Kapitola:
Pridaná: 25.3.2008, 20:57:44
Čítaná: 764×
Hodnotenie: (počet hlasov: 25)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Narcissa Black, Lucius Malfoy, Bellatrix Black
Stručný dej: O tínedžeroch Narcisse a Luciusovi a ich búrlivom živote, keď im rodina prikáže sa vziať. Oni sa však nepoddajú bez boja.

Literárna forma: próza
Žáner: komédia

Kapitola: 1 » Výzva 2 » Rodina nadovšetko 3 » Urodzený rod Blackovcov 4 » Urodzený rod Malfoyovcov 5 » Pochybná spoločnosť 6 » Herečka 7 » Baby Black 8 » Cena povesti 9 » Mráz, teplejšie, horúco...

Vysvetlivky:

Bellatrix, Lucius, Rodolphus - skončili šiesty ročník, plnoletí

Narcissa, Abigail, Záškodníci, Snape - skončili piaty ročník

Andromeda, Regulus - skončili druhý ročník

RODINA NADOVŠETKO

Po desiatich minútach sa Bellatrix vrátila a v tvári mala výraz masového vraha.

„Čo povedal?“ spýtala sa Narcissa zvedavo.

„Ten starý senilný...“ hromžila.

„Myslím, že z toho vzťahu s Dumbledorom nič nebude,“ zašepkala Abby Narcisse.

„O čom si šuškáte?“ podozrievavo si ich premerala Bellatrix.

„O ničom,“ svorne odvetili s anjelskými tvárami.

„No, to je teraz jedno,“ mávla Bella rukou. „Ten hajzel mi zakázal cez prázdniny čarovať!“

„Ako to? Veď máš už sedemnásť,“ nadvihla Narcissa obočie.

„Áno. A on mi to zakázal,“ trpko povedala.

„Ale to sa nedá! Nemôže ti nakazovať, čo budeš doma robiť len kvôli tomu, že si spravila niečo zlé v škole,“ krútila Abby hlavou.

„Ukázal mi celý školský poriadok,“ vysvetlila Bellatrix a hodila sa vedľa nich na zem. „Má aspoň osemsto strán... Je to takáto hrubá kniha,“ ukázala prstami, „a je v nej písané aj to, že mi môže zakázať čarovať.“

Abby vyprskla. „To je hlupák. Ministerstvo vie monitorovať len samotné magické vlnenie a nie to, kto to kúzlo vyslal. Čiže nikdy nezistí, či si skutočne čarovala alebo len tvoja rodina. To vie predsa každý blbec,“ povedala.

„Vážne? Ja som si myslela, že monitorujú samotné prútiky,“ prekvapene poznamenala Narcissa. Abby aj Bellatrix sa na ňu pobavene pozreli.

„Prútiky?!“ neveriacky zopakovala Abigail.

„Dobre, dobre, už som ticho,“ zamrmlala Narcissa rýchlo.

„Takže ja som Dumbledorovi povedala to isté čo ty,“ pokračovala Bellatrix. „A vieš čo ten humusák spravil?!“

„Dumbledore nie je humusák,“ protestovala Narcissa. „Vraj je potomkom Chrabromila.“

„Svätý Merlin, ochraňuj nás!“ Abigail zopäla ruky a vyvrátila hlavu k nebu. „Doteraz som neverila, že blondínky sú také hlúpe, ale čím viac ťa poznám, tým viac s tou tézou súhlasím. Ty by si nepochopila vtip ani keby ti na dlani tancoval tanec hulla-hulla.“

Narcissa na ňu nahnevane fľochla a urazene si prekrížila ruky na prsiach.

„Takže čo ti povedal riaditeľ?“ vrátila sa Abby k téme.

„Povedal mi, že mám pravdu, a vraj práve preto musí prejsť k ďalšiemu výchovnému opatreniu. Vyrukoval tam na mňa s nejakými debilnými paragrafmi a povedal, že ako riaditeľ má právo vziať mi na prázdniny prútik, keďže ho aj tak nebudem potrebovať, keď nemôžem čarovať,“ zavrčala.

