Kapitola:
Pridaná: 4.6.2008, 22:55:11
Čítaná: 900×
Hodnotenie: (počet hlasov: 3)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Nessa, Severus Snape
Stručný dej: Ja viem, hovorila som, že si dám pokoj, ale viete aké ťažké to je? Proste som musela písať... a tak som sa rozhodla napísať niečo trošku iné. Ale len trošku... alebo veľmi? Inak upozorňujem, toto nie je v súlade s knihou. Nie úplne...

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Zistenie 2 » Posledná kvapka 3 » Trochu iná + Uzmierenie 4 » Prosba starého človeka 5 » Ministerstvo 6 » Nová úloha 7 » Veľká láska, posteľ praská... 8 » Obed 9 » Odchod 10 » Tajomstvo 11 » Neporušiteľná prísaha

Nessa sa zobudila na búchanie na dvere. Vytiahla prútik a išla odstrániť dosky z dverí. Vypáčila ich, lebo len to sa s nimi dalo robiť. Ovanul ju chlad prichádzajúcej zimy. Vo dverách stál Sirius.

„Sirius!“ zvolala prekvapene.

„Och...“ premeriaval si ju zarazene. Pozrela na seba. Zabudla, že mala lna sebe len nohavičky a starú košeľu.

„Prepáč... zabudla som...“

„Takže takto... asi vám celkom vyhovovala moja neprítomnosť,“ začal potichu.

„Sirius, prosím ťa! Je skoro, spala som! Myslela som si, že si už navždy odišiel!“

„Ja môžem odísť,“ zvrtol sa.

„Ale nie! Čo si chcel?“

Otočil sa späť.

„Prišiel som takto skoro ráno v nádeji, že sa porozprávame len my dvaja, bez Uf... bez Snapa. Dnes idem na obed k jednej rodine, a myslím, že by si mala ísť aj ty.“

„Ja?“ pozrela na neho prekvapene.

„Presne.“

Nervózne hľadel, ako si prehrabla teraz tmavé hnedé vlasy.

„Počkaj tu,“ prikázala a odišla dovnútra. Vošla do Snapovej izby.

„Severus? Odchádzam.“

Iba sa pomrvil.

„Uhm...“

Prešla do svojej izby a obliekla sa. Teraz chodila vo svojích starých veciach, pretože tu bola núdza o všetko. Natiahla si staré plátenné nohavice a cez košeľu si pretiahla habit. Dúfala, že jej nebude zima. Obula si staré topánky a vyšla von, kde už prešľapoval Sirius. Keď ju uvidel, kriticky si ju premeral.

„Takto nemôžeš ísť. Poď, ideme najprv do Šikmej uličky. Kúpime niečo, v čom nebudeš vyzerať ako tuláčka.“

„Ale ja nemám peniaze,“ namietla ticho.

„To nič,“ usmial sa. „Ja mám. Zaplatím to.“

Keď sa zatvárila odmietavo, dodal:

„Neboj sa, potom mi to môžeš splatiť.“

Odmiestnili sa pred Deravý kotlík a vošli. Prešli do Šikmej uličky a zamierili do obchodu Madam Malkinovej, kde jej Sirius kúpil pekný habit, potom do obchodu Mika Lorensa, kde našli košeľu a nohavice. Nevedela, kde sa má prezliecť, a tak ju Sirius strčil za starú fontánu a chránil ju pred zrakmi ostatných. So smiechom sa vynorila, už oblečená, a Sirius jej staré veci poslal do Škriekajúcej búdy.

„Ešte niečo?“ uklonil sa Sirius, na čo sa Nessa znovu rozosmiala. Celý deň ju rozosmieval a zabával, nikdy sa tak dobre necítila. Nevedela si predstaviť, že by ju Severus stále rozosmieval, za života sa pri ňom zasmiala len dva krát.

„Ešte... tak ma napadlo, keď sme už tu... môžeme ísť do Zašitej uličky?“

„Black sa nezaprie,“ zahundral trpko.

