Kapitola:
Pridaná: 5.5.2008, 12:00:40
Čítaná: 1277×
Hodnotenie: (počet hlasov: 26)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Nagini, Sirius Black, Lord Voldemort, Albus Dumbledore
Stručný dej: Na Rokforte je nová učiteľka - Nagini. Taktiež hrá na dve strany, ale ktorú si nakoniec vyberie?

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Nagini 2 » Zoznámenie s Tichošľapom 3 » Had a potkan 4 » Hnev a úskoky 5 » Obrana proti čiernej mágii 6 » Zmierenie a kliatba 7 » Čierna kobra 8 » Hnev a trest 9 » Nový člen 10 » Stretnutie 11 » Spomienka 12 » Tom Riddle a nový návrh 13 » Výlet 14 » Jeden z najhorších dní 15 » Moc ničí 16 » Degasere 17 » Získané tajomstvo 18 » Obchodník 19 » Temný pán 20 » Dokonalý plán 21 » Spln 22 » Netvor 23 » Priatelia 24 » Sean O´Neil 25 » Schôdzka 26 » Temná stránka 27 » Vianočné prázdniny 28 » Trest 29 » Jaskyňa 30 » Navždy spolu

Svitol nový deň. Chodby hradu sa práve prebúdzali. Obyvatelia portrétov lenivo zívali alebo si pretierali unavené oči.

Nagini nepozorovane zatvorila dvere na svojej izbe, tie so zacvaknutím zámku okamžite zmizli. Poobzerala sa a transformovala sa na svoju hadiu podobu. Nechcela byť videná nikým. Plazila sa v tieňoch brnení a sôch. Po chodbách síce ešte nikto nechodil, ale vedela, že študenti sú v týchto chvíľach vo svojich kúpeľniach alebo sa práve prebúdzajú. Preplazila sa až do žalárov, kde sa nachádzali aj izby slizolinskej fakulty. Pri vlhkej kamennej stene sa zastavila a premenila sa naspäť v ženu. Ako profesorka mala prístup k heslám, takže pre ňu nebol problém s jeho vyslovením: „Jedovato zelená,“ povedala zreteľne.

Hneď sa pred ňou objavili oceľové dvere. Zatiahla za masívnu kľučku a vošla do neútulnej, priam až chladnej slizolinskej klubovne.

Nech pôsobilo toto miesto akokoľvek, pre ňu to býval domov, a preto zhlboka vdýchla atmosféru, ktorou bola táto miestnosť naplnená. Sadla si na plyšový gauč, oprela sa a preložila si nohu cez nohu. Spod habitu jej vykĺzlo nahé koleno. Pokiaľ nechcela vyklopkávať na chlapčenské spálne, vedela, že musí počkať na prvého študenta. Nevedela čo by bolo podozrivejšie, či zbytočne na seba upozorňovať chodením po ich chodbách, alebo keď ich aj možno niekto zazrie ako sa spolu rozprávajú v klubovni. Bola si, ale istá, že nikto zo slizolinčanov by nevešal na nos komukoľvek inému niečo o jej návšteve. Na to sa jej až príliš báli. Teda aspoň väčšina, ktorí tušili, že stret s Nagini by nedopadol dobre ani pre nich ani pre ich rodiny.

Zrazu vyšiel z chodby zľava vysoký chudý chlapec so zamračeným výrazom v tvári. Keď zbadal Nagini ako si pokojne sedí s prekríženými rukami na hrudi, prekvapene zdvihol obočie.

„Dobré ráno pani profesorka!“ zastavil oproti nej.

„Dobré ráno Avery! Zavolajte mi prosím vášho spolužiaka Severusa Snapa,“ nepohla sa ani o milimeter, len pokojne na neho hľadela. Avery jej ani neodpovedal, len sa poslušne otočil a pobral sa naspäť ku chlapčenským izbám. Severus prišiel o hodnú chvíľu. Vlasy mal strapaté, oči plné karpín prezrádzali, že sa nestihol ani umyť. Oblečené mal flanelové pyžamo a na ňom župan.

„Oceňujem Severus, že si sa tak ponáhľal,“ neskryla pobavený úsmev a premerala si ho pri tom od vrchu nadol. Nechala ho stáť.

„Myslel som si, že to je niečo dôležité, tak som si len natiahol župan a utekal som za tebou, pardon, za vami pani profesorka." A zatiahol si župan ešte tuhšie, akoby sa bál, že uvidí kúsok jeho odevu.

„Máš odpustené Severus, chápem,“ uškrnula sa. Postavila sa a nahla sa k nemu bližšie , aby ich nikto ani náhodou nemohol začuť. „Máš pre mňa ten elixír?“ opýtala sa už s vážnou tvárou.

Zacítil jej kvetinovú vôňu. Zhlboka sa jej nadýchol. „Mám oba. Tým, že ste chceli, aby nemal ten uspávací elixír dlhú trvácnosť, netrebalo ho dlho lúhovať. Účinok bude mať tri až štyri hodiny.“ Vytiahol pri tom z vrecka župana priehľadný flakónik, v ktorom sa leskla tekutina farby mora. „A tu je ten Muchotrávkový elixír.“ Z druhého vrecka vytiahol rovnaký flakónik, len v ňom bola jemnunko červená tekutina.

„Ďakujem Severus. Nemusím ti ani hovoriť, že týmto si si získal ešte väčšiu priazeň nášho pána.“ Strčila si fľaštičky pod habit.

„Ďakujem Nagini, rád som pomohol,“ pokorne sklopil zrak.

