Kapitola:
Pridaná: 19.4.2008, 22:54:55
Čítaná: 1106×
Hodnotenie: (počet hlasov: 40)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Nagini, Sirius Black, Lord Voldemort, Albus Dumbledore
Stručný dej: Na Rokforte je nová učiteľka - Nagini. Taktiež hrá na dve strany, ale ktorú si nakoniec vyberie?

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Nagini 2 » Zoznámenie s Tichošľapom 3 » Had a potkan 4 » Hnev a úskoky 5 » Obrana proti čiernej mágii 6 » Zmierenie a kliatba 7 » Čierna kobra 8 » Hnev a trest 9 » Nový člen 10 » Stretnutie 11 » Spomienka 12 » Tom Riddle a nový návrh 13 » Výlet 14 » Jeden z najhorších dní 15 » Moc ničí 16 » Degasere 17 » Získané tajomstvo 18 » Obchodník 19 » Temný pán 20 » Dokonalý plán 21 » Spln 22 » Netvor 23 » Priatelia 24 » Sean O´Neil 25 » Schôdzka 26 » Temná stránka 27 » Vianočné prázdniny 28 » Trest 29 » Jaskyňa 30 » Navždy spolu

Ranné lúče slnka sa vtieravo predierali do chlapčenskej spálne. Bol to deň ako každý iný. Tak ako každé ráno, tak aj dnes sa štyria chlapci len veľmi ťažko preberali z nočného spánku. James sa zahrabal do perín a snažil sa závesy na svojej posteli zatiahnuť aj o ten posledný centimeter, cez ktorý ho šteklilo slnko na nose. Niečo si hundral a bolo počuť len hlasné žuchnutie do perín.

Peter si natiahol paplón cez tvár a Remus sa strapatý posadil na kraj postele a pretieral si unavené oči. Len Sirius ležal na vankúši s otvorenými očami a pod hlavou mal položenú ruku. Vyzeral ako keby sa do stropu pozeral celú noc. Druhú ruku si dal predlaktím na čelo, aby nemusel žmúriť z ostrého svetla. Po chvíli sa ozval: „Námesačník prosím ťa zastri tie závesy na oknách, lebo oslepnem.“

Remus sa neochotne zdvihol z postele a zatiahol závesy.

„Dik,“ poďakoval a posadil sa.

„Hm,“ zahundral Remus. „Ty si prečo taký čerstvý? Štve ťa Nagini?“ zívol.

„Ani nie. Skôr ma štve ten Nyx. Vôbec neviem čo mám robiť. Oklamať ho nemôžeme a plášť mu tiež nedáme,“ ešte chcel niečo povedať, ale Remus ho prerušil: „Dobre, dobre. To je na ráno príliš veľa informácií aj na mňa,“ znova zívol a išiel sa umyť.

„Paroháč!“ zvolal Sirius na Jamesa. Ten sa len zamrvil. „Paroháč! Haló!“ skoro už kričal.

James neochotne odhrnul baldachýn. „Čo je?! Horí?“

„Teba to akože vôbec neštve? Vieš, že nám ide o krk? Ak mu nedáme plášť...“

James ho taktiež prerušil: „Jasné, že ma to štve. Musíme to vyriešiť, ale nie keď chcem spať! Naraňajkujeme sa a určite niečo vymyslíme. Môže byť?“ v okamihu ako to dopovedal zmizol za závesmi.

Sirius hundrajúc odišiel do kúpeľne.

Pri raňajkách boli všetci štyria neobvykle ticho. Keď všetci dojedli, začali sa zlietať vo Veľkej sieni sovy s poštou. Chlapci už vstávali od stola, keď Peter odviazal list veľkému výrovi, ktorý pristál priamo na stôl pred ním. „To je pre teba Tichošľap,“ podával mu obálku.

Sirius ju vzal do ruky. Na jej chrbte bolo úhľadným písmom napísané jeho meno. Otvoril ju a prečítal list očami. S nechápavým výrazom ho začal čítať zase od hora na dol ako keby bol text zakódovaný. Všetci traja trpezlivo čakali čo im povie. Sirius len dvihol zrak a povedal: „Nyx.“

Bez ďalších vysvetlení odišiel na chlapčenské záchody. Chlapci ho bez zbytočných slov nasledovali. Keď sa presvedčili, že ich nikto nemôže počuť, Sirius podal list Jamesovi a ten ho prečítal nahlas:

Vážený pán Black!

