Kapitola:
Pridaná: 24.5.2008, 13:51:29
Čítaná: 1305×
Hodnotenie: (počet hlasov: 13)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Canis, Remus Lupin
Stručný dej: Pokračovanie poviedky Canis.

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Veľká rana 2 » Informácie 3 » Miľujem ťa... 4 » Strašná strata 5 » Prosba starého priateľa 6 » Stretnutie po rokoch 7 » Môže nám byť lepšie? 8 » Dokážeme to! 9 » Na Grimmauldovom námestí 10 » Straty 11 » Strašná rana 12 » Svadba 13 » Mal som zostať 14 » Posledný Záškodník 15 » Jeden bozk 16 » Nakoniec sa to predsa len podarilo

Remus a Tonksová bojovali vedľa seba. Bežali za jedným smrťožrútom na kraj areálu. Zabil ho Remus a otočil sa, že sa vrátia do hradu, ale pred nimi sa objavil Fenrir Greyback. Ceril žlté tesáky a žltými očami hľadel na Remusa.

„Vedel som to. Ty zradca!“ vrčal.

„Zradca som, ale zradil som nesprávnu stranu, takže som vlastne správny zradca,“ odvetil pokojne Remus.

„Ty si len troska, chodiaca mŕtvola.“

Fenrir skočil na Remusa, no vletku ho zasiahlo zelené svetlo a on sa zrútil na zem.

Nocou kráčala tmavá postava Severusa Snapa. V ruke mal prútik a namierený ho mal na nich.

„Snape!“ skríkla Tonksová.

„Lupin a Tonksová. Podarený párik. Kde máš vlkolačicu? Zdása, že to vtedy nebol zle namiešaný elixír. Myslím, že ste vtedy prežili zaujímavú noc,“ kráčal k nim s nepríjemným úškrnom na tvári.

„Čože?“ nechápala Tonksová.

„Dora, nepočúvaj ho.“

„Prečo? Ona snáď nevie o tvojom romániku? Vlkolačica sa ťa akosi prirýchlo vzdala.“

„Čo chceš, Snape?“

„Čo chcem? Lily. Ale tú mi zobral tvoj prekliaty priateľ. Alebo pomstu. Lenže na kom? Potter, Black, aj ten hlupák Petigrew, už si tu len ty a Canis. O ňu sa postarajú iní. Zostal si sám.“

„Snape“ Nerob to! Mysli!“

„Ja už dávno nemyslím!“ rozkričal sa Snape.

„Za mňa to robia iní! Už roky! Ale už ani Dumbledore tu nie je, už môžem robiť to, čo som tak dávno chcel. Už je však len jediný pán, ktorému môžem slúžiť. Aká škoda...“

Vyzeral ako šialenec. Zastavil sa pred nimi.

„Teraz môžem urobiť to, čo som chcel urobiť už dávno,“ zopakoval.

„Avada Kedavra!“ skríkol.

Remus padol mŕtvy k zemi. Tonksová vykríkla.

„Čuš!“ aj k nej vyslal zelené svetlo. Padla vedľa Remusa.

Snape sa otočil a kráčal k Zúrivej vŕbe. Alebo zomrie, alebo bude na víťaznej strane.

Canis bežala do lesa. Vedela, že tam musí ísť. Niečo, nejaká neviditeľná sila ju tam ťahala.

Potichu bežala a obzerala sa. Niekto bežal asi 10 metrov od nej. Priblížila sa a sledovala ho.

„James?“ zašepkala.

Bol to Harry. Zastal a ona tiež. Prišli tam dve zahalené postavy. Harry išiel s nimi. Potichu ich nasledovala.

Prišli na temnú čistinu, kde horel oheň a na niektorých stromoch viseli kusy niečoho, čo vyzeralo ako obrovská pavučina. Pozerala sa, ako sa Pán Temnôt o niečom rozpráva s Harrym.

/Nie!/ zvolala. Z prútika Temného pána vyšľahol zelený záblesk a Harry padol k zemi.

Vystrašilo ju však ešte niečo. Ani nevedela, prečo, asi len zo zvyku, svoju myšlienku zvolala tak, aby ju počul aj Remus, ale on sa neozval. Cítila len prázdnotu.

Nejaká žena vyšla k Harrymu a skúšala, či je mŕtvy. Canis však cítila, že Harry žije, aj keď žena zakričala, že je mŕtvy. Sledovala, ako ho ďalší smrťožrút zobral a postavils sa, aby ich mohla sledovať ďalej.

Kráčala pár metrov od nich. Sledovala, ako ho položili k Pánovým nohám. Temný pán urobil nejaké vyhlásenie, ale ona ho sotva vnímala. Hľadala v dave Remusa, ale nikde nebol. Snažila sa prejsť nebadane popri smržorútoch. Hľadala ho, ale nebol nikde medzi členmi rádu ani inde. Nastal nejaký rozruch vo Vstupnej hale. Vošla a naskytol sa jej čudný pohľad. Temný pán a Harry stáli oproti sebe. Zrazu oproti sebe vypálili zaklínadlá, stretli sa, odrazili sa od seba a Temného pána zasiahla vlastná Avada Kedavra. Canis sa obrátila. Šťastie, ktoré mala cítiť, bolo úplne otupené myšlienkami na Remusa. Teraz by jej odľahlo a potešilo by ju, keby ho videla aj v náručí Tonksovej, len aby bol zdraví a živý...

Zostávala jej jediná možnosť. Vbehla do Veľkej siene, kde ju zmohla zlá predtucha. Ležali tam mŕtvy.

/Nieeeeeeeeeeeeeeeeee!!!!!/ zvolala a klesla na kolená. Po lícach jej stekali horúce slzy. Vedľa seba ležali oni dvaja. Remus a Tonksová. Bolo to ako sen. Ležal pred ňou, vedľa svojej MANŽELKY, ale pritom bol tak jej...

Objala ho s celou láskou, ktorú v sebe mala, dúfala, že ju zacíti, že sa zobudí... on nemôže byť mŕtvy...

Pobozkala ho na meravé pery. Plakala a jej horúce slzy dopadali na mŕtvu Remusovu hruď. Niekto ju ťahal dozadu. Nechápala, kto to môže byť. Všetci už boli preč... Frank, Alice, james, Lily, Sirius... a teraz aj Remus... a Tonksová.

„Nechajte ma!“ plakala a metala sa ako šialená.

„Už mi nikto nezabráni! Už nie!“

Je mŕtvy aj Dumbledore, aj Alastor... už to nemá kto byť...

Niekto ju omráčil. Už videla len tmu.

[ » na začiatok « ]