„Dovidenia Severus!“

„Dovidenia pani profesorka!“ Severus si vydýchol.

Nagini vyšla zo žalárov a zase sa premenila do svojej hadej podoby. Potrebovala odovzdať elixír Petrovi, ale vedela, že to už by vyzeralo príliš podozrivo. Sirius nebol hlúpy, ak by sa dozvedel, že za ním bola, dal by si dve a dve dohromady. Doplazila sa až pred dvere svojej pracovne. Transformovala sa až vtedy, keď si bola istá, že ju nikto nemohol sledovať. Pomyslela si, že by sa jej zišla tá ich Záškodnícka mapa. Ešteže si získala Petra na svoju stranu, inak by sa nikdy nedostala k takýmto informáciám. Dostala ďalší nápad, ale ten mohla zrealizovať až keď príde čas vyvrcholenia jej plánu. Zavolala do vzduchu: „Corky!“ V tom sa pred ňou s hlasným puknutím objavil domáci škriatok a klaňajúc ju pozdravil.

„Dobrý deň, Corky!“ usmiala sa na neho.

„Môže pre vás Corky niečo urobiť?“ opýtal sa zdvorilo.

„Áno Corky. Potrebujem, aby si tento elixír doručil Petrovi Petigrewovi do Chrabromilu. Nesmie ťa pri tom, ale nikto vidieť. Doručíš mu aj môj odkaz, ktorý hneď spáliš. Rozumel si mi?“

„Áno pani,“ uklonil sa. Nagini namočila brko do atramentu a na kus pergamenu napísala:

Peter!

Vypi to hneď ako dostaneš tento odkaz. Hlavne tak, aby ťa nikto nevidel. Flakónu sa zbav!

Nagini

List zviazala čiernou stuhou a poklopala po ňom prútikom tak, aby jeho obsah mohol čítať len jeho majiteľ. Podala Muchotrávkový elixír a list domácemu škriatkovi, ktorý mlčky čakal. Bez slova ich zobral, hlboko sa uklonil a odmiestnil sa. Nagini sediac za svojim stolom si kyvkala s brkom medzi prstami. Jej plán sa mohol začať.

Tak ako každé ráno ani v tento deň sa chlapcom nechcelo vstávať z vyhriatych postelí. Ale najviac Remusovi. Bol veľmi bledý a jazvy, ktoré mal na tvári mu vystúpili ešte viac na povrch. Peter bol v kúpeľni, zbytok osadenstva izby sa ešte lenivo váľal v perinách. Zrazu začuli z kúpeľne prasknutie. Sirius sa pozrel na dvere. Nič sa, ale nedialo. V ďalšom okamihu sa odtiaľ ozval zvuk ako pri výbuchu. To už sa všetci traja posadili na posteliach.

„Si O.k. Červochvost?“ ustarostene zakričal Sirius. Dvere sa prudko otvorili a v nich stál Peter s tvárou špinavou ako od sadzí. Všetci traja sa začali ohlušujúco smiať.

„Červochvost mal si sa umyť a nie ešte viac zašpiniť. Ale musím uznať, že ti to svedčí,“ so smiechom mu povedal James. Peter na to nič nepovedal. Spod čiernej špiny mu na pokožke začala vystupovať zelená farba. Bez váhania sa otočil a utekal na záchod. Chlapci sa na seba pozreli a začali sa rehotať ešte viac.

„Čo myslíte, že tam stváral?“ už s obavou v hlase sa opýtal James, keď sa prestali smiať. Keď Peter nevyšiel zo záchoda ani po piatich minútach, Sirius sa zodvihol z postele. „Idem sa tam radšej pozrieť. Možno skúšal na sebe nejaké skrášľovacie kúzlo. Škoda len, že mu nikto nepovedal, že na neho už nič nezaberie,“ uškrnul sa a otvoril kúpeľňové dvere.

Naskytol sa mu nie veľmi pekný pohľad. Peter kľačal na podlahe a rukami objímal záchodovú misu. Sirius mal pocit, že ho ten záchod o chvíľu prehltne, tak mal hlavu hlboko. Vrátil sa rýchlo do izby, zobral mu župan a uterák zo skrine. „Nezávidím mu. Dúfam, že ma po ceste neogrcia,“ vystrúhal zhnusenú grimasu, ale bolo vidieť, že má o Petra strach.

„Berieš ho do nemocničného krídla?“ opýtal sa Remus. Sirius len prikývol. Prehodil na Petra župan a podal mu uterák. Ten mu chcel poďakovať, ale to už ponoril hlavu znova do misy. Sirius sa radšej rýchlo išiel obliecť. Natiahol si len džínsy, biele tričko a tenisky. To už sa obliekol aj James. „Idem radšej s tebou, aby ti po ceste niekde neodpadol.“

Obaja ho zobrali pod pazuchy a odvliekli do nemocničného krídla.

Nagini sedela vo Veľkej sieni a vychutnávala si raňajky za profesorským stolom. Pozorovala vstupné dvere, kedy do nej vojdú Záškodníci. Dúfala, že to Peter nezbabral. Hlave myslela na to, aby odstránil ten flakón, inak by mohol na to niekto prísť. Tak ako verila, do siene vošli len James, Sirius a Remus. Spokojne si odpila z kávy.

„Vidím, že dnes ti káva extra chutí.“

Nagini vytrhol zo zadumania Dumbledorov hlas. Tak sa naľakala, že jej zabehlo a začala kašľať.

