Kapitola:
Pridaná: 1.6.2008, 13:58:45
Čítaná: 446×
Hodnotenie: (počet hlasov: 11)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Nessa, Severus Snape
Stručný dej: Ja viem, hovorila som, že si dám pokoj, ale viete aké ťažké to je? Proste som musela písať... a tak som sa rozhodla napísať niečo trošku iné. Ale len trošku... alebo veľmi? Inak upozorňujem, toto nie je v súlade s knihou. Nie úplne...

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Zistenie 2 » Posledná kvapka 3 » Trochu iná + Uzmierenie 4 » Prosba starého človeka 5 » Ministerstvo 6 » Nová úloha 7 » Veľká láska, posteľ praská... 8 » Obed 9 » Odchod 10 » Tajomstvo 11 » Neporušiteľná prísaha

„Nessa?“ oslovil ju vystrašene jeden prvák.

„Áno?“ pozrela na neho.

„Volá vás riaditeľ.“

„Vďaka. A netras sa, nezačarujem ťa,“ usmiala sa, na čo prvák skoro odpadol od úľavy.

Vyšla do riaditeľovej pracovne a zastala pred kamennou obludou.

„Fazuľky každej chuti. Tak... švábie hrčky. Nie... čokoládové žabky. Dobre... mentolové králičky.“

Obluda odskočila a odhalila točité schodisko, po ktorom vystúpila do riaditeľovej pracovne. Zaklopala a vošla.

„Á, slečna Blacková. Dúfam,“ zahľadel sa na ňu skúmavým pohľadom.

„Áno, som to ja. Volali ste ma?“

„Ó áno, volal. Chcel by som sa vás niečo spýtať... poviem to na rovinu. Chcete sa pridať k lordovi Voldemortovi?“

Nessa sa striasla.

„Nie, nechcem sa k nemu pridať.“

„Výborne. A chceli by ste byť na dobrej strane?“

Kŕčovito sa zasmiala.

„Čo je to dobrá strana? Pre vás vaša, pre iného tá jeho.“

„A pre vás?“

„Pre mňa tá bezpečná. A to nie je nijaká. Som nestranná.“

„Slečna... viem, že je to pre vás asi lepšie, ale aj tak sa vás spýtam - pridáte sa ku mne?“

„Pane... prečo? Už ho predsa nie, mám pravdu? Už netreba bojovať...“

„Dobre viete, že to nie je navždy. Rozhodol som sa aspoň pokúsiť sa odrezať mu prístup k veciam, ktoré by mu mohli umožniť návrat.“

„A čo chcete odo mňa?“

„Spoluprácu. Máte vznešený pôvod, určite sa vyznáte aj v čiernej mágií, môžete sa dostať k veciam, ktoré boli celé tie roky skryté, alebo aspoň k veciam, ktoré by nám mohli pomôcť.“

Chvíľu rozmýšľala.

„Dobre. Pridám sa k vám. Ale pod podmienkou, že budem vedieť, kto ešte takto pre vás pracuje a že budem vedieť, na čo tie veci, čo zoženiem, potrebujete.“

Dumbledore na ňu hľadel trochu ustráchane. Už videl človeka, čo sa tak rýchlo rozhodoval.

„V poriadku. Očakávam, že sa budete u mňa po škole hlásiť.“

„A tí ďalší?“

„Budete pracovať s vynikajúcimi čarodejníkmi ako Ted Tonks, Andromeda Tonksová, vaša sestra, Sirius Black, váš bratranec, Remus Lupin, Severus Snape... a pár ďalších.“

Nadvihla obočie.

„Taže Severus Snape a Sirius Black? To bude veselé...“

„Som rád, že takto uvažujete. Príjemná zmena.“

„Pre vás. Ale asi máte pravdu.“

„Takže ak vás môžem poprosiť, dva dni po vašom odchode zo školy príďte.“

„Prídem.“

V pondelok 2. júla prišla na hrad. Zamierila hneď do riaditeľovej pracovne a keď vošla, našla tam dvoch strnulých, na pokraj rozhnevaných mladých mužov - Severusa a Siriusa. Vyzerali, že keby tam nebol riaditeľ, pozabíjajú sa. Dumbledore sedel za stolom a keď ju uvidel, pokynul jej, aby prišla bližšie. Stala si medzi tých dvoch a mala pocit, akoby bola nejaký ich obojstranný štít. Keď ju videli medzi sebou, upreli zraky pred seba, akoby ani neexistovalo nič okrem nich.

„Slečna Blacková prišla, pretože sa k nám chce pridať. Povedal som jej, na čo sa zameriavame. Rozhodol som sa, že vy traja mi pomôžete. Počkajte na koniec!“ zdvihol ruku, keď všetci traja naraz otvorili ústa na protest.

„Potrebujem práve vás troch. A vaša úloha? Bude to ťažké, ale je to veľmi dôležité. Hľadám už pár rokov zmienku, hocijakú, o starom rode Slizolinského potomka. Chcel by som vedieť o tom rode čo najviac. Rod Gauntovcov.“

„Má ten rod niečo spoločné s ním?“ spýtala sa Nessa.

„Áno, má. Nepoviem vám, čo, ale je to dôležité. Potrebujem proste hocičo o nich. Ale nech nikto nevie, že to potrebujem!“

„A akému riziku sa vystavujeme?“ ceľkom vyrovnane sa opýtal Sirius.

„Ty myslíš len na riziko, čo?“ oboril sa na neho Snape.

„Zato ty si vystavený riziku každodenne, čo? Riziku, že ti tie tvoje elixíry udrú na mozog. Ale to sa už stalo, takže sa nemusíš báť.“ Jedovato ho schladil Sirius.

„Stop!“ zahriakla ich Nessa.