„Ale nie! Potrebujem sa spýtať na toho Toma Riddla.“

„Aha,“ znovu sa mu na tvári objavil šibalský úsmev. „Tak sa neobťažuj. Ja som sa tam už pýtal. Poď sem,“ ukázal na zmrzlináreň u Fortesqua, ktorá už ponúkala len pariace sa zmrzliny.

„Takže, Riddle zmizol pár dní po tom, ako bol u istej Hepzibah Smithovej, starej pani, ktorú našli pár hodín po tom mŕtvu. Starý škriatok, ktorý jej slúžil Hekey, bola to stará babka, jej vraj nasypala namiesto cukru do čaju jed. Nikto to poriadne neprešetril, škriatok je starý, už dožíva. Ale našiel som ju. Nepodarilo sa mi z nej však nič dostať, pretože sa zdá, že na ňu použili silné mätúce a zabúdacie zaklínadlo. Už som to povedal Dumbledorovi.“

Prikývla, no neubránila sa prekvapenej otázke.

„Ale kedy si to všetko stihol?“

„Kedy? Za posledné dva týždne. Čo ste, preboha, robili?“

„Severus dostal dračie kiahne,“ zahundrala mrzuto. Sirius sa skoro zadusil smiechom.

„Dračie kiahne?“ vyletelo z neho.

„No a? To sa môže stať každému!“

„Ale keď... keď si predstavím...“

Aj Nessa sa zasmiala nad spomienkou na veľké vredy a zelenú kožu. Akosi sa jej ani nechcelo vrátiť. Sirius bol oveľa lepší spoločník a aj viac urobil...

„No dobre, dobre. Takže... prečo mi to vlastne hovoríš? Predsa si sa od nás oddelil.“

„Nie,“ namietol. „Oddelil som sa od Snapa. Nie od teba. Ty...“ zarazil sa.

„Čo?“

„To je jedno.“

„Ach, toto počúvam stále. A vždy to znamená : niečo sa deje. Chcem vedieť, čo.“

Pozrel na ňu zaujatým pohľadom. Sklonila hlavu.

„Možno... možno by som toto celé nemal robiť. Si moja sesternica.“

„Aha,“ hlesla.

„Pozri, poviem ti to. Áno, páčiš sa mi. Ale ty si moja rodina! Toto celé by som nemal robiť ako muž, ale ako tvoj priateľ a bratranec... ale to proste nie je také ľahké!“ mrmlal. Nessa videla, že nie je zvyknutý na dlhý monológ, a už sa ho žiadalo stopnúť. Nahla sa cez stôl a pobozkala ho.

„Môžeš to robiť ako chceš, Sirius, ale vedz, že toto nie je zakázané,“ šepla mu do ucha. Prekvapene jej pozrel do (teraz) dúhových očí. Zaujímavé, že Nessa ani nevedela, že sa jej sfarbili. Cítila len to, že Severus by nikdy nebol ochotný ju pobozkať tak, ako Sirius v tom momente. Odtiahla sa, aby sa postavila, zatiahla ho za starú budovu apatieky a tam... sa bozkávali, až sa zadýchali. Nessu nikdy nikto tak nebozkával, tohto by Severus nebol nikdy schopný, to vedela. Objal ju a pritlačil k stene. To, že sa bozkávajú na rušnej ulici, jej neprekážalo, dokonca ani to, že oni naozaj BOLI bratranec a sesternica, práveže to v nej vyvolávalo ešte väčšiu túžbu. Pustil ju, akoby ho zasiahol elektrický blesk.

„Toto by sme nemali,“ dychčal.

„Veľa vecí by sme nemali, a predsa ich robíme.“

„Ale toto... ja neviem...“ napomáhalo mu, že cítil jej teplý zrýchlený dych na perách.