„To ma mrzí Nagini,“ búchal jej dlaňou po chrbte, „nechcel som ťa udusiť,“ v jeho hlase bolo poznať škodoradosť. Nagini sa ešte stále dusila až jej vybehli slzy.

„No, to nič. Napi sa, klin sa klinom vybíja,“ stále sa usmieval. Keď si sadal, Nagini sa poslušne napila, utrela si slzy a ešte so zakaleným hlasom prehovorila: „To vám veľmi pekne ďakujem! Takto ma nastrašiť!“

„Naozaj ma to mrzí.“ Nalial si aj on plnú šálku kávy a odpil si.

„Už som vás dlhšiu dobu nevidela,“ zvedavo sa na neho pozrela.

„Áno, mám nejaké povinnosti mimo Rokfortu,“ jeho tvár prezrádzala, že sa o tom nechce rozprávať pred ostatnými kolegami. Nagini si až teraz uvedomila, že na tú najväčšiu prekážku vôbec nepomyslela.

„Zostávate už tu? Alebo ešte máte povinnosti?“ čo najnevinnejšie si odpila zo šálky, podopierajúc sa lakťami o stôl.

„Nie,“ tváril sa nezaujato, ale Nagini vedela, že sa už ďalej nemôže pýtať. Podstatné pre ňu bolo, aby nebol na Rokforte. Keby sa aj ďalej pýtala, vzbudila by v ňom zbytočné podozrenie. Chcela zmeniť tému, keď si k nim prisadla profesorka McGonagallová. Ťažko si vzdychla. „Dobré ráno Minerva!“ zdvorilo ju pozdravil riaditeľ.

„Dobré ráno!“ pozdravila sa všetkým. Učitelia, vrátane Nagini jej kývli hlavou na pozdrav.

„Čo sa vám stalo, ak sa smiem spýtať?“

„Ále Albus, jeden z mojich žiakov skončil v nemocničnom krídle, tak som ho musela ísť skontrolovať."

Nagini sa tvárila, že ju to nezaujíma.

„Naozaj? A ktorý? Dúfam, že je v poriadku?“ pýtal sa jej Dumbledore.

„Ale áno, len ja neviem čo tí žiaci do seba pchajú alebo skúšajú kúzla, a potom to takto dopadne. Je to Peter Pettigrew,“ ešte raz si vzdychla a začala jesť.

„Tak aspoň, že bude v poriadku.“ Dumbledore sa ukradomky pozrel na Nagini, tá sa však tvárila, že sa sústredí na jedlo. „Možno by som tu mal predsa zostať,“ prehovoril po chvíli.

Nagini vedela, že nesmie za žiadnu cenu reagovať. Minerva McGonagallová prekvapene nadvihla obočie. „Nerozumiem. Akože kvôli Pettigrewovi? Tak to je naozaj zbytočné Albus. Nič mu nie je, len je trochu v šoku, lebo mu niečo vybuchlo v ruke. A už mu nie je ani tak zle. Poppy mu dala niečo na žalúdok. Hovorila, že to mohol spôsobiť ten šok. Takže sa vôbec nemusíte unúvať. Ja na neho dozriem.“

„Dobre Minerva, tak sa spoľahnem, že túto noc na hrad dozriete. Predsa len, keď je spln, žiaci sa správajú čudne.“

McGonagallová sa tvárila ešte prekvapenejšie. „Samozrejme Albus, na všetko dozriem,“ povedala skoro urazeným hlasom.

Nagini si utrela ústa obrúskom a vstala. „Dovidenia a prajem vám príjemný deň!“

„Aj tebe Nagini!“ odzdravil ju Dumbledore a prenikavo sa na ňu pozrel spod pol mesiačikových okuliarov. Nagini mu pohľad neopätovala a odišla preč. Náročky šla okolo chrabromilského stola. Keď ju zbadal James, rýchlo preskočil lavicu a utekal za ňou.

„Pani profesorka!“ zavolal na ňu.

Nagini sa s úškrnom zastavila. Keď sa otočila, tvár mala nevýraznú. „Áno pán Potter?“

„Viete ja, chcel by som vás o niečo požiadať,“ začal pokorne.

„Počúvam,“ usmiala sa na neho.

„Hm, ja viem, že dnes mám byť po škole, ale chcel by som vás veľmi, veľmi pekne poprosiť, či by som si ten trest nemohol odpykať niekedy inokedy?“ keď už chcela niečo povedať ešte rýchlo dodal: „Pokojne aj cez víkend.“

Chápavo sa usmiala a chytila ho nežne za rameno. „Myslela som si, že budete rád, ak vás nechám po škole so slečnou Evansovou, ale že ste to vy, trest vám preložím. Aspoň vám vynahradím to trápenie, čo som vám vtedy na hodine spôsobila. Tak sa dohodnite s Hagridom na inom termíne. Slečna Evansová bude možno na koniec rada a tiež sa na mňa nebude hnevať.“ Sňala mu ruku z ramena a chcela odísť. V duchu čakala, kedy ju zastaví.

„Pani profesorka?“ povedal potichu.

„Áno pán Potter? Ešte niečo? Lebo už sa ponáhľam na hodinu,“ nahla hlavu na bok a nadvihla obočie.

„Viete, tak ja si ten trest radšej odpykám dnes,“ povedal so sklopeným zrakom.

„Pán Potter ako chcete, ale už vám to nepreložím. Mám vás síce rada, ale musíte uznať, že to by bolo až príliš benevolentné z mojej strany. A vzhľadom na to, za čo ste ho dostali, som bola až príliš dobrá,“ dodala prísne.

