Kapitola:
Pridaná: 28.4.2008, 09:00:19
Čítaná: 1075×
Hodnotenie: (počet hlasov: 13)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Elizabeth, Ginny...

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Kapitola: 1 » „Som Elizabeth." 2 » Vyučovanie 3 » „Rokville?“ 4 » Nemocničné krídlo a nepriateľky 5 » Stráca Ginny pamäť? 6 » Hľadá sa Ginny a Sarah 7 » Zaľúbený......

„Vstávaj Spachtoš,“ budila Ginny Elizabeth

Trochu pomrvila, vytiahla si perinu nad hlavu a chcela ďalej spať.

„Tak vstaneš?“ Ginny sa hlasno zasmiala a hodila do nej vankúš. „Dnes je prvý školský deň a ja nechcem zmeškať.

Elizabeth pomaly otvorila oči, pretrela si ich a posadila sa.

Na Ginnin smiech sa zobudili aj ich spolubývajúce. Dievčatá šomrúc vstávali s postele.

„Viete,“ začala Ginny, „včera sme sa vám nepredstavili. Som Ginny Weasleyová a toto,“ ukázala na rozospatú kamarátku „je...“

„Elizabeth Lannystonová,“ dokončila Elizabeth a prevliekla si habit cez hlavu.

„Ariana. Som Ariana Shakespearová,“ predstavilo sa plavovlasé dievča s modrími očami pri okne.

„Shakespesrová?“ opýtalo sa druhé dievča.

„Áno,“ prikývla Ariana.

„Vieš Shakespeare bol veľký spisovateľ. Ale vy ho asi nepoznáte.“ Mávla rukou keď sa na ňu začudovane pozreli ostatné. „Inak som Lucy Harllettyová.“ Milo sa nich usmiala a potom si obliekla habit. Mala dlhé čierne vlasy a zelené oči. Bola vysoká a mala štíhlu postavu.

„No a ja som Sophie Bellová.“ Sophie sa tiež začala obliekať. Sophie mala kučeravé hnedé vlasy po lopatky a tmavo hnedé oči. „Máte tu súrodencov?“

„Ja áno,“ povedala Ginny „štyroch bratov.

Elizabeth prešla k zrkadlu. „Aj ja mám, troch. Viete, sme štvorčatá ale oni sú v Bystrohlave.“ Vzala si hrebeň a začala si česať strapaté vlasy.

„Mám tu sestru,“ povedala Sophie. „Volá sa Katie. Je tretiačka.“

„Tak,“ povedala Lucy, „na rozprávanie bude čas potom. Mali by sme ísť na raňajky.

Ostatné jej prikývli. Potom Sophie otvorila dvere a opýtala sa:

„Idete?“ Lucy a Ariana už boli pri dverách, ale Elizabeth povedala:

„No ako vidíš ja ešte nie som.“ Snažila sa rozčesať si totálne zamotané vlasy.

Sophie pokrčila plecami a s Arianou a Lucy odišli.

„No tak, švihni si,“ pobádala ju Ginny a postavila sa za ňou.

Zapleť mi vrkoče,“ požiadala ju Elizabeth „a potom zapletiem ja tebe.“

A tak najprv Ginny zaplietla vrkoče Elizabeth a potom Elizabeth Ginny.

„Hotovo. Môžeme ísť na raňajky.“

Vyšli z izby a po schodoch zbehli do klubovne.

„No a teraz mi povec kadiaľ sa ide do Veľkej siene,“ opýtala sa Ginny.

„To neviem ale niekoho sa opýtame.“

Rozhliadla sa po klubovni a potom pristúpila k čiernovlasému dievčaťu a povedala:

„Ahoj. Vieš ja a moja kamarátka,“ ukázala na Ginny a pokračovala: „Sme prváčky a nevieme kde je Veľká sieň. Ukázali by ste nám to?“ Pozrela na ňu i na jej kamarátku.

Dievča sa zasmialo. „Ale pravdaže. Poďte s nami. Som Parvati Patilová.“

„Ja som Lavender Brownová.“ Predstavila sa aj Parvatina kamarátka.

„Teší ma,“ usmiala sa Elizabeth. „Ja sa volám Elizabeth.“

„No a ja som Ginny Weasleyová.“

Preliezli cez dieru a ďalej kráčali na raňajky.

„Si sestra Rona Weasleyho?“ so záujmom sa opýtala Parvati.

„Áno som.“

„Tvoj brat je génius. Priletieť do školy na lietajúcom aute...“ Krútila hlavou Lavender.

Včera sa totiž po škole rozšírili chýri, že slávny Harry Potter a jeho kamarát Ron Weasley prišli do školy na lietajúcom aute, narazili do najzúrivejšieho stromu v celom Rokfortskom areáli a skoro ich vyhodili.

