Kapitola:
Pridaná: 7.5.2008, 19:19:48
Čítaná: 2175×
Hodnotenie: (počet hlasov: 18)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Jeer Cattiveriová, Sirius Black, Lily Evansová, Marcus Blenney
Stručný dej: Jeer nadovšetko miluje mágiu a slobodu. Hoci je v Chrabromile, je hanbou rodiny, ktorú z duše nenávidí. Vlastne, nenavidí asi všetko a všetkých. (nedokončená)

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Nenávidím ťa 2 » Ponuka a zvláštny pocit 3 » Pozvánky a to čo nenávidím... 4 » Všetkým preskočilo!

To je nenormálne! Vzchop sa ty krava a niekomu poriadne vynadaj! vrieskala Jeer v duchu a kopala do stien, keď šla do Veľkej siene na raňajky.

Trochu ju prekvapovalo, že v pred chvíľou zlomenej ruke necíti žiadnu bolesť. Ale to bolo teraz druhoradé. V prvom rade musí zistiť, čo sa stalo a potom si to niekto poriadne odskáče!

Vletela do siene a zúrivo si sadla na stoličku až sa takmer prevrátila. Sedela a zhlboka dýchala, aby sa upokojila.

1.1.1971, Prvý ročník, stanica King’s Cross

„Zmeškáš vlak Jorleena," upozornila ju matka a ukázala na veľkú parnú lokomotívu, vyfukujúcu dym na cestujúcich.

„Jeer, volaj ma Jeer. Neznášam to meno," zašepkala nepočuteľne. „Dobre, dobre. Veď už idem," povedala Jorleen matke a pokúsila sa o úsmev.

„Choď už," povedala ani na ňu nepozrúc. „Pamätaj si, nech sa stane čokoľvek, vyhýbaj sa Blackovcom, nezhováraj sa s humusákmi a nerob nám hanbu," upozornila ju matka a postrčila ju k vlaku.

Jeer sa zamračila. Prečo jej len nemôže povedať niečo také, čo hovoria normálni rodičia svojim deťom? Dávaj si pozor, napíš nám a ľúbim ťa? Jeer si nepamätala, že by jej niekedy niekto povedal: Mám ťa rád. Ani rodičia. A preto nenávidela svoj domov. Áno nenávidela. Každý by sa v Residenza Cattiveria cítil stiesnene. Dom, v ktorom vládla disciplína, nevraživosť, ale určite nie láska.

„Dobre matka,“ dala jej povinný bozk na líce a odvrátila sa.

Konečne ide na Rokfort. Určite to bude lepšie ako doma. Kdekoľvek by bolo lepšie.

Jeer zaťala päste, no radšej neotvorila ústa aby nevypustila znova niečo tak nechutné. Radšej natiahla ruku k hriankám a začala jesť.

„Cattiveriová! Čo ťa prinútilo raňajkovať s obyčajnými smrteľníkmi?" ozval sa za ňou známy a v tejto chvíli ten najnehodnejší hlas.

Jeer si prikryla rukou ústa, aby nič nepovedala a ďalej hľadela na hrianku.

Len niečo netrepni, len niečo netrepni...

„Haló Cattiveriová vnímaš?“ ozval sa znova Sirius a sadol si vedľa nej.

„Áno vnímam, prepáč,“ povedala Jeer a jej zúrivý pohľad by odstrašil zrejme každého, no Siriusa nie.

Ale na druhej strane, možno to bolo tým, že má dlhé vedenie...

Tak toto je už priveľa!!! Ty arogantný, idiot! Tebe nebudem hovoriť prepáč! Nikdy!

„Black!“ zvreskla. „Mohol by si prosím ťa trochu odstúpiť aby som mohla prejsť? Ďakujem.“

Sirius sa začal rehotať na plné hrdlo a o chvíľu naňho hľadela polovica chrabromilského stola.

Jeer takmer zošalela od zlosti. Ona mu povedala ĎAKUJEM! A PROSÍM!!!

Toto nie je normálne, toto nie je normálne!