„Samozrejme pani profesorka a ďakujem.“ Aj keď vlastne ani nemal za čo ďakovať. Nagini bola nad mieru spokojná. Neočakávala, že nakoniec to bude vlastne Jamesove vlastné rozhodnutie, že nebude v túto noc so svojimi kamarátmi. Keď ale prišiel za ňou, nič lepšie si už ani priať nemohla.

James sa vrátil ku stolu za Remusom a Siriusom. Ten ich celý čas sledoval zo svojho miesta, aj keď ich nepočul.

„No čo Paroháč? Tak ti to pani dokonalá povolila preložiť?“ spýtal sa povýšeneckým tónom.

„Nie,“ zaklamal James.

Sirius odfrkol. „Pche! Neviem o čo jej ide! Začínam mať pocit, že to všetko je jej práca.“ Pozeral jej stále na chrbát ako odchádzala a prudko stískal vidličku.

„Tichošľap nebuď zase paranoidný. Vieš, že Peter je občas babrák. A ja som si ten trest zaslúžil, tak čo už,“ chcel ju obhájiť, aby sa nemusel priznať, že dal prednosť Lily pred svojimi priateľmi.

„To sa ešte uvidí! Ale mňa sa nezbaví, to si píš.“

Nečakane sa ozval Remus: „Neboj sa Sirius, nejako bolo, nejako bude. Myslíš si, že by mi chcela ublížiť Dumbledorovi rovno pod nosom? Ukázal hlavou na učiteľský stôl, kde ešte stále sedel uprostred šedivý riaditeľ a čítal si sústredene noviny. Siriusa to trošku upokojilo, aj keď stále musel myslieť na to čo mu povedala pri ich hádke. Vedel, že keď niečo také Nagini vyslovila a teraz keď je spln je Peter „náhodou“ v nemocničnom krídle a James musí byť po škole, je to až príliš veľká náhoda. Dojedli raňajky a išli na vyučovanie.

Nagini bola celý deň v takom zvláštnom napätí, aj keď pôsobila pokojne. Žiaci dostali ľahké úlohy alebo nedostali žiadne. Ešte stále ju však čakal Sirius. Tentokrát to musela zariadiť úplne sama. Dúfala, že jej stret s ním prebehne hladko. Spoliehať sa na svoj šarm už toľko nemohla. Ale pomyslela si, že predsa je Sirius len obyčajný šesťnásť ročný chlapec, ktorému sa v tele búri kopec hormónov.

Nešla ani na obed, nechcela sa zbytočne stretnúť s Dumbledorom a tak isto nechcela riskovať, že si to predsa len James rozmyslí a príde ju znova žiadať. Musela by byť na neho tvrdá a tomu sa chcela vyhnúť. Mala rada, keď malo všetko čo robila ten správny efekt.

Na večeru šla náročky neskôr ako obvykle. Keď vstúpila do Veľkej siene, najprv skontrolovala či za profesorským stolom sedí Dumbledore. Na jej šťastie bola jeho stolička prázdna. Pri chrabromilskom stole chýbal podľa jej očakávania Peter aj Remus. James jedol vedľa Siriusa. Nagini si dala na svojom vzhľade špeciálne záležať. Obliekla si tmavozelený zamatový habit so strieborným lemovaním. V hlbokom výstrihu sa jej čneli plné prsia, na ktoré jej padali tmavé zvlnené vlasy. Pútala pozornosť viac ako obvykle, a preto sa väčšina očí uprela na ňu. Musela sa v duchu pousmiať. Postavila sa Siriusovi priamo za chrbát. Zacítil jej vyzývavú vôňu a bez toho aby ju videl, vedel bez pochyby, že je to ona. Prešiel mu mráz po chrbte, aj keď proti jeho vôli. Nemohol si, ale pomôcť, keď bola v takej tesnej blízkosti.

„Pán Black!“ oslovila ho.

Sirius sa otočil a postavil sa. „Áno pani profesorka?“ snažil sa tváriť odmerane, ale pri pohľade na ňu mu nemohli neskĺznuť oči na jej odhalený dekolt. Zahnal nechcené myšlienky a hneď jej pozrel priamo do očí. Nagini to postrehla a odhrnula si vlasy.

„Mohli by ste prosím za mnou po večeri prísť do mojej pracovne?“ hovorila vecným tónom, aby v ňom nevzbudila podozrenie.

„Už aj ja mám trest?“ drzo a nehybne sa jej pozeral do očí.

„Samozrejme, že to nie je trest pán Black, len sa chcem s vami porozprávať.“

„Isteže pani profesorka, všetko čo si prajete. Viete, len už mám dohodnutý program, tak keby som sa príliš nezdržal,“ povedal s iróniou v hlase, akoby sa jej posmieval. Nagini sa k nemu priblížila len na pár centimetrov, až všetci okolo sediaci zatajili dych a sledovali ich tváre. Nagini to využila a rýchlo vyliala fľaštičku s elixírom do Siriusovho pohára.

„Ale ak to je pre vás problém, nejaký ten trest by sa pre vás našiel,“ nebezpečne znížila hlas, aj keď ústami vyčarila vyzývavý úsmev. Sirius sa zľakol, že ho chce len vyprovokovať, aby sa zbavila aj jeho, tak len poslušne aj keď medzi zuby povedal: „Samozrejme, že prídem pani profesorka.“ Stále sa jej díval do očí, aby si nemyslela, že sa jej bojí. Všetci okolo nich ledva dýchali. Nagini sa od neho odtiahla a hlasom akoby sa nič nedialo mu povedala: „Výborne pán Black. A dobrú chuť vám aj vašim spolužiakom prajem!“

Všetci mrmlavo poďakovali, len Sirius mlčal. Sledoval ju ako pomaly a vyrovnane odchádza k profesorskému stolu. Sadol si až vtedy, keď si sadla ona.