Ruším naše stretnutie, už nebude potrebné. Poďakujte vášmu priateľovi, ktorý vyplatil váš dlh.

S pozdravom

Nyx

James tak ako Sirius prechádzal očami po liste, akoby čakal, že niečo musel prehliadnuť, že určite je ešte nejaké vysvetlenie.

„Rozumiete tomu niekto?“ prekvapene sa ozval Remus a gestom si vyžiadal list do ruky.

„Napadá vám kto môže byť ten tajomný priateľ?“ opýtal sa Sirius a hľadel sústredene do zeme, ako keby sa tam to meno malo každú chvíľku zjaviť.

„Skôr by ma zaujímalo, prečo nám nenapísal Nyx, kto to je. Však jemu to môže byť úplne jedno, pokiaľ viem,“ zamýšľal sa James a tiež sa pozeral na to isté miesto na zemi ako Sirius.

Všetci štyria tam ešte hodnú chvíľu stáli ako obarení. Ani jeden z nich netušil o koho by mohlo ísť. Dokonca ani Petrovi nenapadlo, že by mohlo ísť o Nagini.

Prešla dosť dlhá chvíľa, keď si uvedomili, že musia utekať na vyučovanie. Ani jeden sa však nemohol sústrediť. Každý z nich rozmýšľal, kto by to mohol byť. Sirius hlavne rozmýšľal o tom, kto sa vôbec mohol dozvedieť o tom, že obchodovali s Nyxom. Obával sa, či ten neznámy nebude od nich teraz chcieť niečo na oplátku. A či nebude ešte horší než samotný Nyx. Najprv sa mu uľavilo, lebo predstava, že by sa James musel vzdať neviditeľného plášťa ho desila, ale keď nad tým uvažoval stále hlbšie, začal sa báť ešte viac. Predstava, že sa taký obchodník ako on vzdal svojej koristi v ňom vyvolávala tisíc otázok. Nad odpoveďami sa radšej ani nezamýšľal. Všetci štyria sa stretli na obede. Bolo vidieť, že ani jednému nejako nechutí a tiež celé vyučovanie mysleli len na ten list.

„Chalani rozmýšľal som,“ prehovoril ako prvý James. „Viete to, že nás niekto vyplatil je síce fajn, ale odkiaľ do čerta sa to ten dotyčný dozvedel?!“ Odhodil vidličku do taniera, až to zaštrngalo.

„Vieš, to ma štve na tom tiež úplne najviac. Lebo to potom nebude len tak. Nikto takúto vec neurobí len tak,“ povedal Sirius viac svojmu tanieru ako im a ďalej sa prehrabával vidličkou už v studených zemiakoch.

„Ja si myslím, či to nebol Dumbledore,“ prehovoril zamyslene Remus. Všetci sa na neho prekvapene pozreli. „Viete, kto iný vie o veciach, ktoré sa dejú tu na Rokforte aj mimo neho? A koho by sa aj Nyx bál? Nehovoriac o tom, že ho nazval priateľom.“

„To by bolo super,“ nádejal sa Peter. „Potom by sme sa ničoho nemuseli báť. Myslíte, že sa mu budeme musieť priznať, že sme ten pergamen začarovali?“

„To neviem, ale naozaj si viem predstaviť, že by to Dumbledore urobil. No čo, keď budeme musieť, tak mu tú mapu dáme. Lepšie ako by sme museli dať plášť Nyxovi,“ rozhodne povedal Sirius a už pokojnejší začal jesť.

Ostatných chlapcov tiež upokojilo vedomie, že by im takto Dumbledore pomohol. Ale ani jeden z nich nemal odvahu navrhnúť, aby sa ho na to opýtali. Vôbec si neboli istí, že to bol on a predstava, že nebol, bola príliš hrozivá, aby si ju chceli priznať.