„Poď... poďme na ten obed,“ navrhol a ťahal ju preč. Odmiestnili sa pre Deravým kotlíkom na prašnú cestičku za Londínom. Kráčali cestou a Sirius ju stále jemne držal za ruku, hoci si to neuvedomoval. Prišli k malému domu asi dvesto metrov od miesta, kde sa primiestnili, Sirius zaklopal a pustil Nesse ruku, akoby ho kopla elektrina. Dvere sa otvorili a Nessa uvidela známu tvár, ktorú však nelemovali čierne, ale plavé vlasy. Keď ich žena uvidela, po tvári sa jej rozlial úsmev.

„Sirius!“ zvolala srdečne.

„A Nessa, predpokladám,“ žmurkla na ňu.

„Ty si...“

„Ó áno, ja som Dromeda. Andromeda Tonksová. Tvoja sestra.“

Hľadela na ňu. Hoci bola dosť podobná svojej sestre, nebola to Bellatrix, a hoci bola podobná aj Narcisse, nebola to ani ona. Andromeda proste bola zmiešanina ich dvoch, ako kedysi Nessa.

„Nestojte tu, poďte ďalej,“ roztvorila dvere. Nessa vošla za Siriusom a rozhliadala sa po malom dome.

„Nessa, môžem sa s tebou ešte pred obedom porozprávať?“ ozvala sa Dromeda.

„Áno... samozrejme.“

Zavreli sa do malej izby.

„Nessa, pozri, ty si na mňa asi nepamätáš, bola si dosť malá, keď som odišla, bábätko. A predpokladám, že ani dobre nevieš, kto som.“

„No... predpokladáš aj správne... ja o tebe neviem vlastne nič. Iba to, že si sa vydala za mukla a odišla. Nikto mi viac nechcel povedať. A vypálili ťa z rodokmeňa.“

„To som si myslela. Dúfam, že ty sa neuberáš rovnakým smerom?“ zrazu sa zatvárila trochu ako Bella.

„Nie, vlastne ma už asi tiež vypálili...“

„Nevypálili,“ isto tvrdila Dromeda.

„Ako to môžeš vedieť?“

„To je jedno. Nessa... teraz je mojou prvoradou úlohou zaistiť, aby si sa tu u nás mala dobre. Poď sa najesť,“ usmiala sa a viedla ju do kuchyne. Tu už sedel Sirius a muž s trochu väčším bruchom.

„Ahoj, ja som Ted Tonks.“

„Ahoj. Nessa.“

„A ja som Tonksová,“ ozvalo sa jej pri boku. Stálo tam mladé, asi sedem ročné dievčatko a hľadelo na ňu jasnými očami. Čo ju však prekvapilo viac, dievča malo zelené vlasy.

„Dora, okamžite si prefarbi vlasy!“ zvolala Dromeda, na čo sa Dora zatvárila podráždene, sústredila sa a jej vlasy nadobudli svetlohnedý odtieň.

„No vidíš,“ usmiala sa.

„Ty si metamorfmág?“ opýtala sa dievčatka Nessa.

„Uhm...“ prikývla a sadla si za stôl.

Sirius sa na ňu usmial.

„Už čaruješ?“

Dora prudko zavrtela hlavou.

„Iba toto... ale to viem odjakživa... čarovať ešte neviem.“

„Ani škrtnúť zápalkou,“ Dromeda sa zatvárila trochu povýšenecky a podráždene.

„Ale to sa spraví. Že?“ usmial sa na Doru Sirius.

Prikývla a pustila sa do mäsa, ktoré jej práve podala Dromeda.

Po jedle, cez ktoré Dora štebotala so Siriusom, Ted len pozoroval Nessu a Dromedu a tá zasa o niečom rozmýšľala, sa obrátila k nesse.

„Nessa, pamätáš si ma vôbec?“

„Už som povedala. Nepamätám. Bola som bábätko...“

„A nečudovala si sa, prečo si sa narodila tak starým rodičom? Alebo prečo nie si v rodokmeni ako ich dcéra?“

„No...“ pravdu povediac, už dávno nie.

„Nessa...rozmýšľala som, či ti to poviem. Je to veľmi chúlostivé... asi to neprijmeš ľahko. Ness... ty nie si dcéra tých dvoch. Nie si moja sestra.“

Prekvapene na ňu pozrela.