„Takže vidím, že si poradíte. Keď už nič iné, aspoň sa nepozabíjate,“ spokojne komentoval riaditeľ.

„Ale prečo my?“ vyhŕkol Snape.

„Pretože práve vy traja spolu budete zohratí. Potrebujem vaše schopnosti. Proste ich potrebujem, verte mi. Tak beriete túto prácu?“

Snape pozrel na Siriusa, Sirius na Snape, a obaja naraz prikývli. Nessa len pokrčila plecami a kývla hlavou na znak súhlasu.

„Vynikajúco. Takže potrebujem úplne všetko. Keď nájdete informácie, všetky pre mňa získajte. Keď budete môcť získať spomienky - o to lepšie. Môžete ísť. Správy by padli naozaj dobre.“

Vyšli z miestnosti za sebou, Sirius prvý, Snape tretí, medzi nimi Nessa, a zamierili dolu schodiskom. Vonku sa nessa konečne nadýchla čerstvého jesenného vzduchu.

„Takže by sme asi mali začať. Navrhujem ministerstvo, tam určite budú mať nejaké údaje o prastarých rodoch.“

Keď ani jeden z nich nereagoval, iba na seba zazerali, vzdychla si a zobrala všetko do vlastných rúk.

„Takže teraz by sme si mali urobiť plán, ako vniknúť na ministerstvo a dostať sa k informáciám o starých rodoch. Navrhujem sa niekde usídliť, niekde, kde budeme môcť plánovať, starý dom, alebo...“

Stále iba na seba zazerali.

„Tak haló! Som najmladšia, tak by ste asi mali mať plány vy!“ zakričala a vlasy jej nebezpečne stmavli.

„Fajn. Obaja máme krásne spomienky na jeden dom. Až po tebe, Snape,“ ukázal na Rokville, ktorý nebolo odtiaľto vidieť, akoby tam Nessa ani nebola. Snape sa pohol a Sirius išiel hneď za Nessou, ktorá nasledovala Snapa. Kráčali až po bránu do areálu.

„Tak? Kam?“ pozrela na nich Nessa.

„Rokwille, Škriekajúca búda,“ zahlásil Sirius.

Prekvapená Nessa sa odmiestnila ako posledná. Ocitla sa rovno pred dverami Škriekajúcej búd, zatlčenými doskami. Vedľa nej stále Sirius a Snape a prvý krát sa Sirius tváril spokojne, zato Snapa akoby treskli žeravým kutáčom po hlave.

„Vraj tu straší,“ poznamenala Nessa, keď Sirius vylomil dosky z dverí.

„Strašidlá tu už roky nie sú, ale teraz sa tam jedno vracia,“ zavrčal Snape.

„Myslíš seba, Ufňukanec?“

Vošli do slabo osvetlenej miestnosti. Všetko tu bolo dotrhané a zničené. Bola to akási predsieň. Postúpili hlbšie do domu, tam, kde bol veľký stôl a pár stoličiek. Sadli si a Sirius sa rozvalil na stoličke ako na dobre známom mieste.

„Dlho som tu nebol... takže, plán. Ak sa pán Sliziak neurazí, on by asi nemal chodiť na ministerstvo. Predsa len... nemajú ho tam veľmi v láske...“

„Lebo teba áno, ty všivavý psisko!“

„Mňa aspoň nesúdil Wizengamot.“

Snape si nevysvetliteľne prešiel rukou po ľavom predlaktí.

„Lebo ty si sa tomu vyhol len o vlások. Keby Petigrew nespackal to zaklínadlo, už by si bol v Azkabane.“

„Ale ty si sa mu vyhol len o vlások, Fňučko...“

„Tak dosť! Ak ste si ešte nevšimli, snažíme sa vniknúť na ministerstvo. Prvé, čo potrebujeme, sú plány budovy, podrobné. To zariadim ja. Keďže Se...“ pozrela ne neho.

„Keď musíš,“ zavrčal.

„Takže... keďže Severus nie je na ministerstve vítaný, navrhujem, aby som tam išla ja. Vlastne... pôjde aj Sirius, nedopustím, aby ste sa zabili. Ale najprv potrebujeme tie plány. Kým ja budem zháňať plány, Sirius môže...“ sklonila hlavu a rozmýšľala. Nemusel zatiaľ robiť nič, ale nechať ich dvoch spolu by bola plánovaná vražda.

„Tak fajn, neurobíš nič, iba sa budeš držať čo najďalej od Severusa.“

„S potešením.“

„Čo viac treba? Vy dvaja spolu nebudete v jednej miestnosti, kým tu nebudem ja. Rozumiete?“

„Nie sme malé deti... teda, jeden z nás,“ pozrel Snape na Siriusa.

„Tak ty určite ten múdrejší nie si,“ sladkým hlasom poznamenal Sirius.

Snape sa postavil, Sirius skoro zarovno s ním. Nessa tiež.

„Obaja ste malé deti! Prestaňte! Takto sa nedá pracovať!“

Sadli si, Nessa ostala stáť.

„Sirius, ideš so mnou, Severus, ostaň tu, nepotrvá to dlho. Zatiaľ môžeš z tohto tu,“ ukázala na izbu. „Urobiť miesto pre živých.“

Sirius vstal a pobral sa za Nessou. Vonku sa k nemu otočila.

„Tak počúvaj, čierna ovca. Ak sa navzájom zabijete, bude to len vaša vina. Ale zabijete sa až po tom, ako toto dokončíme. Teraz... zdekuj sa niekde!“ zavelila podráždene. Sirius sa odmiestnil s trpiteľským výrazom na tvári, ktorý ju aj pobavil, a aj ona sa odmiestnila.

[ » na začiatok « ]