Kapitola:
Pridaná: 17.5.2008, 21:00:55
Čítaná: 990×
Hodnotenie: (počet hlasov: 8)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Severus Snape, Lilly Evansová, Záškodníci
Stručný dej: Ako to bolo medzi Severusom a Lilly? Alebo medzi Lilly a Jamesom?

Literárna forma: próza
Žáner: romantika

Kapitola: 1 » 1. kapitola 2 » 2. kapitola 3 » 3. kapitola 4 » 4. kapitola 5 » 5. kapitola

Lilly kráčala po chodbe na raňajky. Na hlavnom schodisku jej niekto zrazu zakryl oči.

,,Viem, že si to ty Sev“ povedala odmerane a odstrčila mu ruky.

,,Lilly, čo ti je? Stále sa na mňa hneváš?“ spýtal sa Severus.

,,Áno hnevám...nepozeraj tak na mňa. Nemáš pocit, že už som ti toho odpustila príliš veľa?“

,,Hmm, neviem...ty si myslíš, že hej?“

,,Že sa vôbec pýtaš! Neviem dokedy toto budem ešte znášať. Stále sa hádame, udobríme a zase hádame. Možno sa k sebe vôbec nehodíme.“

,,Nehodíme?“ spýtal sa prihlúplo Snape a nadvihol obočie. ,,To ten Potter ti vymietol mozog, však? On ovplyvňuje tvoje rozhodnutie. Priznaj sa!“ skríkol Severus a začal triasť Lilly za ramená.

,,Už...aj ma...pusť“ zápasila Lilly a mykala sa, aby sa uvoľnila. ,,Čo si to dovoľuješ z niečoho takého ma obviniť? Viem o Potterovi, čo je zač. Je to namyslený idiot, ale čo s tvojimi “priateľmi“ a tými rečami o Voldemortovi? Myslíš si, že si lepší?“ pohŕdavo sa uškrnula Lilly.

Severus sa prestal ovládať a dal Lilly facku. ,,Si obyčajná malá humusáčka. Myslel som si, že keď budeme spolu, zmením ťa a spolu as pridáme k Temnému pánovi, ale ako vidím, rozhodla si sa inak!“

Snape sa rozbehol na útek, no zrazu spadol na zem s rukami a nohami pritisnutými k telu..

,,Ako sa opovažuješ biť Evansovú a nazvať ju humusáčkou?“ vrieskal James a mieril na Snapa prútikom. ,,Nie si nič viac ako smradľavé hovno v tráve, tak neurážaj iných, oveľa lepších ľudí ako si ty. Ak sa k Lilly ešte raz priblížiš, dopadneš oveľa horšie. Nenechám ťa len tak. Rozumieš, Ufňukanec?“ spýtal sa a zrušil zaklínadlo.

Snape sa znovu chystal na útek, ale na zem ho zhodilo ďalšie zaklínadlo. Po trávniku kráčal profesor Dumbledore a mieril na Snapa.

,,Potter, Snape, prosím poďte so mnou do pracovne“ povedal nahnevane. ,,Študenti si majú medzi sebou pomáhať a nie si ubližovať.“

,,Všetci v tomto hrade si pomáhajú, len Slizolinčania nie...oane“ povedal James, keď sa Dumbledore naňho pozrel.

,,Tak, môžete mi vysvetliť čo sa tam vonku stalo?“ spýtal sa Dumbledore.

,,Áno, pane“ ozval sa James. ,,Tuto Snape zbil Lilly Evansovú z Chrabromilu a nazval ju...no veď viete ako a hneď na to sa chcel rozbehnúť, tak som ho zastavil.“

,,Pán Potter, nebuďte na seba hrdý“ povedal Dumbledore, keď videl ako ames vypína hruď. ,,Nie všetko treba riešiť prútikmi a zápasením. Ale na druhej strane oceňujem vašu odhodlanosť pomôcť spolužiačke, takže myslím, že môžete ísť pán Potter. Ja si ešte pohovorím s pánom Snapom.“

James sa pozdravil a opustil pracovňu.