Nemalo však význam niečo hovoriť, tak vstala a zahnala sa po ňom rukou. No Sirius už bol zrejme pripravený a s prekvapujúcou rýchlosťou jej ruku chytil a vykrútil.

„Drahá naša hnusoba, dovoľ aby som ti nejaké veci objasnil,“ zašepkal hlasom, z ktorého sálala zlosť. „Už nikdy sa ma neskúšaj udrieť, lebo to, čo bude nasledovať sa ti páčiť nebude,“ zavrčal a stisol jej ruku, až zjajkla od bolesti.

„Nie, pusti – to – daj, pokoj!“ šepkala a nakoniec ju Sirius pustil.

Pozrela naňho a v očiach sa jej leskli slzy poníženia a zlosti. Toto si raz odpyká. Všetci, ktorí sa k nej správali ako k handre.

Zvrtla sa na päte a rýchlo vybehla zo siene sprevádzaná posmešnými pohľadmi a poznámkami. Na schodisku našťastie nebol nikto a tak nerušene vošla do prázdnej učebne Obrany proti čiernej mágii. Zrazu si uvedomila, že nemá tašku tak neochotne vstala a pobrala sa späť do klubovne. V spálni už našťastie nikto nebol. Zobrala si tašku a vrátila sa späť do triedy. No už nebola prázdna. Bola tam tá známa štvorka idiotov, no výnimočne bez obdivovateliek. Jeer si odfrkla. Nemohla pochopiť, ako mohli byť tie hlúpe husi buchnuté do takých hlupákov. Veď to boli arogantní, sebeckí egomaniaci! Teda hlavne Potter a Black. Pokiaľ si Jeer všimla, Lupin bol z ich štvorky asi najrozumnejší. Pettigrew bol len chudák, ktorého všetci poznali iba ako “kamoša tých slávnych“.

„Ale, pozri Sirius kto prišiel,“ začal James, keď zbadal Jeer ako sa v tieni snažila nenápadne dostať na druhú stranu triedy.

„Ja viem, že je tu Cattiveriová. Pozor prišla skutočná potvora!“ zasmial sa a znova otvoril ústa aby vychrlil ďalšie urážky na jej adresu.

„Prestaň už s tým Sirius,“ zasiahol Remus a škaredo naňho pozrel.

„Námesačník to som si o tebe nemyslel, že sa budeš zastávať tejto tu,“ opovržlivo ukázal na Jeer, ktorá očervenela a odvrátila sa.

„Aj tak to k ničomu nevedie Tichošľap, tak jej daj pokoj.“

Jeer niečo viedlo k tomu aby mu poďakovala. A možno to nebolo preto, že teraz sa ku každému musela správať slušne. Jednoducho ju k tomu viedlo niečo, čo v nej bolo skryté. To, čo zahnala do kúta svojej mysle, aby sa mohla ostatným brániť.

Chviľu váhala. „Ďakujem,“ povedala ticho a sadla si do najzadnejšej lavice.

Remus očervenel ešte viac ako ona a prekvapene zažmurkal. Aj Sirius onemel. Nakoniec rezignovane pokrútil hlavou a odvrátil sa.

Jeer medzitým v lavici rozmýšľala. Remus ju dosť vytočil. Bol zrejme prvý človek, ktorý sa jej zastal. A aj prvý, ktorému úprimne poďakovala. Trocha sa pootočila, aby ho mohla po očku sledovať, no všimla si, že aj on pozrel na ňu, tak sa znova odvrátila. Pokrútila hlavou. Urobil to z čírej ľútosti. A ona o ľútosť nestála.

Postupne prichádzali aj ostatný spolužiaci. Obranu mali so Slizolinom. Na Jeerinu zlosť k nej zamieril Blenney s víťazoslávnym úškrnom na tvári. V inom prípade by ho počastovala urážkami, ktoré si taká háveď ako on zaslúži, ale už pochopila, že by to viedlo k tomu, že by sa k nemu začala slušne správať. S opovržlivým výrazom na tvári sa postavila a zamierila do inej lavice, kde sedel osamotený Snape. Sadla si k nemu, ignorujúc jeho prekvapený pohľad. Vždy lepší Snape ako Blenney.

