Kapitola:
Pridaná: 1.6.2008, 22:17:41
Čítaná: 607×
Hodnotenie: (počet hlasov: 7)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Nessa, Severus Snape
Stručný dej: Ja viem, hovorila som, že si dám pokoj, ale viete aké ťažké to je? Proste som musela písať... a tak som sa rozhodla napísať niečo trošku iné. Ale len trošku... alebo veľmi? Inak upozorňujem, toto nie je v súlade s knihou. Nie úplne...

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Zistenie 2 » Posledná kvapka 3 » Trochu iná + Uzmierenie 4 » Prosba starého človeka 5 » Ministerstvo 6 » Nová úloha 7 » Veľká láska, posteľ praská... 8 » Obed 9 » Odchod 10 » Tajomstvo 11 » Neporušiteľná prísaha

Nessa sa primiestnila pred dom jedného svojho strýka, Augustusa. Vzala na seba podobu svojej sestry, pretože vedela, že tú mal najradšej. Zaklopala veľkolepým mosadzným klopadlom a čakala, kým jej prišla otvoriť stará slúžka.

„Dobrý deň, som Bellatrix Lestrangeová,“ pozdravila slúžku pohŕdavým hlasom.

„Á, slečna Lestrangeová! Len poďte, poďte!“ voviedla ju stará slúžka bojazlivo. Nessa vošla a prezerala si dom. Nikdy ho nemala rada, bolo to ponuré miesto, ešte ponurejšie ako dom na Grimmauldovom námestí. Mal tri poschodia, jednu verandu a záhradu. Na stenách viseli kože hadov, obrazy pod nimi ukazovali ľudí v mukách... už chápala, prečo si Bella s Augustusom tak rozumeli. Vyšla na poschodie, kde našla v kresle sedieť toho odporného starého človeka.

„Bella! Prečo si prišla?“ hneď ju oslovil strýko.

„Chcela by som teba službičku,“ začala podlízavým hlasom.

„Pre teba čokoľvek.“

„Ty máš... konexie na ministerstve, mám pravdu?“

„Samozrejme, že máš.“

„A mohol by si mi zaobstarať mapy ministerstva?“

„Mapy? A na čo?“

„Temný pán sa nezveruje so svojimi plánmi.“

„Myslel som, že tebe áno.“

„Nie s tak... veľkými,“ snažila sa o urazený hlas.

„Samozrejme... počkaj...“ luskol prstami a dnu pribehol malý domáci škriatok.

„Mapy ministerstva, Olli. A rýchlo!“ prikázal Augustus.

O chvíľu Olli docupital s plnou náručou máp. Položil ich pred svojho pána, uklonil sa a čakal ďalšie povely.

„Už ťa nepotrebujeme, môžeš ísť,“ prepustil škriatka mávnutím ruky.

Uklonil sa a odišiel.

Augustus rozložil mapy a Nessa podišla bližšie.

„Tak toto sú ony. Mapy ministerstva. Sú vzácne, očakávam, že mi ich vrátiš.“

„Ďakujem, strýko. Vrátim ti ich.“

Zobrala mapy do náručia a poslala ich jednoduchým zaklínadlom do Škriekajúcej búdy. Nebudú jej prekážať a takto sú v bezpečí.

Vyšla von a z domu. Premiestnila sa pred Škriekajúcu búdu a vošla. Dnus našla Severusa, ktorý, keď ju uvidel, vytiahol prútik a namieril ho na ňu.

„To som ja,“ premenila sa naspäť.

„Toto nerob! Kde je Black?“

„Ani netuším. Chýba ti?“ unavene spadla do kresla, z ktorého sa vzniesol kúdol prachu.

Severus nervózne prešľapol. To bolo od ich „uzmierenia“ jediný krát, čo s ňou zostal v jednej miestnosti. Nesse to bolo jedno, cítila len napätie vo vzduchu. Severus sa pohol smerom ku dverám do predsiene, ale tam sa práve zjavil Sirius, a tak zastal ako obarený a vrátil sa. Zrejme usúdil, že je lepšie byť sám s Nessou, ako byť sám so Siriusom.

„tak ako? Je tu Nessa?“

Pokrok. On si aspoň zapamätal moje meno, Severus najprv zabúdal.

Severus prikývol. Sirius vošiel do miestnosti, zjavne mu bolo jedno, či tam je len Severus, alebo či je tu nejaká napätá atmosféra, čo musel cítiť aj tryskochvostý škrot, a hneď sa otočil k Nesse.

„Máš ich?“

Prikývla.

„Poslala som ich sem... asi budú na stole.“

Vyšiel ďalšími dverami a zavolal na nich. Prišli ku stolu a sadli si.

„Mali by sme sa dostať sem,“ ukazovala Nessa, sklonená nad mapou ministerstva s podrobnými popismi jednotlivých poschodí.

„Vchodom pre návštevníkov prísť nemôžeme. To by nás kontrolovali. Musíme ísť tade, kde je najmenšie riziko odhalenia. A ako som už povedal, Snape by nemal ísť. Je to príliš nebezpečné,“ hovoril Sirius Nesse, akoby tam Severus ani nebol.

„V poriadku. Už sa mi risuje plán...

Pripravovali sa dva dni. Keď už bol plán jasný do poslednej maličkosti, že vedeli, ako Sirius poznamenal, na Snapov čierny mastný vlas presne, ako sa tam dostanú a čo urobia, konečne sa pripravovaná akcia mohla začať.