Nagini zatiaľ musela vymyslieť dokonalý plán. Potrebovala sa zbaviť svedkov svojho zámeru. V ceste jej stál hlavne James. To bola pre ňu najväčšia prekážka. Petrovi stačilo dať príkaz a ako zdržať Siriusa si chcela nechať na koniec. Chcela na Jamesa vymyslieť niečo, aby jej bol za to ešte aj vďačný. Jediný prostriedok bola Lily. Vedela ako po nej túži. Teraz ju však čakalo prvé „doučovanie“ svojich nových zverencov. Rozhodla sa, že tam sa porozpráva s Petrom. Predsa len do splnu zostávali už len dva dni.

Po vyučovaní sa mali všetci dostaviť do nepoužívanej učebne na štvrtom poschodí. Bola to ošumelá trieda plná prachu a pavučín bez okien. Človek by mal až pocit, že v tejto ponurej kutici sa skôr trestalo ako učilo. Nič nenaznačovalo, že by sa tu mal niekto učiť, pretože z nej odpratali úplne všetko. Police, skrine, lavice aj katedru. Boli to vlastne len štyri holé steny a uprostred tejto miestnosti visel drevený luster s množstvom sviečok. Nagini vstúpila dnu pol hodinu predtým, než mali začať. Švihnutím prútika rozsvietila všetky sviečky a priestor zaplavilo svetlo. Rozhliadla sa a znechutene si vzdychla. Nebola príliš nadšená, ale pre ich účely to stačilo. Vyčistila všetko od špiny. Inak nepotrebovala nič, mala prútik. Rozhodla sa, že dnes ich bude učiť len o zásadách používania čiernej mágie a možno by mohli postupne začať s Impériom. Ešte musela triedu začarovať tak, aby nikto nemohol zistiť, že sa v nej praktizuje čierna mágia, ani sám Dumbledore.

Keď už prišli všetci jej noví žiaci, pričarovala lavice a stoličky a vrhala všade naokolo kúzla nevyrušiteľnosti a protidetekčné kúzla. Všetci ju potichu pozorovali.

Samozrejme, že prišiel aj Peter. Bol veľmi nervózny, cítil sa ako keby tam vôbec nepatril. Nagini to postrehla a vľúdne sa na neho usmiala. Keď už sa všetci usadili, mohli začať. Nagini im rozprávala o tom ako opatrne sa musí s takýmto druhom mágie narábať a ako je dôležité aby ich nikto neodhalil. Nikto ani nedýchal, každého vzrušovala predstava, že by mohli byť mocnejší než väčšina čarodejníkov. Po siahodlhej prednáške nechala všetky stoly zmiznúť, aby sa mohli učiť čarovať. Každý bol nadšený.

Po hodine Nagini zrušila všetky obranné kúzla a oznámila im, že ich bude znova kontaktovať, kedy sa bude konať ďalšia hodina. Keď už postupne odchádzali, Nagini zastavila Severusa Snapa.

„Severus chcem ťa požiadať, aby si ma počkal. Len si tu ešte niečo vybavím. Dobre?“ Severus sa na ňu prekvapene pozrel, ale len prikývol a odišiel.

„Peter môžem s tebou hovoriť?“ zastavila ho na odchode.

„Samozrejme pani profesorka,“ trošku s obavou jej odpovedal a pristúpil k nej.

„Peter potrebujem od teba, aby si o dva dni ležal v nemocničnom krídle. Hlavne počas noci,“ snažila sa o vecný tón.

„Ale mne nič nie je pani profesorka,“ prekvapene sa na ňu díval.

Nagini sa snažila skryť povzdych a začala pokojným tónom: „Pozri sa Peter, o dva dni je spln a ja potrebujem, aby si nebol pri svojich priateľoch. A jediný spôsob ako ťa nebudú podozrievať bude, ak sa ti niečo stane a budeš musieť ležať v nemocničnom krídle.“ Pozerala sa na neho tak ako keby mu to chcela naliať do hlavy.

„Už rozumiem. Ale čo také by mi malo byť?“

Nagini rátala aj s touto možnosťou. „Pošlem ti elixír. Vypiješ ho ráno o dva dni.“ Peter sa na ňu zhrozene pozrel. „Nemusíš sa báť, nie je to nič čo by ti zanechalo nejaké dlhodobé následky,“ povedala ľahostajne, keď ale zachytila Petrov pohľad, pohladila ho po chrbte. „Naozaj sa nemusíš báť, veď by som ti nechcela ublížiť. Jednoducho to potrebujem. Dobre?“ povedala materinským tónom, ale z očí sa jej dalo čítať, že nemá na výber. Peter to postrehol.