Do triedy plavným krokom vošiel profesor Rawenther, terajší učiteľ. Bol oblečený v bezchybnom tmavozelenom habite a na perách mal zubatý úsmev. Niežeby bol zlý profesor, patril medzi tých lepších na škole, ale správal sa trocha divne.

„Zdravím žiaci,“ oslovil ich a žiarivo sa usmial. „Minulú hodinu sme začali s neodpustiteľnými kliatbami a dnes v tom budeme pokračovať. Kto mi zopakuje, ktoré kliatby patria medzi neodpustiteľné?“

Samozrejme prihlásili sa zvyčajný traja. Evansová, Snape a Lupin. No prihlásila sa aj Jeer. Neopustiteľné kliatby boli niečo, čo podnecovalo jej temnú stránku.

Rawenther sa poobzeral po triede. „Slečna Cattiveriová?“

„Cruciatus, Imperius a Avada Kedavra,“ odpovedala s akýmsi zvláštnym zaľúbením v hlase.

Sirius s Jamesom sa zachichotali a niečo si zašepkali, no ona si ich nevšímala.

„Päť bodov pre Chrabromil,“ odobril to profesor a presunul sa za katedru. „Takže, ako nám povedala slečna Cattiveriová, tieto tri kliatby nazývame neodpustiteľné, lebo za ich uplatnenie na človeka je doživotie v Azkabane. Nič príjemné. Na minulej hodine sme si ich nanešťastie stihli iba vymenovať, takže dnes si povieme, čo každé z nich spôsobuje.“

Odmlčal sa a zložil si prsty do striešky.

„Zoberme si Imperius. Je to zaklínadlo, ktorým si čarodejník podrobí vôľu svojej obete. Absolútne ovládnutie. Obeť nemá vlastnú vôľu a plní príkazy toho, kto ju zaklial. To by malo byť hádam jasné. Ďalej tu máme zaklínadlo Cruciatus. Veľmi nepríjemné zaklínadlo, ktoré spôsobuje bolesť. Nepotrebujete mučiareň, stačí použiť toto zaklínadlo a obeť pocíti bolesť, akú dovtedy nezažila,“ zmĺkol a všetci očakávali, aké bude to ďalšie zaklínadlo.

Jeer to vedela a hltala každé profesorovo slovo. Tie kliatby ju fascinovali. Boli také...nádherne temné a kruté.

„Posledným je zaklínadlo Avada Kedavra. Je to zaklínadlo spôsobujúce smrť a je nezvratné. Ak raz niekoho zasiahnete Avadou, už nie je liek, ktorý by ho vrátil späť,“ pokračoval profesor vo výklade tichým hlasom a mal zastretý pohľad, akoby na niečo spomínal. „Avada Kedavra je to najhoršie zaklínadlo a čarodejníci, ktorí ho použijú idú bez súdu do väzenia. Nijaký výsluch, jednoducho vás odsúdia a idete k dementorom.“

Do konva hodiny si zapisovali poznámky o kliatbach.

Keď sa napokon ozval sa zvonček ohlasujúci koniec hodiny, profesor Rawenther vstal.

„Na domácu úlohu napíšete 30 centimetrovú prácu o neodpustiteľných kliatbach a odovzdáte mi ju na budúcu hodinu.“

Vyšiel z triedy a študenti sa začali baliť. Ozýval sa šum vravy, rozprávali sa o neodpustiteľných kliatbach. Jeer o nich tiež rozmýšľala. Ale nie tak ako oni. Oni sa ich báli, kým ona...obdivovala ich.

Napokon sa zdvihla a aj s vecami sa pobrala na najnudnejšiu hodinu celého rozvrhu. Dejiny mágie. Aj tie mali so Slizolinom. Znova si sadla ku Snapovi, ktorý sa tentoraz už ani netváril prekvapene. Práve boli uprostred Binnsovho monotónneho, ako on hovoril “výkladu“, keď sa k nej Snape naklonil a zašepkal:

„ Cattiveriová.“

„Áno?“ spýtala sa ho s nadvihnutým obočím.

„Zaujíma ťa čierna mágia?“ povedal rýchlo a trocha sa začervenal.

