Kapitola:
Pridaná: 15.3.2008, 21:30:32
Čítaná: 2001×
Hodnotenie: (počet hlasov: 16)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Opál McKay, Severus Snape, Sirius Black

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Kapitola: 1 » Stratená, sama... 2 » Niečo nové, nepredvídané... 3 » Nočné stretnutie I. 4 » Nočné stretnutie II. 5 » Nočné stretnutie III. 6 » Nový začiatok 7 » Trest 8 » Sectusempra 9 » Slečna McKay?...nie!... 10 » Stretnutie, boj a rozlúčka

„Došľaka, Snape! Pozri čo si spravil!“ zreval Sirius.

„Sklapni, Black a nechaj ma sústrediť sa!“ zavrčal Severus.

Namieril na ňu prútik a začal ním jemne krúžiť nad ranami, ktoré spôsobil Opál. Veľmi sa o ňu bál. Toto nechcel. Začal mrmlať protizaklínadlo, Lily a Sirius sa iba prizerali. Rany nakoniec zmizli, ale Opál bola stále v bezvedomí.

„Musíme ju odniesť do Nemocničného krídla!“ povedala Lily vystrašene.

Sirius ju zobral do náručia a spolu vyšli zo Siene slávy. Severus mal výčitky svedomia. Toto nechcel.

/Opál...!/ jeho myšlienky smerovali iba k nej.

No Opál bola úplne uvoľnená, hlava, ruky a nohy jej bezvládne viseli a jemne sa hompáľali, bola úplne mimo vedomia.

„Čo sa deje?“ spýtala sa madam Pomfreyová.

Zazrela však Opál a pochopila. Vedela čo jej je. Otvorila dvere, aby mohli ostatní vstúpiť dnu. Sirius ju položil na posteľ a madam Pomfreyová okamžite išla po elixíry. Sirius si sadol k Opál a chytil jej ruku. Lily pozrela na Severusa a odtiahla ho preč.

„Čo to bolo za kúzlo?“ spýtala sa ho potichu.

„Sectusempra. Bože, Lily ja som nechcel..!“ povedal smutne Severus, ale Lily ho prerušila.

„Čo spôsobuje?“

„Veď si videla, ale problém je v tom, že to zaklínadlo je iba pre nepriateľov!“

„Ako to myslíš?“ spýtala sa Lily a pozorne sa naňho zahľadela.

Severus na ňu smutne pozrel.

„Iba tak, že ona nie je môj nepriateľ!“

Lily zhíkla.

„To si vymyslel ty, však? Lebo tak nenávidíš Potterovu skupinu, nie je tak?“

„Áno! To kúzlo, je iba pre nepriateľov! A preto ju čaká tvrdý boj nad týmto preseknutím. Tvrdší a namáhavejší ako u mojich nepriateľov!“ povedal Severus smutne a pozrel sa na bezvládne telo Opál.

„Môže aj zomrieť?“ spýtala sa Lily a tiež sa ta pozrela.

„To neviem!“

„Och, Severus! To si bol vždy ty a tá tvoja čierna mágia!“ zahučala Lily nahnevane.

„Tichšie!“ prosil ju Severus a obzrel sa po madam Pomfreyovej, no tá ešte stále zháňala vhodné elixíry.

Severus sa otočil k Lily.

„Prosím ťa, nikomu to nehovor! Veľmi pekne ťa prosím!“

Lily naňho neveriacky pozrela.

„Severus, praktizuješ čiernu mágiu a vymýšľaš nové kúzla! Je to normálne?“ spýtala sa ho a pozrela mu do očí.

„Len mi to vykĺzlo! Veď ma poznáš! Prosím ťa, zľutuj sa!“ prosil ju.

Lily ešte raz pozrela na svoju bezvedomú kamarátku a potom znova na Severusa. Prikývla.

Severus jej venoval vďačný úsmev, no Lily v tom úsmeve videla aj trpkosť.