Narcissa aj Abigail sa na ňu chvíľu neveriacky pozerali a potom vyprskli do smiechu.

„Čo je vám také smiešne?“ ohradila sa.

„Práve som si predstavila, čo ti na to povedia rodičia,“ zaškerila sa Narcissa.

„Najprv ma zabijú a potom pôjdu za tým dedom, nech mi okamžite vráti prútik,“ povedala Bellatrix.

„Správne, najprv ťa zabijú,“ pokývala blonďavou hlavou, „a ja budem mať vďaka tomu konečne vlastnú izbu!“

„Ty bývaš na jednej izbe s Bellatrix?“ prekvapene sa spýtala Abby. Narcissa prikývla. „Uff... Nechcela by som...“ súcitne na ňu pozrela.

„Už mi leziete na nervy,“ hnevala sa Bellatrix, vstala a nazúrene odpochodovala.

„Konečne je preč,“ vzdychla Narcissa. „Mám také neblahé tušenie, že sa k nám nasáčkuje aj vo vlaku.“

„Prečo?“

„Lebo nemá prútik a to by mohlo využiť veľa ľudí, ktorých v minulosti začarovala.“

„Och.“

„Ale vieš, čo je úplne nespravodlivé?! Andromeda má svoju vlastnú izbu a pritom je z nás najmladšia!“

„Narcissa, obdivujem tvoj talent totálneho odbočovania od témy,“ sucho poznamenala. „Nepoznám nikoho, kto by hovoril od veci častejšie než ty.“

Narcissa sa spokojne usmiala.

„Ach, nie, ty si to zobrala ako pochvalu?“ sklamane sa spýtala Abigail.

„Ja som ti vravela, že si máme pohnúť, ale ty si ešte musela Dolohovi dorozprávať ten dementný vtip!“

„Narcissa, hovor tichšie,“ poprosila ju Abigail.

Práve blúdili Rokfortským expresom a hľadali voľné kupé. Vlastne už len voľné sedadlá. S vyhliadkou na voľné kupé sa už definitívne rozlúčili.

„Ach, nie,“ vzdychla Narcissa, keď pozrela presklennými dverami do nasledujúceho kupé.

„Čo sa deje?“

„Je tam len Lestrange a Malfoy... A majú tam štyri voľné miesta!“ zvolala plačlivým hlasom.

„No a? Tak sa ich spýtame, či tam môžeme sedieť.“

„Malfoy nám to nedovolí...“

„Ale dovolí, uvidíš,“ presviedčala ju Abigail a jednou rukou už otvárala dvere.

„Fajn, ale hovoríš ty,“ vyplazila jej jazyk.

Abigail váhavo otvorila dvere a vstúpila dnu. Narcissa jej opatrne nakúkala spoza pleca. „Ahojte, chalani, máte tu voľné miesta?“ usmiala sa na nich.

„Nie, nemáme,“ odsekol Malfoy.

„Ale veď ste tu len dvaja...“

„Tak potom prečo sa pýtaš také stupídne otázky?“ nadvihol Lestrange obočie.

„Aby som zistila, či si sem môžeme s Narcissou sadnúť, ty nemehlo,“ kyslo sa usmiala.

„A odpoveď znie: nie, nemôžete,“ nekompromisne povedal Malfoy, vstal, vytlačil obe dievčatá z kupé a zabuchol im dvere pred nosom.

„Hulvát,“ uľavila si Narcissa.

„Buď rada, že ho nemusíš zbaliť,“ poznamenala Abby.

„Ale musíš uznať, že je pekný...“ zamyslene povedala Narcissa.

„Ehm. Poď ďalej... Musíme si niekam sadnúť,“ povedala rýchlo Abigail a odtiahla ju preč.

„Cissy?“ ozvala sa o chvíľu Abigail bojazlivým hlasom.

„Našla si niečo?“

„No... Áno... Voľné kupé,“ váhavo povedala.