„Samozrejme pani profesorka,“ pokorne sklopil zrak.

„Vedela som, že na teba sa dá spoľahnúť,“ potľapkala ho a odprevadila ku dverám. „Uvidíme sa na vyučovaní. Dovidenia Peter.“

„Ešte som vám chcel niečo povedať,“ skoro šepkal.

„Samozrejme Peter, o čo ide?“ povedala milo, až povzbudzujúco a pozrela mu priamo do očí.

„Ten problém čo mal Sirius, teda čo sme mali. Viete s tým obchodníkom.“

Trošku koktal, tak ho chcela povzbudiť: „Áno?“

Peter uprel zrak do zeme. „Už je to vybavené. Poslal Siriusovi list, že nás vyplatil nejaký priateľ.“

Nagini sa zalesklo v očiach a usmiala sa. „No výborne. A čo si o tom myslia tvoji priatelia?“

„Myslíme si, teda myslia si, že to mohol byť Dumbledore,“ nesmelo sa na ňu pozrel, lebo vôbec nevedel odhadnúť ako zareaguje. Keď videl, že sa usmieva, narovnal sa.

„Výborne Peter. Podpor túto ich teóriu. Som s tebou veľmi spokojná, že si mi to povedal,“ a ešte raz ho pohladila po pleci.

„Ďakujem pani profesorka, dovidenia!“ spokojný sám so sebou sa usmial a odišiel.

„Dovidenia Peter!“

Nagini vyšla z triedy, kde ju stále čakal Severus. „Poď, pôjdeme do mojej pracovne.“

Severus ju bez slova nasledoval. Keď vstúpili mlčky dnu, Nagini mu gestom ruky naznačila, aby si sadol oproti nej. Sadla si za stôl, oprela si ruky o lakte a preplietla si prsty.

„Severus potrebujem od teba pomoc.“

„Samozrejme Nagini, o čo ide?“ meravo sedel, človek mal pocit, že je ako z kameňa.

„Mám pocit, že sa na mňa hneváš ešte kvôli tej hodine s Lily, ale musíš uznať, že skôr ja by som sa mala hnevať.“

Severus sa trošku pomrvil na stoličke a odhrnul si mastné čierne vlasy z tváre. „Ja nie som v postavení, že by som sa mohol na teba hnevať.“

„To si nemyslím Severus. Ale povedzme, že ja zabudnem na ten incident na hodine so slečnou Evansovou a ty mi to odpustíš,“ usmiala sa.

Severus trošku pookrial, aj keď Nagini videla, že má obavy, či to nejako nechce zneužiť.

„Ja neviem prečo som to urobil...“ Prerušila ho: „To nič Severus, je to tvoja vec, len ťa chcem požiadať, aby si sa mi už nevzpriečil a hlavne aby si nepodrýval moju autoritu. Mám ťa rada a bola by som nerada, ak by som ťa musela potrestať. Ty dobre vieš, že iný by sa trestu nevyhol.“ Z očí jej sršala hrozba, aj keď hlas mala milý a pokojný. „Ale teraz to nechajme tak. Ako som hovorila, chcem ťa o niečo požiadať.“

Severus pochopil, že už nebude o tom rozprávať, ale ak by sa to opakovalo, nedopadlo by to dobre.

„Samozrejme.“

„Potrebujem aby si mi namiešal dva elixíry.“

„Samozrejme, že namiešam, je to pre mňa pocta, ale pokiaľ viem, tak ty si nikdy s elixírmi problém nemala,“ bol prekvapený.

Nagini sa usmiala. „To je pravda, ale nechcem vzbudiť podozrenie a ak by som mala niekomu nechať namiešať elixír, tak to budeš určite ty,“ úprimne mu lichotila. Tentokrát sa neubránil úsmevu ani on.

„A o aké elixíry ide?“ opýtal sa.

