Kapitola:
Pridaná: 18.4.2008, 19:30:41
Čítaná: 1461×
Hodnotenie: (počet hlasov: 22)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Jeer Cattiveriová, Sirius Black, Lily Evansová, Marcus Blenney
Stručný dej: Jeer nadovšetko miluje mágiu a slobodu. Hoci je v Chrabromile, je hanbou rodiny, ktorú z duše nenávidí. Vlastne, nenavidí asi všetko a všetkých. (nedokončená)

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Nenávidím ťa 2 » Ponuka a zvláštny pocit 3 » Pozvánky a to čo nenávidím... 4 » Všetkým preskočilo!

„To nemyslíš vážne ty idiot!" zvreskla Jeer a zlostne kopla do profesorskej katedry. „Ako si to vôbec predstavuješ?" vrieskala ďalej, ešte viac vyprovokovaná jeho posmešným úškrnom.

„Nechápem, čo ťa žerie. Ty to spravíš a ja to nepoviem. Budeme si kvit." uškrnul sa Marcus a pohľadom po nej prešiel odhora dole.

„Tak na to zabudni!" zvreskla ešte viac.

„Nemáš na výber moja. Buď poviem Dumbledorovi, že si skúšala čiernu mágiu, alebo..." znova sa na ňu uškrnul a lačne sa na nej popásal očami.

Jeer sa striasla odporom a bez slova vyletela z učebne.

„Nenávidím ťa! Nenávidím ťa Marcus Blenney!" šomrala si popod nos, keď bežala späť do útočiska chrabromilskej veže. Tam ju nemôže nasledovať ani on. Našťastie.

Prečo len musel vojsť do tej chodby práve, keď skúšala Segrego?

Jeer si pokojne obzerala malého čierneho kocúra. Bol to miláčik tej mrchy Natalie. S akou radosťou spraví z jej maznáčika sekanú! Už sa nemohla dočkať, kým to zaklínadlo znova vyskúša. Vytiahla prútik a pevne ho chytila do ruky.

„Segrego!" zvolala a bez štipky pohnutia hľadela na kocúra, ktorý zvreskol a vzápätí padol na zem vo dvoch polovičkách.

Zaklínadlo Segrego nezabíjalo, ale spôsobovalo ukrutnú bolesť a Jeer nepoznala protikliatbu. Načo aj? Ona nepotrebovala nikoho odkliať. Nikoho.

Za ňou sa ozval buchot. Z tieňa vystúpil Blenney s poblednutou tvárou.

„Nemyslel som si, že budeš mať tú odvahu. Teraz mi už neunikneš Jeer." zachechtal sa.

„Čo tým chceš povedať ty úbožiak?"

„Poď za mnou. Všetko sa dozvieš." zaškľabil sa Marcus a viedol ju do prázdnej učebne čarovania.

Kocúra nechali tak, ako ostal ležať.

„Ako si to mohol dovoliť! Ten nechutný zvrhlík! Hádam si len nemyslí, že to spravím!" začala Blenneyho preklínať a kopala do všetkého, čo videla. „Otvor!" zrúkla na Tučnú pani a obraz sa odsunul.

Vystrašená dáma v ružových šatách na obraze niečo nahnevane mrmlala.

„Ale, ale Cattiveriová! Čo tak skoro v klubovni?" zachechtal sa Sirius, keď ju videl prechádzať v tieni cez preplnenú miestnosť.

„Idem si nájsť na ten tvoj ksicht nejaké dobré zaklínadlo Black. Treba ho vylepšiť." odvrkla a hodila po ňom znechutený pohľad.

Sirius si nenechal ujsť príležitosť podpichovať Jeer. Proste si nesadli od prvého okamihu. Vlastne Jeer si nesadla vôbec s nikým. Nemala rada ľudí. Boli taký hlúpi, aspoň väčšina. Ale ju nezaujímali. Ju zaujímala jedine mágia. A je jedno, či je to dokonca čierna mágia.

Jeer nebola vôbec priemerné dievča. Ani čo sa týkalo vzhľadu, ani schopností. Mala dlhé zamatovočierne vlasy, veľmi tmavé hnedé oči a plné tmavočervené pery. Bola vysoká a pôsobila veľmi záhadným dojmom. Jeer aj bola záhadná. Veľa jej spolužiakov sa ju pokúšalo pozvať na rande. No potom, ako šiesti po sebe skončili v Nemocničnom krídle sa vzdali. Čo si myslia? Že má o nich záujem? Nech ju nechajú samu s mágiou...len a len mágia ju mohla uspokojiť. Túžila do nej preniknúť a poznať ju viac ako ktokoľvek iný. Milovala mágiu. Celá ju pohlcovala.

„Tak, čo Cattiveriová? Koho si zase zakliala?" Sirius ju vytrhol z myšlienok.

„Bola by som rada, keby si to bol ty a daj mi pokoj. Nemám čas na magorov." zasyčala.

„Ale, ale Cattiveriová, si nejaká rozčertená. Vyznal ti Blenney lásku?" posmieval sa Sirius.