„Žartuješ?“ Narcissa okamžite pribehla k Abigail. „O-ou,“ krátko povedala. Stáli v prázdnom oddelení železničného vozňa a už vedeli, prečo je prázdne. Sedadlá boli totižto celé dotrhané, kývali sa a okná boli celé doškriabané a také špinavé, že dnu prenikalo len minimum slnečného svetla. „Tu sa bili vlkolaci alebo čo?“

„Je to dosť možné,“ ticho povedala Abigail. „ale mám takú nejasnú obavu, že tu budeme musieť ostať.“

„Ale ja to neviem vrátiť do pôvodného stavu! V živote som predsa neupratovala!“

„Tak opraviť sedadlá hádam ešte vieš, to sme sa učili v prvom ročníku,“ poznamenala Abby. „Vyčistiť!“ ukázala na okná, z ktorých vzápätí zmizla všetka špina.

„Reparo!“ Narcissa znechutene mávla prútikom a razom stáli pred nimi kompletne vynovené sedadlá.

„Vidíš, ani to nebolelo,“ uškrnula sa Abigail a vyčistila ešte aj ufúľané steny. Obe si sadli na opravené sedadlá. „Ale naozaj mi nejde do hlavy, kto to tu mohol tak zničiť,“ krútila Abigail hlavou. „Narcissa? Počúvaš ma vôbec?“

„A-áno...“

„Nad čím premýšľaš?“

„Jednoducho ma štve, že boli k nám Malfoy a Lestrange takí odporní,“ zamračila sa.

„Pusť to už z hlavy,“ mávla rukou Abby. Vytiahla z plecniaka nejaké časopisy. „Chceš Mladú bosorku, Denného proroka alebo Čarodejnice v zbroji?“

„To je jedno,“ zašomrala.

Dvere kupé sa zrazu prudko otvorili a stáli v nich dve druháčky.

„Jéj! Cissy! To máme šťastie... S Emily sme nemohli nájsť voľné miesta, lebo sme prišli neskoro!“ vykríklo dievča s tmavoplavými vlasmi, ktoré sa na Narcissu veľmi podobalo.

„Rodina sa nezaprie,“ pokrútila hlavou Abby a Narcissa na ňu vrhla škaredý pohľad.

„A čo ste robili, že ste prišli neskoro?“ spýtala sa sestry.

„No... Radšej by som ti to nehovorila,“ začervenala sa Andromeda.

„Andromeda! Som tvoja staršia sestra, tak mi to okamžite povedz!“ oborila sa na ňu Narcissa.

„My sme boli u Hagrida,“ pípla Emily.

„Tak to si naozaj nemusela, Em,“ zašomrala Andromeda.

„Kde že ste boli?“ prekvapene zdvihla hlavu Abigail.

„U Hagrida,“ znechutene povedala Narcissa. „Uvedomuješ si, Meddy, že to budem musieť povedať mame? Ako sa vôbec môžeš priateliť s tým netvorom?“

„Kľudne jej to povedz, vždy som vedela, že si rovnako hnusná ako Bella,“ urazila sa Andromeda. Narcissa na ňu prísne pozrela a ráznym trhnutím otvorila časopis.

„Fajn. Emily, poď, pohľadáme Siriusa,“ navrhla svojej kamarátke.

„Nikam nejdeš!“ zavrčala Narcissa. „A už vôbec nie k tomu debilovi a jeho kumpánom!“

„Ty mi tu nebudeš rozkazovať!“

„Mama ti povedala, že mňa a Bellu budeš počúvať! A mimochodom, vieš o tom, že ideme k tete Wallburge dnes na návštevu?“ spýtala sa sladkým hlasom.

Andromede sa od prekvapenia rozšírili zreničky. „Čože? Dnes?“

„Áno, ideme k nim hneď zo stanice,“ posmešne odvetila.

„Ale veď to je úžasné!“ nadšene sa usmiala.