„Potrebujem aby si mi namiešal Muchotrávkový elixír, ale úplne slabý. Tak aby tomu kto ho vypije prišlo zle na vracanie a účinok by mal mať zhruba dvadsaťštyri hodín. A ten druhý elixír by mal byť uspávací. Ale musí začať účinkovať asi po hodine a trvať by to malo maximálne štyri hodiny. Zvládneš to?“

„To by nemal byť problém. Dokedy to potrebuješ?“

„O dva dni. Ten muchotrávkový najneskôr ráno a ten uspávací najneskôr pred večerou.“

„Urobím pre to všetko. Kam ti ich mám priniesť?“

„Ja si pre ne prídem. Keď ich dokončíš, maj ich pri sebe. Pošlem ti po škriatkovi ingrediencie, aby si s tým nemal starosti.“

„Dobre. Môžem ešte niečo pre teba urobiť, Nagini?“ pôsobil vážne, až jej to prišlo smiešne.

„Nie ďakujem Severus. Už ťa nebudem zdržovať,“ postavila sa.

Aj on sa postavil. „Dovidenia Nagini.“

„Dovidenia Severus.“

Keď sa za ním zavreli dvere, Nagini si spokojne sadla na stoličku. Teraz už len zariadiť, aby jej nezavadzal James. Povedala si, že počká do druhého dňa, predsa len má ešte dosť času, keď jej to zatiaľ všetko tak vychádzalo. Večer poslala po Corkym prísady na elixíry pre Severusa a mohla spať pokojným spánkom.

Celý ďalší deň nemala možnosť vymyslieť ako sa zbaviť Jamesa. Všetci štyria záškodníci boli akýsi pokojní. Začala byť z toho nervózna. Celú hodinu, ktorú mala so šiestakmi sa ho snažila pobádať aby spravil niečo za čo by ho mohla nechať po škole, ale nevychádzalo jej to. Na každú otázku odpovedal správne, dokonca si ani len lístočky neposielal so spolužiakmi. Bola z toho roztržitá a podráždená. Von ísť nemohla, lebo studený vietor šľahal neuveriteľnou rýchlosťou. Vyčkala vo svojej izbe do večere. Dúfala, že možno teraz sa jej podarí niečo vymyslieť. Ak sa šťastie v podobe príležitosti nedostaví samo, bude musieť trošku pomôcť šťastiu ona. Vstúpila do už plnej Veľkej siene. Študenti sedeli za stolmi, ktoré boli plné jedla. Kráčala zamyslene k profesorskému stolu, kde už sedeli jej kolegovia. Keď s nimi prehodila pár zdvorilostných fráz a zaželali si dobrú chuť, Nagini sa chcela aspoň v pokoji najesť. Pozorovala pri tom Jamesa tak sústredene, že mala pocit, že to musí cítiť až v hlave. Keď sa na ňu pozrel, snažila sa rozprávať s niektorým zo svojich prísediacich.

„Kurník chalani ja mám pocit, že ma Nagini pozoruje. Alebo teda možno nie mňa, ale že sa sem stále díva,“ povedal rozrušene James.

Sirius si len odfrkol. „A divíš sa? Už jej asi došli intrigy, tak možno vymýšľa na nás niečo nové. Nevšímaj si to, nech si čumí koľko chce.“ Napchal si ústa broskyňovým pudingom. Ale predsa sa na ňu ukradomky pozrel. Práve sa rozprávala s profesorom Flitwickom a na niečom sa náramne bavili. Nemohol si pomôcť. Vedel, že je zlá, ale aj tak bola krásna. Pomyslel si, že by dal neviem čo za to, keby sa mohol vrátiť k tomu jazierku a byť tam aspoň večnosť. Prerušil ho Jamesov hlas: „Že Tichošľap?“

„Čo? Hovoril si mi niečo? Zamyslel som sa a nepočúval som ťa,“ zostal nesvoj, bál sa aby si to nevšimli.

„Pýtal som sa Námesačníka, že či je o. k. A on mi pripomenul zajtrajšiu žúrku. Tak som ho ubezpečil, že budeme pri ňom ako vždy. Na čo do pekla myslíš Sirius? Podľa mňa by si sa s ňou mal predsa len porozprávať,“ vyčítal mu James.

„Čo ti preskočilo? Odkiaľ si prišiel na to, že myslím na ňu? Pozeral som sa na Dumbledorovo kreslo,“ zaklamal. „Nie je tu. Všimli ste si vôbec, že riaditeľ s nami nevečeral už pár dní? Čo myslíte čo asi robí?“ snažil sa to zahovoriť.

