Kapitola:
Pridaná: 14.3.2008, 22:47:00
Čítaná: 1433×
Hodnotenie: (počet hlasov: 30)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Plus-mínus 16-ročný Tom Riddle (eventuálne lord Voldemort) a niekoľko vlastných
Stručný dej: O veľmi tvrdohlavom a svojskom dievčati, ktorému skrížil cestu mladý Voldemort. Alebo naopak.

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dráma, dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Prevrat 2 » Malo to tak byť 3 » Tajomstvo úspechu 4 » Hadie oči 5 » Oči sú všade 6 » Situácia sa vyhrocuje 7 » Riddlov úmysel 8 » Pomsta je sladká 9 » Nákaza 10 » Politika 11 » Špinavá hra 12 » Sila elixírov 13 » Všímavosť 14 » Setty 15 » Suum Cuique 16 » Zhoda okolností 17 » Sabazios 18 » Kniha 19 » Na prázdninách 20 » Takmer všade dobre... 21 » Kde je zákon, tam je aj trest 22 » Večný kruh 23 » Večný kruh 2 24 » Kto dokáže ukradnúť vôľu? 25 » 2. časť 24. kapitoly 26 » Konflikt záujmov 27 » Konflikt záujmov 2

Druhá časť. Očividne aj FanFiction má nejaké hranice.

Bolo pár minút po večierke a do klubovne vstúpil čiernovlasý kučeravý siedmak, postavil sa na stôl a povedal: „Sonorus.“ Teraz už všetci sledovali chrabromilského prefekta.

„Všetci ma chvíľu počúvajte a neodchádzajte,“ povedal.

„Čo sa zase deje, Lleyton?“ znudene zatiahol Marcus Thor. Nemal rád prefektov. Niektorí sa mu až priveľmi starali do života.

„Ocenil by som, keby si mlčal,“ odvetil Lleyton chladne. „Ste tu všetci?“

„Nie,“ zamračene povedala Melian. Ani ona nemala rada prefektov, zvlášť jedného slizolinského a tohto chrabromilského, ktorý bol veľmi pedantný a hlavne... nudný.

„A čo keby si zavolala tých zvyšných, Halleyová?“ spýtal sa jej pohŕdavým tónom. Lleyton sa vždy správal k mladším študentom takýmto spôsobom. Niekoľkí študenti sa zachichotali. Tí, ktorí sa s Melian aspoň raz rozprávali, vedeli presne, čo sa bude diať.

„A to už prečo?“ Prekrížila si ruky na prsiach a nahnevane na neho hľadela. Prečo si všetci ľudia s mocou namýšľajú o sebe, že sú niečo viac ako bežní smrteľníci?

„Počúvaj, maličká,“ začal, ale keď videl blesky v jej očiach, hneď prešiel na pokornejší tón. „Ty jediná vieš, v ktorých spálňach kto spí...“ Niektorí študenti sa začali smiať, lebo to vyznelo naozaj zvláštne. Melian nahodila anjelský pohľad. Kedysi, keď mala trest u Dumbledora za to, že bola drzá k Merrythoughtovej, mala mu napísať zoznam Chrabromilčanov spolu s číslami izieb. Mohla za to, že si to zapamätala?

Keď Lleyton videl jej odmietavý postoj, odkašlal si. „Halleyováprosímťa,“ vychrlil zo seba.

„Čo prosím?“ uškrnula sa.

„Melian, prosím ťa, choď zavolať Antoniovu bandu, Rogersovú a jej kamarátku a Tiffany,“ rátal na prstoch.

Melian teatrálne pohodila hlavou a zašomrala: „Len preto, že si to ty.“ Teraz sa už celá klubovňa smiala a ona išla rýchlo zavolať chýbajúcich. Keď už boli všetci a Melian sa na tvári usadil výraz malej bohyne, mohol Lleyton konečne povedať, čo chcel.

