Kapitola:
Pridaná: 3.6.2008, 18:14:53
Čítaná: 604×
Hodnotenie: (počet hlasov: 6)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Nessa, Severus Snape
Stručný dej: Ja viem, hovorila som, že si dám pokoj, ale viete aké ťažké to je? Proste som musela písať... a tak som sa rozhodla napísať niečo trošku iné. Ale len trošku... alebo veľmi? Inak upozorňujem, toto nie je v súlade s knihou. Nie úplne...

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Zistenie 2 » Posledná kvapka 3 » Trochu iná + Uzmierenie 4 » Prosba starého človeka 5 » Ministerstvo 6 » Nová úloha 7 » Veľká láska, posteľ praská... 8 » Obed 9 » Odchod 10 » Tajomstvo 11 » Neporušiteľná prísaha

„Mali by sme ísť za Dumbledorom. Máme spomienku. A máme aj spisy. To je asi všetko, čo potrebujeme.“

„Výborne! Týmto sa moja spolupráca s Ufňukancom končí! Nič v zlom, Ness, ale ja by som za neho ruku do ohňa nedal... vlastne asi jeden vlas.“

„Predčasne sa neteš, psisko, ešte to musíme odovzdať.“

„Bože môj, vy si nedáte ani na chvíľu pokoj? Ešte hodinu spolu vydržte, potom sa pre mňa za mňa zašite aj jeden na Aljašku, druhý na Tahiti, ale týchto pár minút spolu ešte vydržte!“

Všetci traja sedeli pri stole v Škriekajúcej búde. Nessa už bola na jednej strane aj rada, že sa týchto dvoch vrčiacich zverov zbaví, na druhej strane si už na nich za tých pár dní zvykla.

Vybrali sa do Rokfortu. Obaja vyzerali, akoby sa už nemohli dočkať, kedy pôjdu od seba na sto honov, a Nessa sa zase medzi nimi cítila ako štít. Keď boli pred riaditeľovou kanceláriou v rokforte, už sa nemohla dočkať, kedy sa ich dvoch zbaví. Mala tých urážok dosť, a aj keď po ceste mlčali, cítila ich nenávisť, akoby bola hmotná.

Vyšli k riaditeľovi, Nessa zaklopala a vošla, za ňou Sirius a Severus. Dumbledore sedel na svojom zvyčajnom mieste za stolom a keď vošli, usmial sa.

„No výborne. Máte pre mňa informácie?“

Nessa podišla k nemu a na stôl položila spisy a spomienku.

„Vynikajúco! Ste rýchli!“

„Ďakujeme.“

„Prosím, viem, že teraz by ste boli asi najradšej od seba aspoň na kilometer, ale mám pre vás ďalšiu úlohu.“

„Ďalšiu?“ vyhŕkli naraz.

„Presne tak. A teraz by ste sa mali utiahnuť mimo Rokvillu a hlavne mimo Škriekajúcej búdy.“

„Ako...“

„Mám dobré vzťahy s miestnymi barmanmi. A bolo vás vraj počuť až do dediny.“

„Počuť?“

„No... niektorí si myslia, že sa opäť prebudili strašidlá v dome,“ kútikmi úst mu mykalo.

„Viete... niekedy boli hádky dosť... no, povedzme, že nie sme najlepší tým.“

„Ó, nie ste najlepší tým! Ide vám to.“

„Vlastne ani nie,“ zasiahol Sirius.

„Celé to tiahla Nessa. Vlastne... boli by sme mŕtvi, keby tam nebola,“ zamrmlal. Bolo vidno, že sa mu to nehovorí ľahko.

„Má pravdu,“ pokračoval Severus. „Ona bola vlastne... urobila najviac,“ akoby nechcel ani myslieť na to, že niekoho chváli.

„Tak hnacia sila?“ pozrel na ňu Dumbledore. Už bolo vidno, že sa premáha, aby sa nerozosmial, keď videl rumenec na jej tvári.

„Len som... im zabránila zabiť sa. A potom ma nejak... no, zahnala som ich od seba, a aby mali prácu, tak sme hneď išli do terénu...“

„Tak to muselo byť naozaj často,“ poznamenal riaditeľ s nadvihnutým obočím.

Pozrela na nich. Obaja sa tvárili ako urazené pávy.

„Tak teda prijímate novú úlohu?“

Zaváhali, ale Nessa prikývla.

„Ak nie oni, ja to urobím aj sama.“

Riaditeľ pozrel na mužov. Obaja prikývli takmer naraz.

„Urobili ste mi radosť. Tak teda... potrebujem od vás niečo, čo vám asi bude trvať trochu dlhšie. Vie niekto, kto je Tom Marvoloso Riddle?“

Ani jeden nekývol.