„U Dumbledora nikdy nevieš. Tak ako keď nám zachránil kožu,“ povedal Peter s plnými ústami.

„Červochvost možnože to vôbec nebol on,“ zapojil sa James.

„Tak kto potom?“

„Myslím, že nám nič iné nezostáva, len počkať či sa dotyčný záchranca ohlási sám a či mu nebudeme musieť byť vďační aj inak,“ zaironizoval Sirius. „A ty čo si tak ticho Námesačník?“ Sirius sa otočil ku svojmu kamarátovi a chytil ho za rameno. Remus bol veľmi bledý a ledva niečo zjedol.

„To nič. Však vieš.“

„Aha áno, však už sa ťa James pýtal, prepáč. Neboj sa, budeme s tebou tak ako vždy.“

Remus len pokýval hlavou. James sa na neho zamračil. „No to je tak, keď myslíš na blbosti,“ pohodil hlavou smerom k Nagini, ktorá zase akoby úplnou náhodou odvrátila svoju tvár.

Nagini si bola vedomá toho, že ak okamžite niečo neurobí, tak je jej plán až príliš ohrozený. V tom si všimla ako do Veľkej siene vstúpil pekný chlapec s chladnou a namyslenou tvárou. Lucius Malfoy si uhladil plavé vlasy a so zdvihnutou hlavou si sadol ku slizolinskému stolu. V tom momente ako sa na neho pozrela, dostala nápad. Nechápala, že jej to nenapadlo skôr. Musela to, ale urobiť tak, aby nevzbudila čo i len to najmenšie podozrenie. Rýchlo dojedla, rozlúčila sa s kolegami a odišla z Veľkej siene. Snažila sa na nikoho neupriamovať pohľad a už vôbec nie na chrabromilský stôl.

Sirius ju kútikom oka sledoval. Vyšla z dverí a hneď ako bola z dohľadu, vytiahla prútik a vyčarovala si pergamen a brko. Pohotovo na neho napísala odkaz:

Vyprovokuj Jamesa! Hneď! Zaútoč slovne na Lily Evansovú. Snaž sa, aby to Black hneď nepostrehol. Odmena ťa neminie!

Nagini

Zastavila prvého študenta, ktorého stretla a kázala mu, aby odovzdal odkaz Luciusovi. Ten hneď ako si ho prečítal vstal a hľadal ju očami. Sledovala ho popri vstupných dverách. Zachytil jej nástojčivý pohľad. Okamžite šiel ku chrabromilskému stolu. Lily sedela len na pár metrov od Jamesa. Záškodníci sa práve vtedy zberali na odchod. Lucius pristúpil k Lily a keď už videl, že sa blížia, postavil sa jej za chrbát a povedal jej to tak, aby to počulo čo najmenej ľudí. „Čau humusáčka! Mám strašne špinavé topánky, nechceš mi ich vyčistiť? Vieš špina ku špine.“

James začul akurát poslednú vetu. Predtým než stihol dobehnúť sa Lily postavila a napľula Luciusovi rovno do tváre. Ten si zhnusene utrel habitom tvár a vytiahol prútik. „Ty špina, to oľutuješ!“ V tom pribehol James s prútikom v ruke, ale miesto toho, aby vyslal na neho zaklínadlo, udrel Luciusa päsťou. Nagini bola pri nich rýchlosťou svetla, odzbrojila Jamesa, aj Luciusa a postavila sa medzi nich. To už pribehli aj ostatní Záškodníci. Sirius mal chuť sa zapojiť do tejto bitky, ale keď zbadal Nagini prudko sa zastavil.

„Pán Potter, pán Malfoy to čo malo znamenať? Ste čarodejníci alebo muklovia? A hlavne ste už pomaly plnoletí a správate sa ako malé deti!“

„Pani profesorka, to začala Evansová, napľula mi bez príčiny do tváre!“

„Ty sviňa, bez akej príčiny?!“ a už sa chystal, že ho znova udrie. Nagini mu zabránila dlaňou s prekvapivou silou, až sa chytil za hrudník. Postrehla to a nebezpečne sa na neho usmiala.

