Kapitola:
Pridaná: 24.5.2008, 20:18:30
Čítaná: 1989×
Hodnotenie: (počet hlasov: 5)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Leila

Literárna forma: próza
Žáner: romantika

Kapitola: 1 » Pozvánka 2 » Postupy a pád 3 » Krutá realita 4 » Bozky 5 » Hádka 6 » Kvet

5. kapitola–Hádka

Prišli sme k malému okienku kde niečo povedal človeku sediacemu za pultom. Potom ma potiahol do nejakej diery. Keď sme z nej vyšli bolo to super. Samé penové valce apodobne. Hneď som k jednému pribehla, šlo o to prejsť pomedzi dva valce blízko seba, alebo len sa kotúľať po valci. No proste strašná sranda. Strašne sme sa rehotali.

„Leila, poď.“

Odviedol ma do kúpeľa z loptičiek. Po šmýkačke sme sa spúšťali so bazénu. Bol strašne hlboký, alebo aspoň mne sa zdalo, pretože som nedosiahla na dno a vždy som sa ponáhľala ku schodom. Raz sa Tom spustil a dlhšiu chvíľu sa nevynoril. Už som sa začala báť, keď vyšiel.

„Spusti sa. Tam dole je otvor.“

Šmykla som sa k nemu. Spolu sme sa ponorili a našli dieru v stene. Obaja sme vošli do tunela. Chvíľu sme len tak šli, kým sme nedošli na rázcestie. Posadila som sa do jedného z nich.

„Čo teraz? Rozdelíme sa, alebo ideme spolu?“

„Nevidíš?“ Ukázal na tabuľku kde stálo: Len po jednom!

„No dobre, ale aj tak z toho nemám dobrý pocit.“

Bála som sa, no to by som pred Tomom nepovedala. Keď som tak šla a prešla cez zopár valcov, dostala som sa až do malej miestnosti. Predo mňa sa spustilo plátno na ktorom bolo napísané: Pred sebou máš papier, potreby na maľovanie a kreslenie, nakresli prvého človeka ktorý ťa napadne a vlož to do prístroja osvetleného zeleným svetlom. Veľa šťastia pri práci.

Vzala som ceruzu a nakreslila som obrysy. Potom som ich čiernym uhlíkom obtiahla. Vlasy som spravila z 2 mm vrstvy pastelu a oči som namaľovala fixkou. Ústa som vyfarbila voskovkou a po tvári som rozotrela jemný prášok z bledooranžového pastelu. Nos som načrtla oranžovým pastelom. Bol dokonalý, ak keď nie úplne realistický.

Vložila som ho do otvoru, ktorý ho hneď zožral. Potom sa mi objavili dvere veľkosti batoľaťa. Vošla som do ďalšieho tunela. Cestou som zažila ešte zopár dobrodružstiev.

Keď som bola na konci, z jedného otvoru mi vyšiel obraz, ktorý sa nápadne podoba na mňa. Keď som vyšla úplne stretla som Toma.

„To si kreslila ty?“ Ukázal mi obraz, kde bol namaľovaný.

„Hej. Nepáči sa ti?“

„Je super.“

„A toto ty, však?“ Teraz som mu ukázala obraz ja.

„Áno.“

„Ideme? Za chvíľu je zápas.“

„Hej.“

Zápas sa vyvíjal pomerne fajn. Nakoniec sme vyhrali. Keby nie toho napätia, asi by ma porazilo. Dan vedľa mňa totiž stále frflal a robil somariny. Nevedela som prísť na to prečo. Nakoniec som sa na to vykašľala.

Potom, v izbe sa však niečo stalo. Sadla som si na posteľ a Tom šiel na WC. Zrazu d izby prišiel Dan.

„Čo tu chceš?“

„Prišiel som za tebou.“

„Daj mi pokoj.“

„Ale ja ti nedám, lebo viem že si tá pravá.“

„Ale pre mňa nie si. A vieš čo? Choď preč. Nemám chuť sa tu s tebou naťahovať.“

V tom sa stala vec, ktorú som nechcela. Pobozkal ma, alebo skôr ma začal bozkávať. Snažila som sa ho odtlačiť, ale to už bol v izbe Tom. Rýchlo som sa od neho odtiahla.

Koniec piatej časti.

____________________________________________________

Toto som tu dala hlavne kvôli Dušičke a Kostričke, ktoré majú pocit že som zaľúbená

[ » na začiatok « ]