„Všetci ma pozorne počúvajte. Určite si pamätáte na Jeremyho Travisa, ktorému sa minulý rok stala menšia nehoda.“ Všetci sa odcudzujúco pozreli na Taru, no tá hľadela von oknom na stmievajúcu sa krajinu. „Včera ho prepustili z nemocnice svätého Munga a o nejakú polhodinu by mal byť už na Rokforte. Profesor Dumbledore si želal,“ hrdo vypäl hruď, „aby som vás o tom osobne informoval. Ďalej si všetci želáme, aby sa Jeremy u nás cítil dobre, preto si láskavo odpusťte žartíky súvisiace s jeho zdravím. Je možné, že bude trochu... Eh... Možno bude ešte trochu zmätený, ale hlavne sa k nemu správajte slušne. Dokončil som.“

„Zmätený?“ Melian a Jack si vymenili začudované pohľady.

„Možno sa ešte celkom nespamätal z tej liečby,“ povedal Jack. „Ocko mi vravel, že po intenzívnej liečbe je väčšina pacientov ešte trochu oťapená zo všetkých tých kúziel, ktoré na neho používali a aj elixíry majú vedľajšie účinky. Niektorým sa tiež na celý život pretvorí osobnosť,“ pokrčil plecami.

„Hm... Ktovie, čo zostalo z Travisa,“ zamyslene poznamenala.

O malú chvíľu sa to dozvedeli. Do klubovne vstúpil modrooký blonďavý chlapec, ktorý bol kedysi Jeremym. Ale teraz z neho vyžarovalo niečo úplne iné. Keď ich všetkých uvidel, rozžiarene sa usmial a s každým si šiel podať ruku. Študentom neuniklo, že koktal.

Keď pristúpil aj k Melian, ona horúčkovito premýšľala, čo povedať po toľkom odmietaní. On však zrejme rozpaky nemal. „Z-zdravím, M-mel-melanie,“ potriasol jej pravicou. „Aj te-teba, J-James,“ otočil sa k Jackovi a oni niečo zamumlali na pozdrav.

„Stalo sa mu niečo s pamäťou?“ pošuškala Jacobovi.

„Mám taký pocit, že skôr s jeho mozgom,“ odpovedal a medzitým sa Jeremy dostal až k Tare, ktorá mala na tvári znechutený výraz. Celá klubovňa stíchla a čakala, čo bude nasledovať. „Tara!“ zvýskol Jeremy, keď ju videl. „V-veľmi s-si mi ch-ch-chýbala,“ šťastne sa na ňu usmieval.

„To je milé,“ povedala so zvrašteným nosom. „Poď, Mirabelle, ideme hore,“ zavelila svojej najlepšej kamarátke.

„Ale Tara, prosím, ja tu chcem ešte zostať,“ prosila ju.

„Hneď!“ zrúkla Tara a obe sa pobrali hore. Po ich odchode zavládla v klubovni rozrušená vrava. Jeremy za ňou smutne pozeral.

„Myslíš, že ju ešte stále miluje?“ nadhodil Jack.

„Ja neviem...“ povedala Melian zmätene. „Protilátku na Amortenciu mu určite dali. Ledaže by ju miloval vždy, len si to nechcel priznať, ale to za mi zdá nepravdepodobné.“

„Áno, najmä keď za tebou dva mesiace behal ako psík,“ prikývol Jack. „Som si istý, že sa mu poškodil mozog. Už sa ani tak nenaparuje ako predtým.“

„Neviem, Jake,“ povzdychla si Melian. „Merlin vie, koľko mu tá slušnosť vydrží. Niečo mi vraví, že to nebude naveky,“ poznamenala.

Lucy Mahoneovej a Rory Westwoodovej zo siedmeho ročníka sa osamelého Jeremyho uľútostilo (každý mal trochu rozpaky z jeho nového správania) a snažili sa ho zapojiť do rozhovoru. „Uvidíme,“ zhodnotil nakoniec Jack.

„Ako sa má otec, Quirinius?“ spýtal sa Dumbledore. Na stole pred ním sa hromadila celá kopa starých muklovských novín.

„Dobre, pane, ďakujem. Aspoň myslím. V poslednom čase od neho nedostávam veľa listov.“

Dumbledore chápavo prikývol. „Iste má veľa práce.“

„To áno,“ súhlasil Qwer. „Ale určite ste ma sem nezavolali len kvôli tomu, však?“

„Pravdaže nie. Ide o Melian,“ vzdychol.