,,Takže Severus, môžem sa spýtať perčo si to urobil? Pokiaľ viem, s Lilly ste kamaráti od detstva.“

,,No, ona...vyčítala mi mojich priateľov a moje plány do budúcnosti. Proste mi praskli nervy“ priznal Snape ľahostajne.

,,Vôbec sa mi nepáči tvoj tón Severus. Dúfam, že si si ale vedomý, že dnešným dňom si urobil bodku za vašim priateľstvom.“

,,Myslíte? Prečo by to mal byť koniec?“

,,Svojimi rečami mi pripadáš ako pravý Slizolinčan. K ostatným ľuďom neohľaduplný a nevšímavý. Nemáš pocit, že dnes si Lilly ublížil najviac ako sa dalo? Zranil si ju citovo aj fyzicky. Udrel si ju a to si priatelia medzi sebou nerobia. Nazval si ju humusáčkou a to je asi najhoršia vec akú si jej mohol povedať. Tak a teraz by som ťa rád požiadal, aby si sa nemiešal do života Lilly Evansovej. Zakázať ti to nemôžem, ale myslím, že tým budeš zbytočne strácať čas a teraz ma prosím ťa ospravedlň“ povedal Dumbledore a kývol hlavou k dverám.

Severus odišiel a zviezol sa točitým schodiskom.

Severus sa ponáhľal po chodbe smerom k Chrabromilskej klubovni. Tam zastal a čakal kým niekto vyjde von. Nakoniec asi po desiatich minútach vyšiel blonďavý chlapec. Severus ho oslovil: „Hej ty, zavolaj mi Lilly Evansovú“ povedal Snape.

„Lilly, máš návštevu. Prišiel Snape“ povedal chlapec.

„Tak mu povedz, že ho už nikdy nechcem vidieť.“

Snape to počul od Lilly bez toho aby mu to ten blonďavý chlapec zopakoval. Tie slová sa doňho vrezávali ako dýka. Cítil ako ho niečo bodlo pri srdci, no vrátil sa do prítomnosti.

„Počkaj, nezatváraj. Ja sa s ňou musím rozprávať“ zúfalo skríkol Severus, no chlapec bol neoblomný, zavrel portrét a pobral sa s metlou na pleci na metlobalový tréning. Musel sa ponáhľať, lebo ostatní hráči už šli na ihrisko.

Snape nevedel čo urobiť. Keďže nevedel heslo, nemohol sa dostať do klubovne, kde Lilly, ako si Snape predstavoval, určite sama sedí a plače, lebo ho chce vidieť. Predstavoval si ju navždy po svojom boku. Nemohol dopustiť, aby to tak rýchlo skončilo. Buď bude mať Lily živú alebo zomrú spolu. Šialené myšlienky sa Snapovi premietali hlavou. Zrazu dostal nápad. Rozbehol sa po chodbe. Bežal ako najrýchlejšie vedel. ´Ten chlapec, čo šiel na tréning ako posledný, toho musím chytiť. Len on je môj kľúč k Lilly. Nikto iný´ pomyslel si Snape.

Snape sa hnal dole schodmi a vybehol z hradu. Chlapec bol už len kúsok od metlobalového štadiónu. Snape ešte pridal a dobehol ho.

„Ahoj“ pozdravil ho s falošným úsmevom. „Čo si si o sebe myslel, že si mi zavrel portrét rovno pred nosom?“

„Ja...ja...prepáč mi to. Nechcel som, ale ponáhľal som sa“ koktal.

„To ti tak uverím“ povedal Snape neľútostne. „Odteraz budeš robiť to, čo ti prikážem, jasné? Ihneď mi prinesieš Potterov neviditeľný plášť, ale tak, aby ťa nikto nevidel. Ten nafúkaný somár s ním určite chodí všade. Takže choď do šatne. Čakám na teba päť minút“ vyhlásil Snape a začal sa pomaly prechádzať po trávniku.

[ » na začiatok « ]