Kapitola:
Pridaná: 16.3.2008, 11:09:13
Čítaná: 793×
Hodnotenie: (počet hlasov: 8)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Lilly Elen Wolfmanová

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Prelet životom 2 » Incident/y vo vlaku 3 » Prekvapenie 4 » Prvé dámy 5 » Pre krásu sa trpí 6 » Drogy a alkohol 7 » 7 8 » Kabinet 9 » No name 10 » Ospalý trest 11 » Votrelec 755 12 » Živá opora 13 » Stena a ples 14 » Koniec je začiatok iného 15 » ...

Nasledujúcich pár dní prebehlo v pokoji. Ak sa dá pokojom nazvať víkend s pár pubertiakmi (Russ, Angela, Alex) pri jazere (každý večer som sa vrátila s mokrým oblečením). Zožierala ma však nervozita kvôli Slughyho večierku.Našťastie, Angela bola tiež pozvaná.

„Bude to pokec medzi Slughym a jeho klubom“ upokojovala ma. Ale moc mi to nepomohlo. Ani neviem čoho som sa bála. Učiteľa? Klubu? (Nudy?)

No aj tak som tam šla... Nemala som na výber.

Pomaly som sa vliekla chodbami. Slughy už vysmiaty stál vo dverách. Prijal môj darček (ananás) a položil ho na dvojmetrovú kopu kandizovaného ovocia (alias kopu ananásu).

Večierok začal... a viete čo? Škoda času. Jednoducho Ananásman nás predstavil a vychvaľoval do nebies. Mňa tak zaskočilo, že ma niekto chváli, že som sa hneď potom vyparila.

Znova som chodila po chodbách, aj keď oveľa rýchlejším tempom.

Na moju smolu ma chytil Filch. Teda tá jeho zdochlina. On ma s výrazom: Ja tým smradom dám!, odvliekol do „kancelárie“ a začal výsluch.

Posadila som sa na plesnivý kus dreva (stolička?), zatiaľ čo on sa postavil predo mňa a začal:

„Meno?“ prepichol ma očami. Strašne mi pripomenul muklovské filmy s Brucom Wilisom, no pomedzi skrývaný smiech som odpovedala:

„Lilly Ellen Wolfmanová.“

Filch efektne vytiahol prázdny fascikel a nejakými kliky-hákmi naň naškriabal:

VOTRELEC 755.

Lili Elin Wulfmen

„Do ktorého ročn-„ jeho ľubozvučný hlások prerušilo zamňaukanie pani Norrisovej.

„Áno moja zlatučká? Ktorý malý smrad sa túla našimi chodbami?“ s týmito slovami odišiel do neznáma aj so Zdochlinou.

Nemohla som odolať, a tak som potichu prešla na druhú stranu stola. Podľa výzoru fascikla som usúdila, že to je trestný register. Napadla na šialená myšlienka: Čo tak nájsť nejakého profesora??? U žiakov by mala úspech zaručený.

Neváhala som a okamžite priskočila ku kartotéke. Začala som na L (Neville Longbottom, samozrejme). No skôr ako som sa k nemu dopátrala, našla som niečo, čo ma neuveriteľne zaujalo. Register IBA 2cm hrubý! Okamžite som ho zobrala do rúk a nasmerovala na svetlo. Na RUŽOVOM štítku svietili dve slová: Irma Pinceová.

Zvedavo som ho otvorila. Boli v ňom iba listy. Chytila som jeden do ruky a začala som čítať:

Milý kocúrik,

Stretneme sa o 23:00 v mučiarni, keď Ťa to tam vzrušuje.

Tvoja pani Norissová

XXX

Skoro som sa zadusila. Filch a – ona? Bolo nepredstaviteľné aby vznikol pár Filch a niekto (možno okrem Zdochliny), ale Filch a pani X?

V úžase som tam stála a nevnímala blížiace sa kroky.

„ČO SA MI HRABEŠ VO VECIACH?“ vtom drahý Filchík zbadal list v mojich rukách a pokračoval šeptom „Samozrejme, nič zaujímavé tam aj tak nie je“ vytrhol mi list z rúk „Tak na čo o tom niekomu hovoriť?“

/Tajomstvo?/ prebehlo mi hlavou /S Filchom? Tak to sa nedá odmietnuť!/

Usmiala som sa na neho a medovým hláskom „Presne tak, nič iba pár listov z minitersta.“

Musela som byť milá, veď koľko lásky asi zažil, ak nerátam pani X?

Očividne mu odľahlo a kývol k dverám. Ja som neváhala a vybehla von.

Keď som vbehla do izby, o niečo som sa potkla. Bola to Dorážačka, Alexin chumáčik. Asi sa vybrala na šušňové hody.

Hodila som sa do postele a zaspala.

Venované Linde, ktorá sa túla v New Yorku, a nášmu starému pánu školníkovi (alias ŠATNÍKOVI), ktorého voláme Filch. Škoda, že už odišiel na večný odpočinok, na dôchodok.

OSPRAVEDLŇUJEM SA: že tak neskoro. Už mala byť 6.2., ale jaksi som nemala čas. Lyžiarsky, písomky, hudobná atď.

P.S.: A mojej RPG sestričke A.B.

Otázka: Kto vie, prečo väzeň č. 755? Čo znamená to číslo?

[ » na začiatok « ]