„Už ani nemám chuť jesť,“ znechutene odhodil vidličku do taniera, až to cinklo. Zobral pohár s džúsom a vypil ho do dna.

„Čo myslíš, čo od teba chce?“ opýtal sa s plnými ústami James.

„Ja som ti hovoril, že má určite niečo za lubom,“ mračil sa do taniera Sirius.

„Tichošľap už vážne prestaň!“ povedal mu podráždene.

„Ani Dumbledore tu nie je,“ pohodil hlavou k stolu.

„Možno sa mu len nechcelo ísť na večeru,“ obhajoval ju stále James. „Neboj sa, keď skončíme u Hagrida, pokúsim sa prísť,“ snažil sa ho uchlácholiť.

„Nie to nerob! Potrebujem Záškodnícku mapu a nemôžeme riskovať, že ťa niekto chytí. Mohol by prísť na to, že aj my s Remom nie sme v izbe.“

„O.k.“ James už bol radšej ticho, aby ho zbytočne nerozčúlil. Stále ho mátalo svedomie, ale hovoril si, že už aj tak by nemohol ísť za Nagini.

Tá ich stále ukradomky pozorovala. Vedela, že ak Severus namiešal elixír správne, účinok príde najskôr o hodinu. Rýchlo dojedla a išla do svojej pracovne. Tentokrát už nechcela ísť okolo nich.

K Jamesovi pribehla Lily. „James už by si sa mohol prestať napchávať, nech to máme z krku,“ dala si ruky v bok a bradu vytrčila do hora. James sa na ňu zbožne pozrel. „Ty si mi povedala James??? Takže už sa na mňa nehneváš?“ opýtal sa s nádejou v hlase.

Lily si prehodila husté červené vlasy a prevrátila očami. „Pozri sa, máme spolu stráviť pár hodín, takže som ochotná rozprávať sa s tebou ako s človekom.“

„Počul si to Sirius? Už ma povýšila!“ drgol do svojho zamysleného kamaráta.

„Ách JAMES ty si šašo, mohol by si prosím zdvihnúť tú tvoju namyslenú prdel a ísť si odpykať ten trest?“

„Pre teba všetko! Aj šaša ti budem robiť!“ postavil sa a uklonil sa ako pred kráľovnou. Lily znova prevrátila očami, prudko sa otočila, až ho udrela vlasmi do tváre. Potmehúdsky sa usmial, štuchol Siriusa a utekal za ňou.

Ten si len povzdychol, tiež sa postavil a pobral sa do Nagininej pracovne. Vôbec sa mu nepáčilo, že sa s ním chce rozprávať práve teraz. Vždy po večeri hneď odišiel do Škriekajúcej búdy, aby mohol byť on a jeho kamaráti s Remusom a teraz je tam sám. Zaumienil si, že sa jej musí rýchlo zbaviť, ale to bude musieť robiť všetko presne tak, ako bude chcieť ona. Pri tej predstave zvraštil tvár ešte viac.

Nagini už sedela za svojim stolom. Pripravovala si podobnú scénu nie raz, aj keď to bolo pre ňu teraz trošku iné. Oprela sa chrbtom o operadlo pohodlného kresla a pohľad zavŕtala do dverí oproti nej. Človek by si na prvý pohľad pomyslel, že je pokojná, ale nebolo tomu tak. Bola vo väčšom napätí než by si kedy sama myslela. Meravo očakávala zaklopanie na masívne drevo. Po úpornom hypnotizovaní sa konečne ozvalo energické klop, klop. Postavila sa, vyčarila na tvári úsmev, uhladila si rukami habit a vyrovnane išla otvoriť dvere. Sirius tam odmerane stál.

„Hm, tak som tu,“ bez pozdravu povedal a tváril sa pri tom neuveriteľne naduto. Nagini to prišlo nad mieru smiešne.

„Dobrý večer, pán Black!“ zdvorilo ho pozdravila a gestom mu naznačila, aby šiel dovnútra.

„Ako pre koho.“ Vošiel dlhým krokom do neveľkej miestnosti. Bradu mal vytrčenú dohora, aby jej ukázal ako ňou pohŕda. Nagini s obrovským sebazaprením zatvorila dvere a zase mu len rukou naznačila, aby si sadol.

„Hovoril som vám, že mám program, takže stačí ak postojím,“ ani na ňu nepozrel, len vzdorovito stál s rukami za chrbtom.

„Dobre, tak budeme stáť.“ Prešla ku svojmu stolu, oprela sa oň a prekrížila si ruky na hrudi. Mlčala a vyzývavo mu hľadela do očí. Chcela, aby videl, že sa baví.

„Dobre Nagini, čo odo mňa chceš?! Ty vieš, že nemám čas na tieto tvoje hry! Keby si nebola moja profesorka...“ Prerušila ho. „Ale Sirius, odkedy tebe vadí, že som tvoja profesorka?“ hovorila ťahavý hlasom.

„Tak na toto fakt nemám čas, ty dobre vieš, že je spln a ja musím ísť za Remusom. Tak sa so mnou nehraj!“ povedal na rovinu, aby ho tam nedržala ešte dlhšie.