Narcissa šokovane otvorila ústa a stratila reč. Vtedy sa dvere kupé otvorili znova a dnu vošla Bellatrix. „Konečne, Andromeda, celý deň ťa zháňam ako blázon!“

„Ako u debilov,“ pobavene poznamenala Abigail s úsmevom od ucha k uchu a okrem Emily ju všetky tri obdarovali typickým blackovským vražedným pohľadom.

„Sirius! Prestaň! Nestrkaj do mňa!“ bránila sa Narcissa. Práve vystupovali z vlaku a všetci sa tam natlačili aj so svojou batožinou, takže teraz uviazli vo dverách a nikto nemohol vyjsť von.

„Bol som tu prvý!“ ohradil sa Sirius a prudko trhol svojím kufrom, na ktorého remeni stála Narcissa, takže stratila rovnováhu.

„Ááá!“ skríkla a padla na niekoho, kto stál za ňou. Vzápätí spadlo asi osem ďalších ľudí, ktorí mali to šťastie a stáli okolo nej.

„Blacková! Musíš na mne ležať?“ ozval spod nej chladný hlas. Nemusela hádať, kto to bol.

„Prepáč,“ začervenala sa a chytila Siriusa za okraj habitu, aby dokázala vstať z Malfoya.

„Nie! To bol môj najobľúbenejší habit!“ zvolal Sirius plačlivým hlasom, keď pozeral na odtrhnutý kus látky v rukách svojej sesternice.

„Je zakázané chodiť vonku v habite,“ bránila sa Narcissa. „A neboj sa, Kreacher alebo podobná háveď, čo doma máte, ti to určite opraví.“

„Haló, ľudia! Čo sa to tam deje? Správate sa ako deti!“ Dopredu sa predieralo ryšavé dievča s prísnym pohľadom.

‚Čistá bifľoška,‘ pomyslela si Narcissa pri pohľade na ňu.

„Potter, uhni, nevidím cez teba,“ povedala.

„Ak budeš so mnou chodiť, Evansová, tak ti cestu s radosťou uvoľním.“

„Drž hubu, Potter. Kto to tam zdržiava?“

„Blackovci... Ako inak,“ povýšenecky povedal Malfoy a s opovrhnutím pozrel na Siriusa a Narcissu, ktorí si vymenili nahnevané pohľady.

„To je jeho chyba!“ ukázala na neho.

„Áno? Kto tu dokáže spadnúť aj vtedy, keď stojí?“ arogantne odvetil jej milovaný bratranec.

„Ty si sa tu začal tlačiť, pretože ako vždy musí byť Sirius Black prvý na nástupišti,“ zaškrípala zubami.

„Umlčte tých tupcov niekto,“ ozval sa panovačný Bellatrixin hlas. V okamihu boli Sirius a Narcissa prilepení na náprotivnej stene a nedokázali sa pohnúť.

„Vravela som ti, že do mňa nemáš strkať!“ podráždene povedala Narcissa a závistlivo pozerala na ostatných žiakov, ktorí sa hrnuli von a nevenovali im ani pohľad.

„Ale to nám teraz nepomôže, sesternička,“ sarkasticky odpovedal.

„A čo chceš robiť?“

„Hej! Tina!“ zavolal Sirius pohotovo na nejaké pekné dievča, ktoré k nemu s radosťou pribehlo.

„Sirius? Čo sa ti stalo?“ spýtala sa prekvapene a zaklipkala mihalnicami.

„To je jedno,“ odbil ju. „Nemohla by si mi, prosím, pomôcť?“ Bohémsky sa na ňu usmial.

„Samozrejme,“ prikývla a pohodila svojimi dlhými hnedými vlasmi. „Uvoľniť!“

„Ďakujem ti.“ Sirius vstal zo zeme, odlepil zo steny svoj kufor a odkráčal za svojou obdivovateľkou.

„Hej! A čo bude so mnou?“ zavolala za ním Narcissa, ale on ju odignoroval. „Dočerta,“ zahrešila. Nakoniec musela počkať na Andromedu, aby jej pomohla, a jej veselé úškrny ju nijak nerozveselili.