„Pán Potter mohli by ste prosím prestať s tými muklovskými móresmi? Ešte vám ublížim. Tak mi vysvetlite vy čo sa tu stalo, aby ste sa náhodou necítili byť ukrivdený,“ sňala mu ruku z hrude.

James nahlas dýchal od zlosti. Ukázal na Luciusa prstom. „Malfoy provokoval Lily, ona sa len bránila a Malfoy ju chcel napadnúť prútikom, tak som musel zasiahnuť.“

„Áno, museli ste ho udrieť päsťou do tváre, naozaj museli,“ vysmievala sa tej detinskosti.

Lucius Malfoy sa pohŕdavo usmieval, aj napriek modrajúcemu lícu.

„Dobre. Takže slečna Evansová, myslela som si, že hlúpe chlapčenské narážky viete ignorovať. Pánovi Malfoyovi asi ten trest naposledy tiež nestačil, takže to urobíme takto. Pán Potter a slečna Evansová, vy pôjdete za našim hájnikom Hagridom. Napíšem mu odkaz, aby vám našiel nejakú zaujímavú prácu. A vy pán Malfoy si odpykáte trest u mňa. Príďte o hodinu ku mne do pracovne. Má niekto nejaké námietky?“ venovala im asi dve sekundy, ale nikto z nich si nedovolil nič povedať. „Výborne, takže ešte ten odkaz a môžete ísť.“ Vyčarila si brko a pergamen a napísala odkaz pre hájnika. Všetci traja okolo nej stáli a zazerali na seba navzájom, kým sa ona skláňala nad chrabromilským stolom. Podala zvitok Lily do ruky. Tá sa na ňu mlčky mračila.

„Nehnevajte sa na mňa Lily, ale možno trest s pánom Potterom vás naučí, že malichernosť je zbytočná v prípade mužského pokolenia,“ potmehúdsky sa na ňu usmiala. Pozrela sa na Jamesa a nebadane na neho žmurkla, aby to videl len on. Nagini počkala kým sa rozídu a odišla spokojne do svojej pracovne.

Záškodníci spolu s Lily vyšli z Veľkej siene.

„Chalani my musíme ísť za hájnikom, držte palce,“ povedal James a žmurkol na Siriusa. Lily sa len zamračila, kývla rukou a rýchlym krokom sa ponáhľala von z hradu. James sa rozbehol za ňou. Kamaráti ho pozdravili a so smiechom odišli.

„Mám taký pocit, že pre Paroháča je to viac odmena ako trest,“ vystupoval Sirius smejúc sa po schodoch.

„No to áno, len pre Lily je to dvojnásobný trest. Odkedy si predvádzal to divadielko vo Veľkej sieni, zase sa s ním poriadne nerozpráva. Asi trucuje alebo čo,“ uškŕňal sa Remus.

„Ešteže tam prišla Nagini, možno by to zase skončilo ako minule,“ povedal Peter, keď prišli pred portrét Tučnej pani.

„Kedy minule Červochvost?“ pozeral na neho zamračene Sirius.

„Ty by si si to mal najlepšie pamätať, však ťa vtedy Malfoy skoro zabil.“ Peter vošiel za Remusom cez portrétový otvor po vyslovení hesla. Sirius stál chvíľku ako obarený.

„Budem tu ešte dlho takto visieť!“ nervózne na neho zazerala Tučná pani. Sirius sa hundrajúc pobral za svojimi kamarátmi. Veľmi dobre si pamätal na to, keď ho Lucius zaklial. Možno mal mať na to zlé spomienky, ale predsa by to vrátil späť.

Nagini medzitým sedela za svojim stolom a opravovala domáce úlohy. Pri zaklopaní zdvihla hlavu: „Ďalej!“

Do miestnosti vstúpil Lucius Malfoy, tak ako ho očakávala. V tvári sa mu zračilo napätie. Usmiala sa do široka. „Sadni si Lucius,“ ukázala mu na stoličku. Postavila sa a naliala do dvoch pohárov medovinu. Postavila ho pred neho. „Na zdravie Lucius, dnes si to zaslúžime,“ zdvihla ho na prípitok, priložila si ho k ústam a odpila si. Lucius ju nasledoval.