Jeer radšej bez slova prešla na schodisko do spálne. Ako rada by ho začarovala, prekliala ho tak, že by ho už nikto nedal dokopy! To on je príčinou všetkého! On a jeho rodina! Prečo práve oni? Tak rada by tomu nafúkanému tupcovi spravila ďalšiu dieru na dýchanie – no nemohla.

Jeer totiž nemohla ublížiť ani jednému Blackovi. Viazala ju k tomu prísaha, ktorú s nevôľou zložil jej prastarý otec pred 100 rokmi. Vojna medzi Blackovcami a Cattiveriovcami trvala už veľmi dlho. Bolo čoraz ťažšie zostávať v ilegalite, keď sa každú chvíľu niekde bojovalo. Preto sa vtedajšie Ministerstvo mágie rozhodlo zakročiť. Cattiveriovcov zviazali kliatbou, ktorá zaručovala, že ani jeden člen tohto rodu, nenapadane Blackovcov. Inak ho stihne trest. Aký...to nikto nevie.

„Nenávidím, nenávidím!" syčala a vošla do izby.

Lilly Evansová, pekné červenovlasé dievča so zelenými očami, na ňu bez slova pozrelo a odišlo do kúpeľne. Nech si ide!

„Chudera!" odfrkla Jeer a prezliekla sa.

Ľahla si do postele a rozmýšľala. Blenney ju videl. A pobeží za Dumbledorom. Ibaže by...Striasla sa odporom a hľadala možnosť ako vycúvať. Nie, nedá sa. Blenney je rozhodne dobre pripravený na všetko, to vedela už dávno. Pokúšala sa ho zbaviť už od chvíle, čo ju začal prenasledovať. Ale nedalo sa. Bol na ňu pripravený. Vždy.

Bude to musieť urobiť. Nemohla si dovoliť vylúčenie z Rokfortu. A keby sa to dozvedel Dumbledore, určite by ju vylúčili. To bolo isté. Rozhodla sa. Radšej noc s Blenneym ako život bez Rokfortu.

„Takže si prišla." povedal Marcus s lačným výrazom a víťazoslávnym úsmevom.

„Nenávidím ťa." zavrčala.

„Ja to viem a preto ma to teší." odporne sa zasmial.

Jeer prešli po chrbte zimomriavky. Nič ju nedokázalo tak vydesiť ako Blenney. A nič ju tak neodpudzovalo.

„Budeš iba rečniť?" spýtala sa podráždene po chvíli.

„Ešte nakoniec zistíš, že sa ti to páči.“

„Nenávidím ťa." zašepkala, keď ju zovrel ako zviera a vyzliekol jej tričko.

„Nenávidím, nenávidím, nenávidím!" šepkala tie slová, no úľava neprichádzala.

Bolo jej zle a obracal sa jej žalúdok, keď si spomenula, čo ten sviniar urobil...

Do niekoho narazila. Zapotácala sa a vyčerpaná spadla na zem. Nejasne nad sebou videla nejakú siluetu. Ten niekto jej podal ruku a ona bola prvý raz šťastná, že sa jej niekto dotkol. Pocítila teplo tej ruky a nechcela sa jej pustiť. Mesiac sa predral cez závoj mrakov a jeho svetlo dopadlo na siluetu pred Jeer. Bol to Sirius.

„Cattiveriová! A ty sa ma držíš? To by som si mal zapísať do denníka." uškrnul sa.

Jeer ho okamžite a s opovrhnutím pustila a odstúpila pár krokov.

„Do denníka by si si mal skôr zapísať, že si dokázal vymyslieť tak dlhú vetu. Potrebovala som sa postaviť. Len škoda, že som sa pritom musela chytiť práve teba." zavrčala a odpľula si.

„A čo tu robíš tak neskoro?" vyzvedal Sirius.

„To budem určite vykladať práve tebe Black. Odpáľ!" zasyčala a chcela okolo neho prejsť.

„Si nejaká rozohnená. Čo sa stalo Jeer?" opýtal sa jemnučkým hláskom a posmešne nadvihol obočie.

Jeer mala sto chutí ho zakliať. Ale to nemohla. Ale niečo predsalen.

Rozhnala sa rukou a z celej sily mu vlepila facku.

„Po prvé - nevolaj ma Jeer! Po druhé - to, čo robím je moja vec a tvojej arogantnej urodzenosti do toho vôbec nič. A po tretie - dnes už má dosť zlú náladu, takže neprovokuj, pozbieraj si svojich sedem slivák a vypadni, lebo sa ti niečo stane!" zahučala a vykročila chodbou.

Za ňou sa ozvalo zasvišťanie. Tesne nad jej ľavým plecom preletel fialový záblesk a vrazil do steny.

„To bolo preventívne. Aby si si dala pozor na jazyk. Nabudúce to bude presné." vyhrážal sa Sirius.

Ty namyslený idiot, myslíš, že sa ťa zľaknem? Kašlem na blbú prísahu! pomyslela si v duchu a vytiahla prútik.

„Segrego!"

Uvidíme, ako sa ti bude vysmievať vo dvoch polovičkách!