„Ja viem, že musíš ísť za Remusom, nebudem ťa zdržiavať, to ti sľubujem. Len...“ pristúpila k nemu bližšie. „Len už nechcem, aby si sa na mňa hneval,“ uprela na neho roztopašný pohľad. Sirius o krok ustúpil.

„Ty si zo mňa robíš srandu, však?! Ty si myslíš, že som fakt idiot?! Akože najprv sa mi vyhrážaš smrťou a teraz odo mňa akože čo čakáš?! Že sa na teba vrhnem alebo čo?!“ už pomaly kričal.

Nagini sa nenechala vyviesť z miery. „Myslíš to v tej učebni?“ zmenila tón na ľahostajný. „Tak to bolo len také malé nervové zlyhanie. Hádam by si sa na mňa nehneval kvôli tomu, že som to trošku prehnala,“ znovu k nemu pristúpila a chytila ho nežne za golier košele. Sirius sa odtiahol. „Ále no tak! Nebuď malicherný Sirius! Musíš uznať, že som mala dôvod sa nahnevať. Netrestaj ma tak dlho.“ Nagini sa nevzdala a znova mu prešla prstami po košeli.

„Ja fakt netuším o čo ti ide, ale vôbec sa mi to nepáči,“ zatváril sa neveriacky, ale vedela, že ho zneistila.

„Ale no taaak, nebuď na mňa zlý,“ už skoro šepkala. Neodtrhla pohľad z jeho pier.

Siriusovi hovoril rozum, aby čo najskôr odišiel, ale stál akoby bol prilepený k podlahe. Jej pery ho priťahovali viac ako magnet. Bezmyšlienkovite sa sklonil a prisal sa na jej plné ústa. Nagini mu bozk nežne opätovala. Siriusovi prešli zimomriavky po celom tele. Zrazu pocítil aj niečo iné. Zachvátilo ho náhle vyčerpanie. Odtiahol sa od nej a neprítomne sa zahľadel na kreslo vedľa neho.

„Je ti niečo?“ opýtala sa ho s úsmevom. Neznelo to vôbec prekvapene.

„Ja... nejaký som unavený.“ Klesol do kresla a v momente zaspal.

„Tak to by sme mali,“ nahlas skonštatovala. Vytiahla prútik spod habitu a trasfigurovala kreslo na posteľ. Sirius sa na nej podvedome vystrel. Nagini zobrala brko zo stola, napísala na pergamen odkaz a položila ho vedľa neho.

Uvedomovala si, že sa musí dostať k Remusovi skôr ako bude úplne transformovaný, aby sa ani náhodou nedostal mimo jej dosahu. Pokúsila sa čo najnepozorovanejšie ísť k Zúrivej vŕbe. Slnko sa svojou oranžovou žiarou lúčilo s dňom. Nagini hľadala mesiac na oblohe, ten sa ešte skrýval za mrakmi. Namierila prútikom na hrboľ na kmeni stromu, tak ako jej o tom rozprával Peter. Nevedela ako dlho jej potrvá dostať sa tunelom až do Škriekajúcej búdy. Náhlivým krokom s prútikom rozsvieteným pred sebou šla rovno v ústrety nebezpečenstvu. Až teraz si začala uvedomovať, že vlastne netuší čo ju čaká. O premene vlkolakov len počula, ale nikdy nebola pri tom. Necítila strach, skôr to bol zvrátený pocit vzrušenia od vzrastajúceho adrenalínu.

Mala pocit akoby šla hodiny a hodiny. Zrazu začula hrozný rev. Srdce jej začalo rýchlo búšiť. Ešte zrýchlila tempo, až prerývane dychčala. Keď už sa dostala na plošinu, spoznala vnútrajšok Škriekajúcej búdy. Zastala. Zhasla svetlo z prútika, ale držala ho pevne pred sebou. Pokúšala sa dýchať čo najtichšie. Podvedome stúpala len na špičky, aby nebolo počuť klopanie jej opätkov. Podlaha pod ňou zavŕzgala. Z útrob domu počula tiché vrčanie. Zastala. Prútik namierila až do výšky svojich pŕs. V sekunde sa ku nej s ohlušujúcim buchotom niečo rútilo. Nestihla zareagovať a zviera s vycerenými zubami ju zvalilo na zem a chcelo ju pohrýzť. Zaryla sa mu dlhými nechtami do krku. Všetku svoju čarovnú moc sústredila len na svoju ruku. Vlkolaka so zavytím odhodilo do steny. Nagini nastavila dlaň a do vzduchu zakričala: „Accio prútik!“ Ten jej z tieňa v kúte priamo vletel do ruky. Mala len okamih na to, aby zúrivé zviera omráčila. To už sa znova postavilo na zadné a s rozďavenou papuľou bežalo k nej. Nagini namierila prútik vlkolakovi rovno na srdce a zakričala: „Nehýb sa!“ Vyslala na neho červený lúč. Ten ho zasiahol priamo do hrude a odhodil ho naspäť do steny. Tentokrát po ňom zostal kráter a jeho omráčené telo zostalo nehybne ležať na zemi. Nagini si zhlboka vydýchla a utrela si pot z tváre. Nevedela aký dlhý účinok bude mať jej kúzlo na vlkolaka. Aspoň tým si mohla byť istá, že bolo také silné aké kedy musela vyčariť. Bola veľmi vyčerpaná, ale nemala čas na váhanie.