„Vedel som to,“ uškrnul sa. „Stalo sa niečo?“

„Robí mi starosti... Ak sa nenaučí aspoň predstierať pred Tomom Riddlom poslušnosť, nedopadne to dobre. A tiež sa mi nepáči, že sa teraz spolu nerozprávate.“

„Pane, ale ona ma urazila!“ ohradil sa Qwer.

„Myslel som, že práve ty ju pochopíš. Tiež nemáš veľa úcty voči tajomstvám iných.“ Vyčítavo na neho pozrel.

„Ale... Ja za to predsa nemôžem!“

„Quirinius, prosím ťa, porozprávaj sa s ňou,“ povedal Dumbledore a Qwer sa na neho udivene pozeral. Dumbledore prosí? „Veľmi dobre vieš, že mňa nebude počúvať.“

„Nebude počúvať ani mňa. Ona nepočúva nikoho,“ odfrkol Qwer.

„Neprosil by som ťa o to, keby to nebolo také dôležité.“

„Viem,“ vzdychol Qwer. Nemal však chuť zase Melian dohovárať. Jej to liezlo na nervy a ona bola jedinou, ktorá sa s ním priatelila.

„Chápem, že to nerobíš rád, ale teraz musia ísť záujmy jednotlivca bokom,“ vysvetľoval profesor.

„Naše záujmy,“ odsekol Qwer. „Ona si môže robiť, čo chce.“

„Nie nadlho,“ smutne povedal profesor. „Ak si včas neuvedomí, čo musí spraviť, skončí zle. A od toho závisia osudy mnohých. Riddle nebude znášať jej provokácie večne a ona nevydrží jeho tresty. Nakoniec sa ho bude tak báť, že na jeho zradu ani nepomyslí.“

„Mýlite sa. Melian by sa ho nezľakla. Ona sa nebojí ničoho,“ riekol s hrdosťou v hlase.

„Ona je tiež len človek. A nanešťastie viem, že fyzickú bolesť znáša len veľmi ťažko. Dokazuje to aj prísaha, ktorú od Riddla vymámila.“ Dumbledore vstal, obišiel stôl a zahľadel sa von oknom. „Čudujem sa, že vtedy, keď bola zranená, vládala vôbec prísť až sem. Bolo oveľa pravdepodobnejšie, že tam odpadne.“

Qwer musel prikývnuť. „Áno. Nepotrvá dlho a vážne sa zraní. Potom to budú pre ňu muky.“ Vzdychol si. „Ale napriek tomu to nemôžem spraviť. Pamätáte, čo je napísané v Zmluve?“

„Pamätám,“ pokojne odvetil Dumbledore.

„Takže dobre viete, čo ma čaká, keď poruším pravidlá.“

„Quirinius, čudujem sa, že po štyroch rokoch na Rokforte hovoríš takéto veci,“ pobavene sa usmial. „Pravidlá musíme ovládať len a len na to, aby sme ich mohli porušovať správnym spôsobom.“

„Ale keď mi na to prídu...“

„Tak to nebude žiadna katastrofa v porovnaní s tým, čo by sa stalo, keby sa to dievča pridalo k temným silám. Takže si s ňou pohovoríš?“

Qwer chvíľu váhal, no nakoniec povedal: „Spravím všetko, čo bude v mojich silách.“

„To som rád,“ usmial sa Dumbledore. Qwer vzal do rúk jedny noviny. „Pán profesor? Načo vám sú muklovské noviny spred dvoch mesiacov?“

Dumbledore sa zatváril ustarostene. „Snažím sa zistiť, či sa otcovi Toma Riddla cez prázdniny náhodou niečo nestalo.“

„Kde je Jack?“ spýtala sa Melian o pár dní, keď zbehla do klubovne.