„To teda je. Mamka s tatkom určite zúria. Vôbec by sa nečudovala, keby mu mamka poslala vrešťadlo.“ Povedala a zasmiala sa.

„Vy ste jeho spolužiačky?“ Ginny zakopla a skoro spadla.

„Áno. Sme.“ Obe sa na seba uškrnuli.

Ešte chvíľu kráčali a nakoniec, zbehli po schodoch a Parvati povedala:

„A sme tu.“

Vošli cez veľké dvere do siene.

„Ďakujeme,“ poďakovali sa a Lavender s Parvati si sadli na začiatok stola.

„Kde si sadneme?“ Ginny pozrela na Elizabeth, pohľadom našla svojho najmladšieho brata a uškrnula sa. „K Ronovi.“

„Dobré ráno Ron,“ pozdravila Ginny brata.

„Dobré,“ pozdravila aj Elizabeth.

Sadli si za stôl a nabrali si raňajky.

„Čau Ginny.“ Harry Potter sa tiež pozdravil a nalial si mlieko.

Ginny sa začervenala ale Elizabeth sa potichu zasmiala.

Kučeravé dievča čo sedelo oproti nim zdvihlo pohľad o knihy a povedala:

„Ahoj, som Hermiona Grangerová. A ty si?“ Pozrela na Elizabeth a knihu si oprela o džbán s mliekom.

„Som Elizabeth Lannystonová.“ Predstavila sa a rozmýšľala nad tým, koľkým ľudom sa už predstavila. Vzala si dva rohlíky a začala ich natierať maslom.

„Ron,“ Ginny sa usmievala na brata a pritom jedla slaninku a vajcia „čo urobíš ak ti mamka za ten včerajšok pošle malý darček?“

„Ako to myslíš?“ Zarazene na ňu pozrel.

„No vieš, vrešťadlo.“ Pri poslednom slove sa opäť uškrnula.

„Ginny, to by neurobila, aspoň dúfam.“

Vtedy začalo do Veľkej siene vlietať množstvo sov rôznych farieb a veľkostí.

Do mlieka, o ktoré si opierala Hermiona knihu, spadla hnedá sova. Tá ju trasúcimi rukami vybrala a položila na stôl.

„Ó, nie.“

„Neboj sa, nie je mŕtva.“ Hermiona štuchla do sovy.

„Sova ma až tak netrápi,“ povedal Ron a pozrel na premočenú obálku.

„Otvor to Ron. Raz som jedno od babky neotvoril a bolo to strašné,“ radil mu akýsi čiernovlasí chlapec.

Vtedy list vybuchol a ako sa Elizabeth dovtípila, Ginny mama ziapala na Rona až so stropu opadávala omietka.

Ginny sa potichu smiala nad bratom, ktorému už trčalo len červené čelo.

„Nešvihnete si? Slečna Pomalá?“ Elizabeth si založila ruky a čakala kým kamarátka doje. Vtedy okolo stola prechádzala profesorka McGonagallová a rozdávala rozvrhy. Potom pristúpila k Elizabeth a Ginny a podala im rozvrhy.

„Prvé máme čarovanie,“ oznámila Elizabeth keď nazrela do rozvrhu.

„Čarovanie.“ Zopakovala Ginny. „Ešte tak nájsť učebňu. Mohli by tu dať značky.“

Pobrali sa von s Veľkej siene na Čarovanie. Tesne pred zvonením nešli triedu. Vošli do triedy kde už sedela prevažná časť ich spolužiakov a sadli si do tretej lavice. Vybrali si knihy a potom sa pozreli dopredu na nízkeho učiteľa ktorý sedel na kope kníh.

„Ten je ale malý, čo?“ Zašepkala Ariana ktorá sedela s Lucy v lavici vedľa.

Zazvonilo a profesor sa na kope kníh postavil, zo stola vzal pergamen a povedal:

„Som Filius Flitwick. Váš učiteľ čarovania.“ Trochu sa zakolísal na kope kníh a pokračoval: „Na tejto hodine sa budeme učiť čarovať. Nechcem tu vidieť žiadnych neporiadnikov.“ Prísne pozrel na dvoch chlapcov vpredu.

Zvyšok hodiny vyvolával žiakov podľa mena, pri niektorých sa zastavil.

„Tá hodina bola super,“ skonštatovala Ginny keď aj s Elizabeth vyšli s triedy.

„Čo je teraz?“ Opýtala sa Lucy ktorá vyšla za nimi spolu so Sophie a Arianou.

„Elixíri. Až dve hodiny a so Slizolinom,“ zastonala Sophie keď nazrela do rozvrhu.

Hodina Elixírov bola dole v žalároch.

Profesor Snape, učiteľ Elixírov a vedúci Slizolinu bol chudý s dlhý mastnými čiernymi vlasmi, krivým nosom a čiernymi očami.