„Pohni si už,“ súrila ju Andromeda, kým sa Narcissa snažila ako-tak oprášiť.

„Počkaj, nemôžem predsa ísť medzi ľudí takto,“ zúfalo povedala.

„Čo tak použiť prútik, ty trdlo?“ spýtala sa.

„Ale ja neviem čistiace zaklínadlo...“

Andromeda prevrátila očami. „Vyčistiť! To zvládne predsa aj nemehlo.“

„No prepáč, ale ja nezvyknem pozorovať domácich škriatkov pri upratovaní,“ pohodila hlavou.

„Škriatkovia nepoužívajú prútik,“ poznamenala Andromeda.

„To máš jedno. Nevezmeš mi kufor?“ spýtala sa s nádejou. „No, asi nie,“ dodala, keď videla sestrin pohľad.

Keď vyšli na nástupište, motal sa tam už len rušňovodič a pár spomalených študentov.

„Vieš, ako sa bude mama hnevať, že musia na nás čakať?“ ozvala sa Andromeda. „A ešte keď je tam aj teta Walburga...“ zastonala.

„A ešte keď zistia, že sa kamarátiš s obrom,“ dodala Narcissa s úškrnom.

„Narcissa! Zachránila som ti predsa život!“ ohradila sa Andromeda.

„Nejako by som sa už oprášila,“ mávla rukou.

Andromeda nadvihla obočie. „Myslela som tým to, že som ťa odlepila od tej steny.“

„Ach tak,“ prikývla a už radšej mlčala.

Na druhej strane barikády na ne čakala už mama, Bellatrix, Regulus, Sirius a Siriusova mama. Pani Blackové netrpezlivo podupkávali nohou. ‚Ako keby boli rodina...‘ pomyslela si Narcissa.

„Narcissa! Andromeda! Kde ste, pre svätého Merlina*, toľko boli?“ vrelo ich privítala mama.

„Aj ja ťa rada vidím,“ zamumlala.

„Čo si to povedala?!“

„Nič, nič,“ rýchlo povedala. „Zdravím, teta Walburga,“ kývla jej hlavou.

Teta Walburga si ju kriticky obzrela od hlavy po päty. „Si zaprášená,“ povedala chladne.

Narcissa obviňujúco pozrela na Andromedu, ktorá sa zamračila. O tete Walburge bolo známe, že si všimne aj neexistujúcu špinu. Tentoraz sa však náhodou trafila.

„Spadla som,“ povedala a vrhla spaľujúci pohľad na Siriusa, ktorý bol práve zaujatý žmurkaním na nejaké okoloidúce dievča.

„Walburga, ty dovolíš svojmu synovi poškuľovať po humusáčkach?“ spýtala sa Druella Blacková zlomyseľne.

„Čože?! Sirius! Za toto ešte zaplatíš!“ hromžila Walburga nahnevane.

„Čo tak už konečne ísť? S tými sovami sme trochu nápadní,“ zamrmlal Sirius unudene a výlevy svojej matky odignoroval.

„Nech to znie odo mňa hocijako čudne, tentoraz a zrejme aj naposledy so Siriusom súhlasím,“ podporila ho Bellatrix. „Ak tu ešte chvíľu ostaneme, asi sa uvarím.“

„Ako chcete,“ odsekla teta Walburga a vytiahla z habitu (boli jediní čarodejníci na stanici oblečení v habitoch) zlaté hodinky. „Dedičstvo nášho rodu,“ významne povedala a Druella si nebadane odfrkla. Medzi Walburgou a Druellou vždy vládlo nepriateľstvo.

Všetci siedmi sa dotkli zlatých hodiniek. „Raz... Dva...“ počítala Walburga a keď si Narcissa šokovane uvedomila, že teta Blacková vie počítať, zaznelo z jej úst „tri“ a rodina Blackovcov zmizla zo stanice King’s Cross. Niektorým muklom na to zostala do konca života pamiatka, hoci ich v psychiatrickej liečebni nikto nebral veľmi vážne.

[ » na začiatok « ]