Madam Pomfreyová ošetrovala Opál niekoľko hodín. Sirius, Lily a Severus čakali. Bola už hlboká noc, no oni únavu nepociťovali. Nakoniec madam Pomfreyová skončila a podišla k nim.

„Bude v poriadku, ale teraz musíme už iba čakať, kým sa zobudí!“ povedala unavene.

Všetci si vydýchli, ale aj tak, to bude kedy? Kedy sa Opál zobudí?

Severus išiel do Slizolinskej klubovne, bolo naozaj neskoro. Nevšimol si však, že Malfoy a jeho kamaráti si stále o niečom šuškajú. Nevedel, že Malfoy kuje plán, ako by Temný pán ľahko získal Opál a vyjednával s ňou. Severusovi sa zdôveril až o niekoľko mesiacov. Nepovedal mu však všetko. Severus to hodil za hlavu.

/Malfoy, mi už naozaj pripadá niekedy ako cvok!/ pomyslel si, keď sa mu v klubovni vyhol.

Malfoy však za ním nenávistne pozeral. Vedel čo robí a spraví to hneď ako to bude možné.

„Opál!... Opál!...Opál!“ hlas sa v tej tme tak veľmi potichu ozývala predsa neutíchal.

Opál utekala za hlasom, ale vždy sa ozýval niekde inde a nakoniec to vzdala, ale potom k nej prišla nejaká postava. Vyzerala celkom ako ona, len bola staršia a mala inej farby oči.

„Kto ste?“ spýtala sa Opál ženy.

„Som tvoja matka! A prišla som ti všetko povedať o tvojom pôvode!“

„O pôvode?“ spýtala sa Opál nechápavo.

„Áno, totiž, si potomok Bifľomorovej a Chrabromila. Ja som potomok Bifľomorovej, Elizabeth Taylor a Albus Dumbledore je potomok Chrabromila. My sme tvoji rodičia.“ Povedala žena.

„Nie! To nie je pravda!“ povedala Opál neveriacky.

Ona a byť potomok Bifľomorovej a Chrabromila? To nie je možné, tento svet sa už asi naozaj postavil na hlavu.

„Ale je. Ja a Albus sme sa milovali nadovšetko! Ale našu lásku nám prekazil jeden muž. Lord Voldemort! On je potomkom Slizolina a vy dvaja ste jediní dediči Rokfortu! Vlastne ty, keďže máš krv aj Bifľomorovej aj Chrabromila, ale Voldemort ťa bude chcieť zničiť, teraz sa ukrýva, lebo má na rukách krv už niektorých veľmi schopných čarodejníkov. Dozvedel sa, že ja a Albus máme teba a chcel nás zabiť. Ako vieš, mňa zabil a keď sa to Albus dozvedel, chcel ťa ochrániť a tak ťa dal do jednej rodiny čarodejníkov McKayovcov. Tí si ťa nechali a Albus sa potom vrátil, aby porazil Voldemorta, ale neporazil ho. Iba ho oslabil. A ty si tá, ktorá to má urobiť po nás. Musíš ho oslabiť. Jeho smrť potom už nechaj na osude iného muža. Ale dávaj si pozor! Prosím ťa! Ja a tvoj otec ťa veľmi ľúbime! Tu máš medailón, je to zamlčaný predmet od Bifľomorovej. Albus má pre teba ešte jednu vec, ktorá ťa posilní, prosím ťa vyhľadaj ho a spojte spolu konečne sily!“ Povedala a natrčila ruku s retiazkou, na ktorej bol kamienok modrej farby. Bol to opál. Opál si medailón zobrala do pravej ruky.

„Má neuveriteľnú moc! Čoskoro to zistíš, ale teraz sa... PREBUĎ!“ zvolala Elizabeth a silno tleskla.

V tej chvíli sa Opál zobudila...

__________***__________

tak nech sa páči:)prajem príjemné čítanie a tiež si prosím komentáriky... ešte 2.kapitoly...:X...

[ » na začiatok « ]