niečo jej napadlo.

“Áno?“

„Môžem si požičať školskú sovu?“

„Ale samozrejme.“

Vybehla do Sovej voliéry a vybrala si peknú sovu pálenú. Vyčarovala si brko a kúsok pergamenu. Narýchlo načarbala odkaz.

Dnes, v piatok, odchádzam. Ak chceš, čakaj ,a pred bránou Rokfortu. Nessa

Priviazala lístok sove o nohu a odišla, zatiaľčo sova letela preč.

Vošla do prázdnej Škriekajúcej búdy. Zbalila si veci, ktorých bolo len pár, a čakala na Severusa. Ten prišiel asi o dve hodiny. Vošiel do kuchyne, kde sedela Nessa.

„Severus...“

„Nijaké stopy, kde by mohol byť.“

„Severus!“

„Čo je?“ zarazil sa uprostred svojej správy.

„Odchádzam. Už tu nemusím byť. Naša úloha sa skončila.“

Pozeral na ňu, akoby mu práve povedala, že je tehotná so skunkom.

„Odchádzaš? Akože odchádzaš?“

Postavila sa a zobrala si starý batoh, v ktorom mala veci.

„Maj sa, Severus.“

„Nemôžeš predsa len tak odísť!“

„A čo mám robiť? Mám s tebou žiť, či čo? Ja som slobodná.“

„Ale... nemôžeš odísť!“ zopakoval.

„Prečo by som nemohla?“ začala sa hnevať. „Môžem. Všetko môžem. Ty si mohol klamať, ja môžem odísť.“

„O čom to hovoríš?“ nechápal. V tom sa zvonku ozval Siriusov hlas.

„Nessa! Si tu?“

„Tak takto je to,“ zašepkal Severis a všetko mu zapadlo.

„Severus...“

Zvrtla sa a vyšla von. Hoci po tomto túžila rok, aby sa v ňom pohol nejaký cit, aby na ňu žiarlil, teraz to už nechcela. Už vedela, čo je naozajstná láska, a vedela, že on by jej ju nemohol dať, ani že ona ju necítila k nemu.

„Som tu, Sirius. Severus ma nechcel pustiť.“

Ten práve vyšiel z domu.

„Takže ty, Black. Mohol som si to myslieť. Tradícia, čo? Robíš Potterovi radosť.“

„Ja nemôžem za to, že ty tak rád klameš. A hlavne ženám, ktoré miluješ. Alebo vlastne... možno si miloval Lily, ale pochybujem, že miluješ Nessu.“

„To hovoríš práve ty? Playboy, ktorý polku života strávil lovením dievčat, akoby to bola zver?“

„Lenže ja sa aspoň nepretvarujem a neklamem.“

„Som Nessy hodný viac, ako ty!“

„Ona sama si musí vybrať! Nie je vec!“

„Radšej si vyberie mňa!“

„To sa mýliš, Severus,“ ozvala sa Nessa. „Radšej budem s niekým, kto ma neklame, aj keby to malo trvať len krátko, ako s niekým, kto ma klame a podvádza. Sirius je čestny, to ty nedokážeš,“ prešla k Siriusovi a zboku ho objala. Usmial sa na ňu a zobral jej veci. Severus očervenel, čo na jeho bledej pleti vyzeralo strašne. Nessa už len cítila, akoby jej gumové rúry zvierali celé telo a nadýchla sa na prázdnej ulici. Sirius ju viedol Rokvillom do Troch metiel, kde vybehli do jednej izby. Tu Sirius nechal jej veci a znovu ju vyviedol. Premiestnili sa na jednu Londínsku ulicu, kde bol vchod do Deravého kotlíka. Prešli do Šikmej uličky.

„Pozývam ťa,“ uviedol ju do malej kaviarne. Hrala tu príjemná hudba a bolo tu pekne a útulne. Objednali si horúcu čokoládu a pozorovali, ako vonku obchodovali čarodejníci, húkali sovy, mňaukali mačky... a oni to nepočuli, iba sedeli a pili, raz za čas sa na seba usmiali. Nessa bola šťastná. Predstava, že by ju Severus niekedy niekam pozval, bola taká smiešna, ako Sirius mníchom.

„Počkaj tu,“ zašepkal Sirius a niekam odbehol. O chvíľu sa vrátil a podával jej nádhernú červenú ružu. Prijala ju s úsmevom.

„Nikdy by som si nepomyslela, že by mi niekto dal ružu. Ani že by som sa JA mohla tak nasmiať.“

„Vidíš. Aj ja som mal taký pocit po smrti Lily a Jamesa. Vrátila si mi úsmev.“ Po chvíli sa Nessa ozvala:

„Som rada, že si vtedy prišiel. Neviem, ako by som sa odtiaľ dostala.“

„Dlho som čakal, ale nechodila si, tak som sa išiel pozrieť, či sa ti niečo nestalo.“

„Ty si sa o mňa bál?“

„Či som sa bál? Samozrejme!“

„To je zvláštny pocit.“

„Čo? Že som sa bál?“

„Nie. Že si sa bál o mňa.“

„Nikdy sa snáď o teba nikto nebál?“

„Nikdy mi to nikto nepovedal.“

„A Snape?“

„Och, on nie je schopný citu.“

„Takže medzi vami dvoma...“

„Nebola to láska. Asi len nejaká... zaslepenosť. Ale nie láska. Až teraz viem, čo je láska.“

Po chvíli vyšli a prechádzali sa uličkou. Pomaly sa poberali do Deravého kotlíka, z pred ktorého sa odmiestnili naspäť do Rokvillu. Vošli do Troch metiel a vyšli po schodoch do izby. Mala len jednu miestnosť, v ktorej bola malá posteľ, stolík, stolička a kreslo prežraté moľami. Len čo zavreli dvere, Sirius si ju pritiahol k sebe a začal ju bozkávať. Stiahla ho na malú posteľ, kde ju pomaly vyzliekol. Vedela, že on neodíde, že keby sa im posteľ aj nenapraviteľne dolámala, iba by sa zasmial a bozkával by ju ďalej, že on neodíde, keď sa to skončí, že zostane... že to ON bol ten, ktorý ju skutočne miloval.

A aby som nezabudla (čo sa stáva často), dávam sem aj REKLÁM!

A na čo? Na drhú moju poviedku, lebo som sa rozhodla, že sem budem písať reklamy na rôzne poviedky, ktoré ste nááááhodou možno ešte niektorí nečítali. Takže...

Canis, malá vlkolačka, sa dostane na Rokfort, presne rok po tom, ako tam prijmú malého Remusa Lupina. Stane sa veľmi blízkou kamarátkou Záškodníkov, a ako to už chodí, ezostane len pri tom. V jej živote však nie je len jeden muž, mladý Remus má síce malú, ale príťažlivú konkurenciu : Siriusa Blacka. Čo sa stane? Ako sa ich vzťahy rozvinú? Môžete si prečítať aj iné LoveStory ako Alice a Sirius - dokonalý pár? Alebo Lily a James - konečne spolu. Príbeh zrady a lásky, kde nechýba ani legendárny Temný pán, jeho verní smrťožrúti a zradca, ktorý skončil životy dvoch mladých ľudí. A čo severus Snape? Je taký čistý ako jeho vlasy? Asi nie, toľko masti by už ani tie jeho škuty nevydržali. Kto nakoniec vyhrá? Prežije veľká láska?

To všetko v poviedke Canis, už zajtra, na Markíze...

Tak nie, už mi šibe... ale som sa rozpísala, čo? Dá sa... nabudúce nová reklama!

[ » na začiatok « ]