„Som dnes s tebou veľmi spokojná, naozaj si to zvládol skvele,“ sadla si opäť za svoj stôl.

„Smiem sa spýtať na čo to bolo dobré?“ snažil sa tváriť nezaujato.

„Myslím si, že ešte si nezaslúžiš toľkú dôveru, ale v každom prípade, aby si si nemyslel, že neviem doceniť ako si dnes pohotovo zareagoval, tak ťa veľmi pochválim pred Temným pánom. Vieš, že svojich najvernejších vždy štedro odmení.“

Lucius vedel, že je zbytočné sa ďalej pýtať. Nagini ho vyznamenala najväčšou odmenou, po akej jeho smrťožrúti túžili. Videla na ňom, že je spokojný. Musela si ho nechať u seba, aby náhodou u nikoho nevyvolala podozrenie, že si svoj trest neodpykal.

James sa vrátil s Lily do chrabromilskej klubovne, kde sedel pred krbom Sirius s Petrom. Keď ich zbadali, tak boli veľmi prekvapení.

„Čo tu robíte tak skoro? Nemali ste si odpykávať trest?“ opýtal sa Sirius.

„Ja už pôjdem,“ povedala Lily a kývla im na pozdrav.

„Nie počkaj!“ zvolal, za ňou James, ale to už vystupovala po schodoch do dievčenských spální. James sa tváril ešte mrzutejšie než keď prišli. Oprel sa o operadlo gauča a nahnevane odfrkol, dívajúc sa nikam.

„Haló! Tak už nám povieš čo sa stalo?“ opýtal sa nástojčivejšie Sirius.

„Kde je Námesačník?“ ignoroval otázku James.

„Šiel spať, necítil sa dobre. Však vieš,“ oznámil mu Peter, lebo Sirius nemal slov.

„To ťa mám začarovať? Alebo rovno zbiť?“ nadvihol obočie a čakal na odpoveď.

„Ále! Prišli sme tam a Hagrid si prečítal ten odkaz. Čakal som, že si to odpykáme hneď, ale povedal nám, ževraj to má byť zajtra. To ma fakt šve! Prekliaty Malfoy!“ James preskočil operadlo a vsunul sa medzi nich.

„Tak si to odpykáš zajtra. Kde je problém?“ Sirius stále nerozumel.

„Spln,“ veľavýznamne sa na neho pozrel Peter.

„Do kelu, fakt,“ zhrozil sa Sirius a pošúchal si bradu. „Tak skúsiš ísť zajtra za ňou, možno sa s ňou bude dať dohodnúť, keď je taká super,“ dodal ironicky.

„Nikto nehovorí, že je super, Tichošľap. Ani ja netvrdím, že sa mi páči byť po škole, aj keď na druhú stranu,“ uškrnul sa, „no to je jedno, proste mi musela dať trest. Zajtra za ňou teda skúsim zájsť, možno by súhlasila, že by som si ho odpykal inokedy,“ povedal s nádejou.

„Prinajhoršom budeme s Námesačníkom len my dvaja. Tichošľap je dosť silný, on si s ním určite nejako poradí,“ povedal úprimne Peter a pozrel sa na Siriusa.

„Máš pravdu Červochvost, ale určite za ňou zajtra pôjdeš.“ Sirius si pomyslel, že snáď by mu to mohla preložiť, aj keď sa bál, že sa mu takto bude chcieť pomstiť. Nechcel myslieť na to, čo mu povedala pri ich hádke. Bál sa, aby za tým nebolo ešte viac. Kým je tu, ale Peter a on, nemôže sa Remusovi nič stať. S touto myšlienkou aspoň opúšťal klubovňu, keď išli aj so svojimi kamarátmi spať.

--------------------------------------------------------------------------

Ďakujem, že stále čítate Nagini. "Trošku" mi to trvá, ale určite sa posnažím polepšiť. Dúfam, že si ešte stále pamätáte o čom Nagini je... Prosím si veeeeeeeeeeľa komentárov, dobrých, či zlých a prosím si aj ohodnotiť podľa vedomia a svedomia ;-).

Samozrejme veľmo pekne ďakujem Gorathovi za jeho konštruktívnu kritiku a posielam mu boštek na noštek *cmuk*.

[ » na začiatok « ]