„Preto nie si v rodokmeni. Pretože nechceli, aby si videla, že ťa vyšívajú ako dcéru niekoho iného.“

„Koho?“

„Mňa.“

Ostalo ticho, v ktorom sa ozvalo len štrngnutie Siriusovej vidličky o tanier. Ona je jeho... niečo ako nevlastná neter? To nie...

„Tvoja?“

„Som tvoja mama. Vyhnali ma, keď som otehotnela a porodila dieťa - teba. Zobrali mi ťa a ja som sa utiahla sem, k Tedovi. Ness. Chcela som ťa späť, ale to zabezpečenie ktoré majú... naozaj som nemohla!“

Nessa vstrebala informácie do hlavy.

„Asi je to ťažké pochopiť...“

„Nie je to ťažké pochopiť. Ale nemám dôkaz. Ak som tvoja dcéra... budem rada,“ otočila sa k Dore.

„Tak sestrička, ako sa cítiš?“

„Zvláštne. To je čudné. Ja mám sestru?“ otočila sa na matku.

„Máš.“

Otočila sa naspäť k Nesse. Tá ako súhlas privrela oči a jej vlasy sa sfarbili do tmavo červena. Siriusovi zabehlo a rozkašľal sa.

„Mal si prehltnúť,“ radila mu Nessa.

„Prepáč... len si mi niekoho pripomenula...“

„Tak... čo sa všetci tvárite ako na pohrebe? Máte novú... teda inú... členku rodiny! To vám nestojím ani za úsmev?“

Dromeda sa zasmiala skôr od úľavy a šťastia, že to tak dobre zobrala, a k nej sa pridal aj Ted a Dora. Sirius len na ňu hľadel. Vedela, na čo asi myslí. Neboli si tak blízka rodina...

Po večeri ju odviedol na terasu domu.

„Ness... tak teda...“

„Presne. Nie je to až také zakázané. To by ma už fakt štvalo, zakázaných lások už mám dosť...“

„Už snáď nejakú máš?“

Bola ticho.

„Sirius... je to pravda? Bol si smrťožrút?“

„Čože?“

„Severus povedal...“

„Tak počkať!“ zarazil ju.

“Snape povedal, že som smrťožrút? Kedy?“

„Keď si odišiel...“

„Ja ho zabijem!“ postavil sa. Nessa ho vystrašene stiahla späť.

„Neblázni!“

„Ja nie som smrťožrút! A ani som nikdy nebol! To on!“

„Čože?“

„Čo presne ti povedal?“

„No... že si zradil nejakú rodinu a ženu, ktorú si miloval. A že si sa potom pridal na správnu stranu...“

„Ale on hovoril o sebe! Klamal! Povedal ti svoj príbeh, ale preniesol ho na mňa! Tá sviňa!“ kopol nahnevane do schodíka.

„Ako to?“

„Severus Snape miloval Lily Evansovú,“ pri tom mene sa Nessa zachvela. „Ale miloval ju ešte niekto - môj najlepší priateľ, James Potter. Snape Lily nadal do humusáčky, keď ho chránila, a Lily sa dala v siedmom ročníku dokopy s Jamesom. Zobrali sa a mali dieťa. Snape prestúpil na našu stranu, to áno, ale po tom, ako bol smrťožrútom! Neviem síce, či mal niečo s ich smrťou, ale hovoril o sebe!“

Zakrútila sa jej hlava. Severus... prečo jej tak klamal? Prečo len?

„Ty ho miluješ?“ spýtal sa Sirius nezvyčajne hrubým hlasom. Pozrela mu do očí. Boli čierne ako Severusove, ale boli iné. V nich bol cit, ktorý tak dlho hľadala.

„Nie,“ vyhlásila rozhodne. Usmial sa a pobozkal ju. Teraz si to konečne mohol dovoliť.

Stmievalo sa. Už musela ísť. Premiestnila sa pred búdu v a vošla.

[ » na začiatok « ]