Jeer tá otázka prekvapila. Nemala by mu to hovoriť, možno to chce z nej vytiahnuť, aby to mohol vytrepať učiteľom, ale Snape sa jej nezdal ako ten typ. Nakoniec váhavo prehovorila:

„Áno. Prečo ťa to zaujíma?“ spýtala sa podozrievavo.

„Lebo zaujíma aj mňa. Nechcela by si sa ju so mnou učiť?“

Jeer táto nečakaná otázka trocha zaskočila, ale znela lákavo. Snape ju mohol naučiť mnoho nových zaklínadiel. Už dávnejšie bol známy tým, ako rád študuje čiernu mágiu. Ale nerada niekomu niečo sľubovala.

„Rozmyslím si to,“ povedala napokon.

„Rozmyslíš? Čo si na tom chceš rozmyslieť?“ zahundral Snape zarazene krútiac hlavou.

„Prepáč, ale neženiem sa do každej blbosti,“ zasyčala.

No super! Ešte aj Snapovi poviem prepáč!, pomyslela si nazlostene.

„Nemyslím si, že je to blbosť,“ zasyčal aj Snape a prebodol ju nevraživým pohľadom.

„A čo ti mám hneď povedať áno? Musím si to premyslieť, čo keď špicľuješ pre nejakého profesora?“

„Slečna Cattiveriová svoje súkromné rozhovory si riešte s mladým pánom Snapom niekde inde. Zopakujte mi, čo som práve povedal,“ nahnevaným hlasom ju prerušil Binns.

Jeer sa strhla a chvíľu naňho nechápavo hľadela. Nenápadne vytiahla z vrecka prútik a zašepkala:

„Reitero!“

Vzápätí pocítila ten zvláštny pocit a v hlave počula posledné Binnsove vety. Natešene sa uškrnula.

„Vojny škriatkov v osemnástom storočí boli známe svojou krvavosťou. Tie najkrvavejšie bitky sa odohrali pri Seamore a Belfry. V roku 1785 sa škriatkovskí veľmoži zišli pri Taillte a uzavreli dohodu o mieri,“ odrecitovala a uškrnula sa pri pohľade na nahnevaného Binnsa.

„Máte šťastie,“ zavrčal. „Ale raz vás nachytám, to si píšte!“ zrúkol a odplachtil späť na katedru.

Len si poslúž! Aj tak ma nenachytáš! vysmievala sa Binnsovi v duchu a uškrnula sa.

„Ako si to urobila?“ opýtal sa prekvapene Snape.

„Obchodné tajomstvo.“ uškrnula sa a vtom zazvonilo.

Zdvihla sa z miesta a prvá vyšla z učebne.

„Dúfam, že nad tým porozmýšľaš!“ zakričal za ňou ešte Snape, no ona sa ani neobzrela.

Samozrejme, že nad tým porozmýšľa. Ale má to vôbec zmysel začínať tento rok, keď o mesiac a pol končí škola?

„Cattiveriová, pozval ťa Ufňukanec na rande?“ ozval sa za ňou Siriusov hlas.

Jeer ho ignorovala.

Raz sa ti za všetko odplatím Black!

______________________________________________________________

No, čo? Ako sa vám zatiaľ páči táto poviedka?

Ak sa vám páčila, alebo máte nejaké pripomienky, či iné veci na jazyku, len to napíšte do komentárov, alebo sovkou, poteším sa všetkým ohlasom.

Otázku na zamyslenie nedám, ešte nie je príliš nad čím sa zamýšľať...

Možno je to trocha netradičné, že sa v tejto poviedke už blíži koniec roka, ale čo, Jeer pôjde na prázdniny domov a tam ju bude očakávať nemilé prekvapenie.

Ešte sa chcem opýtať : Bude vám vadiť, ak bude v tejto poviedke použitá taliančina? (samozrejme aj s prekladom)... ja len tak, proste by to možno bolo také oživenie, čo vy na to?

Dobre, nebudem sa tu už vypisovať... len prosím ohodnotiť hviezdičkami a komentárom.

Rory

[ » na začiatok « ]