Ráno, v deň ich prepadu ministerstva, Sirius a Nessa sa premiestnili pred ministerstvo. Sirius mal na sebe starý dotrhaný habit, bol špinavý a kúzlami zmenený tak, aby vyzeral ako povaľač. Nessa bola metamofmagicky zmenená na ministerskú úradníčku, Dunaklu Morfmoghovú, mladú ženu s bielymi vlasmi a modrými očami, ktorá pracovala na Výbore pre experimentálne kúzla. Vošli na ministerstvo a cez záchody sa dostali dnu. Vyšli na tretie poschodie, prešli popri Oddelení čarovných nehôd a katastrof, a vošli do radu kancelárií. V jednej prázdnej kancelárií sa Nessa zmenila na inú úradníčku ministerstva, ktorá pracovala na Oddelení presadzovania čarodejníckeho práva. Siriusa zmenila tak, aby vyzeral ako dôležitý člen Wizengamotu a pobrali sa spolu na druhé poschodie. Vošli do kancelárie, ktorá mala byť tá pravá, a začali sa prehrabávať v spisoch s názvom : Slizolin. Nebolo tu toho veľa, ale nakoniec našli spis s názvom Gaunt. Vytiahli ho a skôr, ako si niekto mohol niečo všimnúť, zavreli sa v kôlni na metly.

„Mohlo by tu byť niečo zaujímavé,“ odôvodnil Sirius, ktorý ju tam stiahol.

Prezreli si spis, ale nenašli toho veľa.

„Aha... Morfin Gaunt raz ilegálne čaroval... a išiel tam nejaký pracovník ministerstva...“

Pozreli na seba. Dumbledore chcel spomienky, tak mu dajú spomienky.

„Teraz sa vráťme, potom si môžeme urobiť plán... poď, ideme,“ zavelil Sirius a vyšli von. Prešli do Átria, kde sa vrátili do záchodov a odmiestnili sa. Sirius sa zbavil svojej podoby a Nessa tiež.

Vošli do búdy, kde bol iba Severus.

„Tak ako? Boli problémy?“ spýtal sa a svoje slová adresoval Nesse.

„Nie... ale potrebujeme ísť za nejakým...“ pozrela do papierov. „Ogdenom.“

„Prečo?“

„Chceme jeho spomienky. A ty si pokročil?“

„Mám jedlo aj vodu, myslím, že psej riti to bude stačiť...“ viac nestihol, lebo Sirius vytiahol prútik a spôspbil mu menší otras mozgu narazením do steny. Zosypal sa na kopu a na hlavu mu dopadli kusy omietky. Nessa sa k nemu rozbehla a klesla na kolená.

„Idiot!“ zakričala na Siriusa.

„Enervate!“ prikázala, prútikom mieriac na jeho hruď. Severus sa chrapľavo nadýchol a zamieril na Siriusa prútikom, ale Nessa mu ho odklonila zo smeru, takže stena pri Siriusovi vybuchla.

„Dosť! Vy kreatúry! Ešte raz sa pokúsite navzájom zabiť aq ja prisahám, že vás oboch zabijem!“ kričala Nessa.

„A teba prvého!“ zavrčala na Severusa. Ten iba vstal, zatackal sa a oprášil si z čiernych vlasoch omietku. Sirius už chcel niečo povedať, ale Nessa po ňom hodila kus omietky, takže sa musel uhnúť.

„Ideš so mnou!“ zavrčala na Severusa. Vyšli z domu a Nessa vytiahla malý lístoček.

„Podaj mi ruku,“ prikázala Severusovi.

Zatváril sa odmietavo, tak mu ju nasilu chytila a odmiestnila sa s ním pred starý dom. Zaklopala. Prišiel otvoriť územčistý čarodejník.

„Bob Ogden?“ spýtala sa Nessa.

„Áno?“ žmúril starší čarodejník v poludňajšom slnku.

„Som Emma Ratseel, hľadám každého, kto má niečo spoločné s ministerstvom. Prosím, môžeme ísť dnu?“

„Ale samozrejme...“

Vošli dnu a akonáhle zavrel Ogden dvere, Nessa na neho vrhla Imperius.

„Teraz chcem tvoje spomienky na rodinu Gauntovcov,“ zavelila jasne. Ogden poslušne siahol do vrecka, vybral prútik a vytiahol si z hlavy spomienky, ktoré Nessa uzavrela do malej fľaštičky.

„Výborne.“

Vyšli z domu a Nessa zrušila zaklínadlo.

„To mu ani neupravíš pamäť?“

„A načo? Nevie, kto sme.“

Odmiestnili sa pred Škriekajúcu búdu a tam našli Siriusa, ako čistí dom.

„Ty upratuješ?“ žasla Nessa.

„Chcela si, aby sa tu dalo bývať,“ bola rada, že sa zdržal poznámky na Severusa. Ten len odfrkol a zatváril sa, akoby presne vedel, o čo Siriusovi ide, a vôbec to neschvaľoval.

„To je milé... vďaka. Som hladná... ale idem spať. Zajtra si niečo pod zub nájdem.“

Prešla do svojej izby, ktorá konečne nevyzerala ako sto rokov neobývaná kutica, zvalila sa oblečená na posteľ a hneď zaspala.

Aj zabudla, že nechala v druhej izbe Severusa a Siriusa, ktorý na seba vrčali ako dva psy.

Tak páčilo? To dúfam.

[ » na začiatok « ]