„Potrebujem o ňom všetky informácie, čo robil po škole, s kým sa stretával. Stopy asi nájdete aj v obchode Borgina a Burkesa v Zašitej uličke, pracoval tam. Viac vám nepoviem, pretože viac neviem.“

Prikývli a riaditeľ ich prepustil.

„Nie... ďalšie týždne s vami dvoma! To mi urobil naschvál!“ uľavila si Nessa pred hradom.

„Čítaš mi z duše,“ poznamenal Severus.

„Mne len z polovice. Ty mi nevadíš, ale tento tu,“ fľochol na Severusa.

„Veď ani mne veľmi nevadíš, Nessa, no ty a tento pes ste pre mňa kríž! Mal som ostať tam, kde som bol, jeden život hore dole... aspoň by som mal kľud. A teba by som zabil!“ pozrel na Siriusa.

„Tak sa tam vráť, nikto ťa tu nedrží! Len choď, aspoň budem bojovať ešte zaritejšie...“

„O čom to tu vy dvaja trepete?“

„To je fuk,“ zahováral Severus.

„Jasne, fuk. Jej to nepovieš, Fňučko.“

„Nechajte ten svoj spor aspoň na minútu! Na jednu minútu! Inak sa z vás zbláznim!“ vykríkla.

„Dobre, dobre! Ty začínaš byť už fakt hysterická!“ vykríkol Severus.

„Nehovor tak s ňou! Má pravdu!“ zastal sa jej Sirius.

„Ale čo nepovieš! Ty sa prekonávaš, Black! Ešte si pre svoj objav toľko nespravil, čo? To ťa už nijaká nechce? Úbožiak!“

Ak chcel povedať viac, nemohol, pretože Sirius sa tentoraz vzdal čarov a jednu mu vrazil, až Severusa zvrtlo a Nessa videla trochu krvi. Ani nevedela, čo robiť, jednou polovicou chcela dať Severusovi aj ona, druhou chcela vraziť Siriusovi a ošetriť Severusa. A tak sa uspokojila s tým, že zodvihla bývalému profesorovi bradu a prútikom mu ošetrila prerazené pery a nos. Otočila sa a prútikom zamierila na Siriusa.

„Takže takto? Urazil ťa, ale ja som ten zlý, čo? Tak to nebudem prekážať.“

Otočil sa a kráčal preč. Za bránou Rokfortu sa otočil, posledný krát pozrel na Nessu a odmiestnil sa. Nessa sa rozbehla za ním, volala jeho meno, ale vedela, že sa nevráti, že volá zbytočne.

„Nie! Sirius!“ kričala. Otočila sa na prichádzajúceho Severusa.

„Čo budeme teraz robiť bez neho? Potrebujeme ho!“

„Aj tak nemal veľa práce. Aspoň nemáš toľko práce a starostí...“

„Dumbledore vedel, prečo my traja! Mali sme to byť my! A teraz je preč!“

„Tebe nejde o to, že máme byť my traja na tú akciu spolu, tebe ide o to, že si chcela JEHO! Keby som odišiel ja, je ti to jedno!“

„Vieš, že nie!“

„Nie! Neviem! Len pre tvoju informáciu...“ asi nevedel, čo ďalej, a tak sa rýchlym krokom pobral smerom do Rokvillu. Dohonila ho.

„Čo pre moju informáciu?“

Neodpovedal.

„ČO!? ČO pre moju informáciu!?“

„On... ak to musíš vedieť... on je smrťožrút!“ vyhŕkol.

„Smrťožrút? Nepovedal si... ani nikto...“

„Pridal sa na našu stranu. Ale urobil hrozné veci... naozaj strašné. Môže za smrť jednej že... jednej rodiny. Nemal ich zomrieť a ani sa nepokúsil ich zachrániť. A pritom tú ženu miloval.“

Nenachádzala slov.

„A teraz sa snaží získať si teba, ako si získal ju. A keďže sa mu to nedarí... vidíš, čo urobil, lebo videl, že...“

„Čo že videl?“

„Že... no že... to je jedno.“

„Nie je,“ zastavila ho.

„Ale áno, je.“

„Keby to bolo jedno, povieš mi to,“ povedala tichšie.

„Možno.“

„Určite.“

Hľadeli si do očí a potom ju... Severus ju pobozkal. Nikdy sa tak necítila. Cítila sa tak Nella, ale ona nie. Objal ju a vychutnával si jej pery tak, ako nikdy nemohol okúsiť tie Lilyne.

Vrátili sa do Škriekajúcej búdy a každý sa zavrel do inej časti domu, len aby nemuseli hľadieť jeden druhému do očí. Nessa sa po prvý raz po dlhom čase naozaj bála...

Ja neviem, či je to dosť dobré, stále mám pocit, že Canis sa už nič z mojej tvorby nevyrovná, ale skúšam to ďalej a ďalej... mám v skúšaní pokračovať?

[ » na začiatok « ]