Zbadala pás svetla, ktorý sa tiahol z miestnosti na konci chodby. Znova namierila prútik na bezvládne zviera. To sa v momente vznieslo do vzduchu. Premiestnila sa aj s ním do otvorenej izby, kde uprostred zo stropu visel lampáš. Vlkolaka položila opatrne na zem a vyčarovala okolo neho klietku s mrežami širokými ako zápästie. V chladnej izbe stála posteľ s vytrhaným matracom a zopár stoličiek, ktoré držali pokope len vďaka nejakej záhadnej sile. Nagini namierila prútik na jednu z nich. Tá sa premenila na pohodlné kreslo. Vyčerpaná do neho klesla. Pozrela sa na svoj habit, ktorý bol neuveriteľne špinavý od všade prítomného prachu a krvi, ktorá jej presakovala z poškriabaných nôh. Prešla si cez dotrhanú látku po zranenej koži a rany sa jej pomaličky sceľovali, aj keď po nich ešte zostali akoby priesvitné jazvy. Zviera sa zamrvilo. Bez rozmyslu na neho opäť namierila prútik a tentokrát ho neverbálne znehybnila. Už sa nepohlo. Zacelila si aj potrhaný habit a ďalším mávnutím prútika jej z neho mizla aj špina a krv. V duchu sa na seba hnevala, že si neobliekla nejaký obyčajný, miesto tohto. Vyčarila si malé zrkadielko, aby sa mohla dôkladne upraviť. Pomyslela si, že musí pred Siriusom vyzerať vyrovnane a keby videl jej špinavú tvár a rozcuchané vlasy po boji, nevyzeralo by to dvakrát presvedčivo. Nebola si istá koľko má ešte času. Ani len netušila koľko ubehlo odvtedy, čo Sirius zaspal. Pod chvíľami musela transformovaného Remusa omráčiť, aby si v tej klietke neublížil. Aspoň kým nepríde jeho kamarát.

Keď už strácala trpezlivosť, začula dupot. Ale nebol to dupot topánok, skôr to boli tlmené zvuky, ako keď beží zviera. Na moment sa zastavili a znova sa približovali priamo k dverám. Nagini sedela v očakávaní a prútik držala pevne v ruke aj keď ním nemierila. Dvere sa rozleteli a v nich stál veľký čierny pes. Keď ju zbadal, vyceril veľké zubiská a tlmene vrčal.

Nagini na neho pozerala. „Sirius láskavo schovaj tie pekné zúbky a premeň sa, inak budem nútená vyčarovať aj tebe taký útulný domček,“ ukázala prútikom na Remusove väzenie. Ten sa práve pomrvil. Nagini namierila prútik a vyslala na neho červený omračujúci lúč. V tom momente prestal pes vrčať a transformoval sa na pekného vysokého chlapca. Sirius mal nebezpečný výraz v tvári. Chcel si vytiahnuť prútik. „To by som nerobila, ak o neho nechceš prísť,“ uškrnula sa.

„Ja som to vedel!“ dychčal. „Zase si ma oklamala Nagini! To čo malo znamenať v tej pracovni? Očarovala si ma? Načo ti to bolo?! A predpokladám, že James a Peter, to je tiež tvoja práca!!! HOVOR!“ už bol od hnevu bledý ako stena a prerývane dýchal.

„Pššššt. Nerozčuľuj sa. Nejde ti to k pleti. Sadni si a porozprávajme sa.“

„NECHCEM SEDIEŤ!!!“ kričal.

„Ale budeš!“ povedala nebezpečne. Namierila prútik na jednu zo stoličiek. Tá mu podrazila kolená tak, že si na ňu prudko sadol. „No vidíš to. Takto je to predsa lepšie, keď sa k sebe správame zdvorilo,“ v jej hlase bolo poznať prísnosť. Radšej sa jej neopovažoval vzoprieť, hlavne pri pohľade na svojho kamaráta. Čakal čo mu povie.

„Chcel si vedieť, či som ťa očarovala. Nie neočarovala. Zaspal si. A či som klamala? Vieš, že ani nie? Ale moje záujmy majú vždy prednosť pred mojimi citmi.“ Sirius si odfrkol. „Ó áno Sirius, aj ja mám city,“ nadvihla drzo jedno obočie. „A ďakujem ti, že mi prikladáš za zásluhu aj to, že tu dnes nie je zbytok vášho osadenstva, je to milé. Predpokladám, že chceš vedieť čo tu robím,“ počkala si na dramatickú pauzu.

„Tak to si píš, že chcem vedieť čo tu chceš. Asi si si sem neprišla so mnou poklábosiť,“ zaironizoval, ale nervózne si vrýval nechty do dlane.

„Povedzme, že máš niečo čo chcem.“

„Už hovor!“

„Chcem ten pergamen čo ste si kúpili od Nyxa.“ Nemohla povedať, že vie o mape, lebo o tej nemal vedieť nikto. Siriusovi stuhla krv v žilách.

„Odkiaľ o ňom vieš?“ opýtal sa prekvapene.

Nagini sa uškrnula. „Hádam ti nebudem prezrádzať moje zdroje. Chcem ten pergamen, nech už ste ho potrebovali na čokoľvek,“ pozrela sa na neho tak, aby pochopil, že už čaká len na odpoveď a že nemieni vyjednávať.

Vlkolak sa pohol, ale tentokrát ho Nagini neomráčila. Sirius sa tam pozrel. Oprel sa lakťami o stehná a bradu si vložil do dlaní.