Prvú hodinu, tak ako na čarovaní ich vyvolával podľa mien a druhú im dal namiešať odvar proti štikútke. Nebol zložitý ale Elizabeth sa vôbec nedaril.

„Do kelu,“ zanadávala keď, jej spadli na zem váhy až to poriadne zadunelo.

„Slečna Lannystonová, nedokážete urobiť niečo poriadne a nič pritom nepokaziť?“ Spýtal sa jej Snape a nazrel jej do kotlíka. Slizolinčania sa posmešne usmievali.

Elizabeth od zlosti celá červená zdvihla so zeme váhy. „Dokážem.“

Snape posmešne usmial a potom ďalej ponižoval Chrabromil.

„Nenávidím elixíry. Nenávidím tie hnusné žaláre. A nenávidím Snapa.“ Vravela nahnevane Elizabeth Ginny keď sa ponáhľali na obed. Ginny jej súhlasne prikyvovala.

Po obede vo Veľkej sieni mali obranu proti čiernej mágii.

„Som Gilderoy Lockhart. Merlinov rád tretieho stupňa, čestný člen ligy proti čiernej mágii a päťnásobný víťaz ankety týždenníka čarodejka za Najčarovnejší úsmev.“ Žiarivo sa na nich usmial. „Všetci máte moju sériu kníh,“ opýtal sa ukázal na knihy položené na stole Calvina Coleridgea.

Súhlasne zamrmlali a Elizabeth prevrátila očami.

„Takže, každý sa mi pekne predstaví.“

Elizabeth ešte raz prevrátila oči potom sa ako prvá postavila a povedala:

„Elizabeth Lannystonová.“ Sadla si a potom sa predstavovali ďalší.

Zvyšok hodiny im profesor Lockhart hovoril o svojich úžasných zážitkoch ktoré popísal i vo svojich knihách.

Ginny naznačila zívnutie a šepla: „Nuda. Ak je stoho čo i len riadok pravda zjem na večeru hada.“

Elizabeth sa potichu zasmiala. „Tak dobrú chuť, myslím, že prvý riadok je pravda.“ Otvorila knihu Besedy s banší a ukázala jej prvý riadok kde bolo napísané: Volám sa Gilderoy Lockhart. Obe sa zasmiala a Lockhart na nich hodil nahnevaný pohľad.

„Chcete niečo dodať, dievčatá?“

„Konečne.“ Víťazoslávne si vydýchla Elizabeth keď sa hnali hore do klubovne odniesť si pred večerou tašky. „Ten Lockhart je úplný idiot.“

„Nie je.“ Povedala Lucy ktorá sa aj so Sophie a Arianou hnali za nimi. „Je úžasný.“

Ginny aj Elizabeth sa zasmiali.

Vošli do veľkej siene a Elizabeth, Ginny a Ariana si sadli vedľa seba.

„Aha, práve prišiel Dumbledore.“ Potichu povedala Ginny a naložila si mäsový nákyp.

„Viete, on je moja rodina.“ Ariana si naliala tekvicové džúsu a pokračovala: „Jeho mama a moja prastará mama boli sestry. Takže moja starká bola jeho sesternica. Viete, ja sa volám po jeho sestre.“ Pozrela na usmiateho Dumbledora.

„Čo? Ty si s ním rodina? A voláš sa po jeho sestre?“

„Áno,“ potvrdila Ariana.

„Úžasné.“ Vydýchla Elizabeth a pozrela sa na Dubledora ktorý sa rozprával s profesorkou McGonagallovou.

Po večeri sa spolu vrátili do klubovne. Elizabeth si ju až teraz prezrela poriadne. Bola to kruhová miestnosť s množstvom mäkkých kresiel.

Ariana sa po chvíli pobrala do spálne a Ginny s Elizabeth ostali v klubovni.

„Vieš, mám taký šialený nápad. Poďme na nočný prieskum hradu.“ V očiach sa jej zalesklo.

„Tak to je fakt šialené. Ale súhlasím.“

„Čo? Fakt súhlasíš?“

„Jasné, ale musí byť prázdna klubovňa.“

Niečo pred polnocou odišiel s klubovne posledný zívajúci chlapec.

„Tak. Môžeme ísť.“ Obe vstali z kresiel ešte raz sa rozhliadli po prázdnej klubovni či je naozaj prázdna a potom zamierili k diere.

„Si istá, že nás nik nechytí? Sme tu prvý deň,“ s miernou obavou sa opýtala sa opýtala Ginny.

„Som. Tak poď.“

Preliezli cez dieru a ocitli sa pred portrétom Tučnej panej ktorá driemala v obraze.

„Ideme?“ Ginny sa obzrela za kamarátkou a spolu vykročili do nočného hradu.

______________________________________________________________

Takže, druhá kapitola mojej poviedky. Prosím, ohodnoťte.

[ » na začiatok « ]