Zaklínadlo tesne pred Siriusom vybuchlo v spŕške iskier.

Jeer naňho zmätene hľadela a potom rýchlo vybehla na ďalšiu chodbu.

Možno toto sa myslelo v prísahe. Asi ho nemôžem prekliať. pomyslela si nahnevane a sklamane strčila prútik do vrecka.

Dovliekla sa do postele, ľahla si a rozmýšľala. Znova si spomenula na Blenneyho. Za to sa mu raz pomstí. Všetkým.

„Vstávaj Alice! Poď ideme na raňajky!" volala Lilly a strhla z Alice prikrývku.

Jeer nahnevane otvorila oči.

Musí tak vrešťať?

Chcela jej povedať aby držala hubu, no zarazilo ju, čo vyšlo z jej úst.

„Dobré ráno." povedala Jeer a dokonca sa usmiala!

Lilly na ňu ohúrene hľadela.

„Prosím?"

Chcela som povedať aby si sklapla! pomyslela si Jeer no z úst jej vyšlo len:

„Dobré ráno!"

Plesla si rukou po líci, až ju to zaštípalo a chcela povedať: Daj mi pokoj krava! , no namiesto toho povedala:

„Ako sa máte?"

Jeer skoro roztrhlo od jedu.

A Lilly s Alice na ňu hľadeli, ako keby si mysleli, že majú halucinácie.

Čo to pre Merlina má znamenať? Čo to preboha robím? Veď ja som ju pozdravila!

Vyskočila z postele a vtrhla do kúpeľne. Pri umývadle stála Rose a čistila si zuby. Jeer sa chystala jej poriadne zahučať do ucha aby vypadla, ale namiesto toho z nej vyšlo len:

„Ahoj. Prosím ťa pustíš ma k umývadlu?"

A ešte takým milým tónom!

Preber sa ty sliepka! Čo to stváraš? Vzchop sa!

Zaťala päste a v mysli chrlila na Rose také nadávky, ktoré nie sú hodné uverejňovania. Ale cez ústa sa ani jedno nedostalo.

„Dnes ti to pristane." povedala a usmiala sa na Rose, ktorá tam na ňu s napenenými ústami vyvaľovala obrovské hnedé oči.

Jeer nahnevane vrazila päsťou do steny až obkladačka pukla a s ňou aj kosť v Jeerinej ruke.

Zhíkla od bolesti a obrátila sa k trom spolubývajúcim.

„Pomôžete mi?" opýtala sa.

Vzápätí vyletela z izby ešte v pyžame a preletela cez klubovňu. Zvalcovala asi desiatich prekvapených chrabromilčanov a ospravedlnila sa im! Letela ďalej cez portrét a potom chodbami do Nemocničného krídla.

„Dobrý deň." pozdravila madam Pomfreyovú a v duchu zavila od zlosti, že niekoho zdraví. „Môžete mi prosím ošetriť ruku? Asi ju mám zlomenú."

Prosím, povedala prosím!

Ja niekoho uškrtím! Povraždím... vrieskala v duchu a triasla sa od zlosti.

Madam Pomfreyová si zrejme myslela, že sa trasie od bolesti a hneď k nej podišla.

„Nie je to zlé." povedala po krátkej obhliadke. „Hneď ti to dám do poriadku. Brachium emendo!" povedala a Jeer cítila ako sa jej kosti znova zrástli. „Vypi tento elixír." podala jej malú fľaštičku so zošúchaným nápisom a nejakou tmavozelenou tekutinou.

Jeer ho na jeden hlt vypila a vybehla von z krídla kričiac:

„Ďakujem!"

Ja si jednu vlepím!

„Počkaj možno by si tu mala," kričala za ňou ošetrovateľka. „ostať." zašomrala. „Nevďačné decká!"

______________________________________________________________

Dúfam, že vás táto poviedka zaujala...pokračovanie bude, len na ňom ešte popracujem. Páčilo sa?

Nuž...s touto poviedkou som sa natrápila veru požehnane...

Moje moc, moc veľké poďakovanie...

ľuďom, ktorí mi pomáhali s vymýšľaním názvom, mien a tak...

Po prvé: MARY JANE SNAPE...za to, že si vlastne prečítala časť tejto kapče ako prvá a povedala, že je dobrá...

Po druhé: Sevrejne Snapovej...za to, že keď sme sa dohadovali o Mary Sue tak mi povedala, aby som do WORD-u naklepala niečo fakt bláznivé - a šup!Je z toho toto...

Po tretie: Lilly Kawako Wolfman...proste za to, že je to ona a že ma v tejto pooviedke podporovala a vymyslela kopu výborných názvov...diky

Po štvrté: Ronovi Snehuliakovi Weasleymu, Godricovi a ďalším ľuďom, ktorí vymýšľali mená...

Po piate: LiZinke...vymyslela pre Jeer priezvisko...

Po šieste: Lilly Evansovej-Snapeovej za všetko, za názvy, mená a podporu...

No a ďakujem všetkým, ktorí mi akokoľvek pomohli a dočítali to do konca...

Vrelé ďakujem...

Rory

[ » na začiatok « ]