„Môžeš rozmýšľať ako dlho chceš. Možno keď sa tvoj drahý priateľ preberie k životu, tak si v tej malej klietke ani veľmi neublíži.“

Siriusovi to došlo. „Takže ak ti ho nedám, tak ho necháš, aby si ublížil?“ Remus sa znova pomrvil.

„Nieeee! To by nemalo ten správny efekt. Povedzme, že ťa budem presviedčať dovtedy, pokiaľ mi ten pergamen nedáš. Povedzme, že mu v tom ubližovaní trolinku pomôžem.“ Sirius zbadal v jej očiach šialenú iskru. Zaboril si tvár do dlaní.

„Prečo Nagini? Prečo mi to všetko robíš? To len preto, aby si sa mi pomstila?“ povedal nešťastne.

„Nie Sirius, aj keď musím priznať, že mi vyhovuje, že vidíš aká je tá tvoja slávna Láska nebezpečná. V každom prípade chcem ten pergamen!“ hlas už mala nástojčivejší.

Remus sa pomaly preberal. S ešte roztrasenými nohami sa snažil postaviť a narazil pri tom o mreže. To ho prekvapilo a zároveň rozzúrilo. Začal búchať vlastným telom o každú stranu klietky. Od hnevu a bezmocnosti začal škriabať do vzduchu. Keď videl, že si nepomôže, zaťal ostré pazúry do svojej papule. Sirius sa postavil a zvreskol: „Nie!!! Zastav to!“

Nagini len natrčila otvorenú dlaň. Sirius sa pozeral raz na ňu, raz na svojho priateľa zavýjajúceho od bolesti. Nagini sa ani nepohla. Ruku natiahla ešte viac. Sirius nehybne stál. Nevedel čo má robiť. V hlave mu vírilo tisíc myšlienok.

Nagini stiahla ruku, namierila na Remusa prútik a pozrela Siriusovi rovno do očí. „Donútil si ma k tomu.“ Pozrela na dobité zviera a zvolala: „Crucio!“ Vlkolak zavýjal ešte hlasnejšie, až mal človek pocit, že aj tráva zhynie pri tom reve. Skrúcal sa od kŕčovitej bolesti.

Sirius zakričal: “DOBRE!“ Nagini okamžite stiahla prútik. Zviera unavene dychčalo na podlahe. „Omráč ho,“ bola to prosba, nie rozkaz.

„Dobre,“ bez váhania na neho vyslala lúč červeného svetla.

Sirius bez slova vytiahol zložený pergamen zo zadného vrecka riflí a podal jej ho so znechuteným výrazom na tvári do jej dlane.

„Ako funguje?“ opýtala sa.

„Čo ako funguje?“ tváril sa, že nevie o čom hovorí, v nádeji, že sa nedozvie o ich mape.

„Pozri sa Sirius, buď mi jednoducho povieš ako ste tento kus pergamenu začarovali alebo tvojho priateľa preberiem, párkrát na neho použijem Cruciatus a ty mi to nakoniec aj tak povieš. Môžeš riskovať, že to neprežije alebo túto „formálnu“ časť preskočíme a ty mi to povieš rovno. Áno?“ hovorila to pokojne, ba až znudene.

Sirius bojoval s pocitom, že by ju najradšej preklial a pocitom, že ak sa bude vzpierať, znova ublíži jednému zo svojich najlepších priateľov.

„Je to mapa,“ zhlboka sa nadýchol. „Je to mapa Rokfortu. Uvidíš na nej každého, kto sa v ňom nachádza. Ak chceš, aby sa ti ukázala, musíš po nej poklopať prútikom a povedať: Nemám za lubom nič dobré. A keď chceš, aby sa znova skryla, znova poklopeš prútikom a povieš: Darebáctvo sa podarilo,“ dokončil smutne a znova klesol na stoličku.

Nagini si spokojne prezerala teraz prázdny pergamen a usmievala sa.

„Výborne Sirius. Som rada, že sme tú nepríjemnú časť takto milo prešli. A teraz môžeš ísť.“ Ruky si položila do lona, aj keď prútik mala stále pripravený.

Sirius sa na ňu zhrozene pozrel. „To nemyslíš vážne, však?“

„To myslím smrteľne vážne. Ja sa o Remusa postarám, to ti sľubujem. Nič sa mu nestane.“

Sirius bojoval s takouto myšlienkou, nič iné mu nezostávalo, len veriť tomu, čo hovorila.

„Ale ak sa mu niečo stane, tak to oľutuješ,“ zahľadel sa na ňu s hnevom v očiach.

„To mi je úplne jasné,“ žmurkla na neho.

Sirius sa s odporom postavil, ešte venoval posledný pohľad nemohúcemu vlkolakovi a bez slova odišiel preč.

Nagini sa mohla konečne uvoľniť. Slzy sa jej nahrnuli od napätia do očí, ale veľmi rýchlo ich zahnala. Teraz ešte musela prečkať do východu slnka, kým sa Remus neprebudí.

--------------------------------------------------------------------------

Prekonala som svoj osobný rekord v dĺžke kapitoly, takže dúfam, že sa vám to bude páčiť. Budem sa snažiť písať čo najrýchlejšie, aby ste zakaždým nezabudli o čom vlastne Nagini je ;-). Poprosím si veeeeeeeeľa komentárov či sa vám kapitolka páčila alebo nie a samozrejme aj konkrétne. Nič ma nepoteší viac :-). Ďakujem, že Nagini stále čítate a Gorathovi klasicky boštek na noštek *cmuk*.

[ » na začiatok « ]