Kapitola:
Pridaná: 19.5.2008, 15:01:21
Čítaná: 1499×
Hodnotenie: (počet hlasov: 7)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Elizabeth, Ginny...

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Kapitola: 1 » „Som Elizabeth." 2 » Vyučovanie 3 » „Rokville?“ 4 » Nemocničné krídlo a nepriateľky 5 » Stráca Ginny pamäť? 6 » Hľadá sa Ginny a Sarah 7 » Zaľúbený......

„Do Rokvillu sa nejde,“ smutne oznamoval George Weasley Ginny a Elizabeth v sobotu ráno pri raňajkách.

„A to už prečo?“ opýtala sa Ginny. „Sľúbili ste nám to!“ Naliala si do pohára mlieko a nahnevane sa pozerala na brata.

„Ja viem,“ hovoril Fred, „ale Snape nás nechal po škole.“

„Och. No čo už,“ hlesla Elizabeth a pustila sa do svojej hrianky.

Fred a George odišli, dole do žalárov k Snapeovi a dievčatá sa pobrali do Chrabromilskej veže.

„Vieš čo,“ povedala Ginny keď už boli skoro pri obraze Tučnej panej, „poďme sa poprechádzať von.“

A tak sa otočili, zbehli dole schodmi a vyšli do ešte teplého jesenného dňa.

„Aha, pozri kto tam je!“ vykríkla Elizabeth a s Ginny za pätami sa rozbehla na druhú stranu jazera.

„Ahojte,“ volala a mávala svojím súrodencom ktorí si ju ešte nevšimli i keď ju už pozorovala polovica dvoru.

„Elizabeth, Ginny.“ Sarah, Toby a Kevin sa otočili.

„Ako sa máte?“ spytoval sa Toby.

„Ujde to,“ odpovedala Ginny a aj z Elizabeth si prisadli k nim.

„Tak rada vás vidím. Viete, dnes sme mali ísť...“ Ginny jej prikryla ústa a široko sa usmiala. „...za Hagridom,“ rýchlo dokončila a pritom ju silno uštipla.

„Au!“ zjojkla Elizabeth a potom si uvedomila čo skoro povedala. „Áno, áno za Hagridom.“

Sarah, Toby a Kevin na nich začudovane pozerali ale nepovedali nič.

„Tak, ako sa vám páči Lockhart?“ rýchlo menila tému Elizabeth.

„Lockhart? Podľa mňa je to nafúkaný, klamársky hlupák,“ povedal svoju mienku Kevin.

„Áno,“ prikývla Sarah a široko sa usmiala, presne ako Lockhart.

„Zoznámim vás s mojou novou priateľkou,“ navrhla Sarah. „Poďte.“

„Dobre,“ súhlasila Elizabeth, „môže byť.“ Aj ona vstala a rýchlim krokom vyrazila za Sarah. Lenže, asi nabrala príliš rýchli krok. Pošmykla sa a pristála v jazere. „Áááááá,“ zajačala, lebo voda nebola práve najteplejšia.

„Elizabeth, nie je ti nič?“ strachovala sa Ginny a podávala jej ruku.

„Nie,“ zadrkotala zubami Elizabeth. Všetci na nich pozerali a smiali sa.

„Poď, bude dobré keď pôjdeme dnu, do tepla,“ povedala ustarostene Sarah.

A tak sa pobrali do hradu, sprevádzaní výbuchmi smiechu. V stupnej hale natrafili na profesorku McGonagallovú.

„Slečna Lannystonová, čo sa vám stalo?“ opýtala sa profesorka a pozrela na Elizabetin mokrý habit, Ginny, Sarah, Tobyho a Kevina.

„Hm...ja...som spadla do jazera,“ previnilo zo seba vysúkala Elizabeth.

Profesorka McGonagallová na ňu vrhla ustarostený ale aj pobavený pohľad a povedala: „Choďte do Nemocničné krídla, hňed. Odveďte ju tam,“ prikázala Ginny a ostatným Lannystonovcom.

„Pani Pomfreyová,“ zvolala Ginny na opačný koniec nemocničnej izby keď tam dorazila.

Madam Pomfreyová vystrčila hlavu zo svojej pracovne, kriticky si ich premerala a potom prišli k nim.

„Čo sa vám stalo?“

„Spadla do jazera,“ rýchlo povedala Sarah.

„Á, tak do jazera,“ madam Pomfreyová sa uškrnula.

