Kapitola:
Pridaná: 1.5.2008, 14:05:19
Čítaná: 2313×
Hodnotenie: (počet hlasov: 12)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Lilly Elen Wolfmanová

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Prelet životom 2 » Incident/y vo vlaku 3 » Prekvapenie 4 » Prvé dámy 5 » Pre krásu sa trpí 6 » Drogy a alkohol 7 » 7 8 » Kabinet 9 » No name 10 » Ospalý trest 11 » Votrelec 755 12 » Živá opora 13 » Stena a ples 14 » Koniec je začiatok iného 15 » ...

Ako sa blížil ples, všetci sa nejako popárovali. Totiž, kto nešiel v páre, nemohol ísť vôbec. Alex a Russ. Chris a Sue. El nechcela ísť, lebo tam vraj nehrajú dobrú hudbu a Ted také udalosti nemusel. A Katie? Vôbec nás neprekvapilo, keď sa v piatok začala rúčka v rúčke predvádzať so Zacom.

Je mi to vlastne jedno, ale jedna vec ma nahnevala. Vo štvrtok po čarovaní som si zabudla učebnicu, a tak som sa musela vrátiť. Vošla som dnu, podišla k mojej lavici a vtedy som si uvedomila, že Katie so Zacom si skúšajú prvú pomoc. Konkrétne, dýchanie z úst do úst.

Chcela som sa nenápadne vypariť, ale Katie ma zbadala. Odtrhla sa od Zaca, usmiala sa a vyplávala z miestnosti.

Ja som pozrela na Zaca. Po chrbte mi prebehli zimomriavky, pretože sa začal približovať. Kúsok som cúvla.

„Zlatko, vedel som, že žiarlivosť zaberie.“

Môj prvý krok vzad.

„Stále sa mi páčiš.“

Druhý krok vzad.

„Ak chceš, pôjdem s tebou na ples.“

Tretí.

„Čo povieš?“

Stena.

Už bol iba krok odo mňa a bol stále bližšie a bližšie...

_______________________________________________________________

Meter, centimetre, milimetre....

„Okamžite do mojej kancelárie ty malý smrad!“ ozval sa odo dverí starý „dobrý“ Filch. Zac sa zamračil a vyšiel z miestnosti. So zatajeným dychom som čakala na môj rozsudok.

Filch iba otvoril ústa, ukázal dva rady zažltnutých zubov (dokopy ich mal asi šesť) a spravil divnú grimasu (žeby úsmev?). Potom sa otočil a odišiel preč.

Zostala som zarazene stáť. Hlavou mi vírili otázky, prečo ma Filch nepotrestal a čo by sa stalo, keby sa nebol objavil (hoci som to vedela). Po dlhej chvíli (veľmi dlhej) som schytila učebnicu a odišla.

Nikomu som to nepovedala. Dokonca ai Alex.

______________________________________________________________

„Lilly, ty ideš na večierok s... Willom?“ s nadvihnutím obočím sa spýtala Angela.

„No, áno“

Zablyslo sa jej v očiach a zamračila sa.

„Čo sa ti na ňom nepáči?“ naštvane som na ňu vyskočila.

„Je to sukničkár a slušne povedané- debil.“ Chladno odvetila.

Očervenela som od hnevu „Veď ho ani nepoznáš!“

„A ty áno? Radím ti, nechoď s ním.“ Stále pokojne povedala.

„Pôjdem, s kým budem chcieť!“ zrevala som a behom šla do hradu. Slnko mi žiarilo na vlasy a jeho intenzita by sa dala porovnať s intenzitou môjho hnevu.

_______________________________________________________________

„Vypadáš perfektne.“ S obdivom som sa dívala na Alex. Mala na sebe dlhé bordové šaty a bola dokonale nalíčená.

„Ďakujem“ mierne sa začervenala. Potom sa krátko usmiala a odišla. S Russom sa stretne pred Veľkou sieňou, ako nadšene hovorila.

Ja som sa vrátila k mojim tyrkysovým šatám. Vybrala mi ich Angela, kvôli mojím očiam, ako vysvetľovala, a blonďavou hrivou.

Pomaly som schádzala dole schodmi. Will už čakal a usmieval sa. Chytil mi ruku, pobozkal ju (asi je od muklov) a ťahal ma preč.

„Mám nový oblek. Je od VERČÁRIHO.“ Povedal a podľa odmlky a výrazu čakal odpoveď.

„Pekný“ moja stručná odpoveď, lebo mňa oblečenie nikdy nezaujímalo. Muklovské secon-handy a ČARY-HANDRY mi úplne stačili.

On však nebol s mojou odpoveďou spokojný. Zvraštil obočie a spustil dlhý monológ. „Stál štyridsať galeónov. Chápeš, kvalita je kvalita“ veľavýznamne na mňa pozrel.

Rozpačito som mlčala a nevedela čo robiť.

Sieň bola už plná, sadli sme si na dve posledné miesta. Ako na zavolanie sa postavil Slughy (zástupca McGonagalky).

„Vítam vás na Helloweenskom večierku. Dobre sa bavte!“ /Na neho krátka reč./

Nechcela sa mi len tak sedieť, preto keď pustili valčík, otočila som sa na Willa „Ideš tancovať?“

Zamračil sa „Nie. Nechcem si pomačkať oblek. Nie si smädná?“

/Aspoň niečo/ „Trocha. Dala by som si tekvicový džús.“

„Tak prines aj mne!“ prikázal a priblbo sa usmieval na neďalekú skupinku dievčat.

Nahnevane som vstala a zobrala dva poháre džúsu. Keď som sa vrátila, Will práve koketoval s Bernie, bystrohlavskou stíhačkou. /Tak to teda nie!/ bez väčšieho rozmýšľania som do neho vodila jeden z pohárov. Willove oblečenie a Berniene šaty „mierne“ zmenili odtieň. Potom som sa rozbehla von.

______________________________________________________________

Sľúbila som ju Aurorke, tak je pre Aurorku:) Zároveň jej gratulujem k víťazstvu (ona vie akému).

A ešte ďakujem Maťovi (spolužiak) za dlhýýý´rozhovor. A úprimnosť.

A komentár prosím!

[ » na začiatok « ]