Potom Elizabeth prezrela a pobavene povedala: „Ostaneš tu , nechcem aby si dostala chrípku.“

„Ale mne nič nie je,“ protestovala Elizabeth keď jej zdravotná sestra hodila na posteľ pyžamo. Kýchla si a zamračila sa.

„Že nič? Ale môže byť!“

„Ale, mne naozaj nič nie je!“ vyhŕkla Elizabeth nahnevane, „mňa sem poslala profesorka McGonagallová.“

„Ostaneš tu a hotovo.“

Elizabeth si nahnevane obliekla pyžamo a ľahla do postele. „Pekný začiatok,“ zamrmlala.

„Neboj sa zajtra budeš môcť ísť a teraz vypi toto.“ Madam Pomfreyová jej podala pohár s akousi tekutinou. „Vypi to!,“ prikázala.

Elizabeth neochotne vypila liek.

„Tak, no vidíš, že sa to dalo.“ A odišla do svojej pracovne.

„Ale mne naozaj nič nie je,“ namosúrene vravela Elizabeth Ginny, Tobymu, Sarah a Kevinovi, „som zdravá.“

„Asi ti nie čo je keď si ťa tu nechala,“ ticho jej povedal Toby.

„Tak mi už pôjdeme na obed,“ oznámila je Ginny, „ale ja ešte prídem,“ sľúbila.

Elizabeth osamela a rozhliadla sa okolo v Nemocničnom krídle bolo len jedno dievča ktoré sa práve prebúdzalo.

„Ahoj,“ olovila ju Elizabeth keď sajej zdalo, že ju už hore.

„Ahoj,“ zamrmlala.

„Aj ty si tu nedobrovoľne?“

„Tak nejako.“ Dievča vzalo z nočného stolíka džbán, nalialo si trochu vody a napilo sa.

„Som Elizabeth, chrabromilčanka.“

„Ja som Susan McMellová, bifľomorčanka.“

„Teší ma. Čo sa ti stalo, že si tu? Vieš, ja som spadla do jazera.“

Susan na ňu pobavene pozrela. „Do jazera?“

„Áno, jazera.“

„Mňa trafilo brnenie, ktoré zhodil Zloduch,“ povedala a odkryla perinu, jednu ruku mala obviazanú.

„To muselo bolieť.“

„Bolelo,“ prikývla jej Susan.

Po obede prišla Ginny so Sophie a ostali až do večere, kým ich madam Pomfreyová nevyhnala, lebo bolo veľa hodín.

Keď Elizabeth na druhý deň odišla z nemocničného krídla na treťom poschodí ju zastavili tri namyslené fifleny so Slizolinu.

„Ale, ale, koho nestretneme...,“ uškŕňala sa Tamara Dashwoodová.

„Ty si naozaj spadla do jazera?“ vyškierala sa Chloe Darkreedová.

„Neodplával ti mozog? Ale vlastne ani nemohol veď ty nijakí nemáš,“ provokovala Lousia Nettemnová.

Všetky tri sa smiali a Elizabeth sa zasmiala tiež. „Vy ste také vtipné, asi ste na raňajky mali vtipnú kašu, čo?“

„Možno,“ usmiala sa Tamara.

„Kde máš tú svoju ryšavú kamošku ktorá nemá ani na poriadny habit?“ vyrývala Lousia.

„Elizabeth,“ ozvalo sa za nimi, „tu si! A čo tu robia tieto tu?“ opýtala sa a premeriavala si zhnuseným pohľadom Tamaru, Lousiu a Chloe.

„A čo tu robia tieto tu?“ opakovala Chloe, „Stoja, ak si si nevšimla.“

„Nevšimla, lebo také špiny ako vy poriadne nevidno,“ odvetila drzo.

Všetky tri sa po nej zahnali ale Ginny uskočila.

„Ako sa opovažuješ urážať nás?“

„Ľahko.“ Ginny a Elizabeth sa zasmiali a potom sa obrátili a ponáhľali sa do klubovne.

„Veď my vám to ešte zrátame,“ volala za nimi nahnevaná Tamara.

„Vidím,“ skonštatovala Elizabeth keď zašli za roh, „že sme si práve získali nepriateľky.“

„Aj mne sa tak vidí,“ súhlasila s ňou Ginny. „Ale vieš, netrápi ma to, nech si tie fifleny myslia čo chcú. Určite nie sme horšie ako oni.“

______________________________________________________________

[ » na začiatok « ]