„Už išiel,“ oznámil jej Will. „Bol veľmi hladný a nemohol viac čakať.“

„Aha, fajn. A čo máme na večeru?“

„Kurča na paprike,“ zasnene odpovedal. „Rozmýšľam, že tam pôjdem znovu.“

Melian sa zasmiala a vyšla na chodbu. Po chvíli kráčania však do niekoho temer narazila. Ten ju však ignoroval a šiel ďalej. Melian si vzdychla. Jack sa ich už niekoľkokrát pokúšal zmieriť, ale bezvýsledne. Čím viac nad tým premýšľala, tým mala intenzívnejší pocit, že to trochu prehnala. Ale aké tajomstvo môže skrývať? Vedela len to, že sa stretol s nejakým Gladwynom, ktorý pozdravoval Dumbledora. Z toho vyplýva, že sa asi stretáva s vplyvnými osobami. Ale prečo? A čo má znamenať to, že mu má Rada obmedziť moc? Akú moc? Vtedy napadla Melian strašná myšlienka. Čo ak je Qwer upír? Nikdy ho predsa nevidela spať, a ak bol vtedy mimo Rokfortu a Belaggio by odprisahal, že sa nepohol z postele... Potom možno chodí na takéto potulky aj inokedy. Od neho sa predsa dozvedela o Sabaziovi... ‚Neblázni, nemôže byť upír,‘ ubezpečovala sa v duchu. „Quirinius,“ oslovila ho.

„Čo chceš?“ odvrkol.

„Porozprávať sa.“

Qwer si zahryzol do pery. „O čom?“ spýtal sa, ani na ňu nepozrel.

„O tom, či mi odpustíš,“ povedala potichu a sledovala jedného pavúka, ktorý brázdil náprotivnú stenu.

„Vyjadri sa presnejšie.“

„Fajn, fajn! Je mi ľúto, čo som ti vtedy povedala. Máš právo na vlastné tajomstvá a bola som hlúpa, že som to nepochopila. Nemusíš sa mi spovedať.“ ‚Ja si to zistím aj sama,‘ dodala v duchu.

Qwer si vzdychol. „Ja neviem, Melian... Povedala si mi, že dúfaš, že sa mi niečo stane.“

„Ale mne je to naozaj ľúto! Prečo to nechápeš? Bola som vtedy naštvaná...“ opatrne sa poobzerala, či ich niekto nepočúva. Opatrnosti nikdy nie je dosť. „Veď vieš na koho... A neprávom som sa vybúrila na tebe. Odpustíš mi?“ Prosebne na neho pozrela.

„Ale...“

„Prosím.“

Čo jej mal povedať? Že jej už dávno odpustil a že chce len to, aby ho brala ako seberovného a nemyslela si, že sa k nemu môže správať hocijako? „Musíme sa porozprávať. Poď do nejakej učebne,“ navrhol.

Melian skrivila tvár. „Neznášam vážne rozhovory,“ utrúsila.

„To ma nezaujíma,“ chladne vyhlásil, a tak ho ona radšej nasledovala do najbližšej voľnej učebne. Zhodou okolností to bola práve stará učebňa transfigurácie, kde mávala kedysi s Riddlom tréningy. Napadlo ju, či ju tam Qwer nezaviedol naschvál, ale to rýchlo zavrhla. Odkiaľ by to vedel? Sadla si na lavicu a zvedavo na neho pozrela. „Takže?“

Qwer neprítomne pozeral von oknom a bol k nej otočený chrbtom. „Zaujímalo by ma, o čo ti vlastne ide.“

„Ako to myslíš?“ zamračila sa Melian, zaskočená touto otázkou.

„S veľkou radosťou sa pridáš k Riddlovi, no vzápätí ideš za Dumbledorom, ktorému však aj tak nepovieš všetko, čo by si mala. Neznášaš ľudí, ale neznesieš myšlienku, že by ťa niekto nemal mať rád. Máš jediného dobrého priateľa, ktorého máš veľmi rada, ale správaš sa k nemu odporne a snažíš sa mu prekaziť vzťah. Vždy chceš len to najlepšie, ale napriek tomu sa kamarátiš s chalanom, ktorý nič neznamená a všetci ho odcudzujú ako čudáka. Správaš sa k nemu, ako by bol tvojím domácim zvieraťom, no vieš sa s ním porozprávať o čomkoľvek. Je to jediný človek, ktorý vie o tebe takmer všetko, no aj tak sa s ním úplne hlúpo pohádaš, veriac, že ťa nezradí, pričom veľmi dobre vieš, čo je ľudskou prirodzenosťou. Neznášaš Toma Riddla, no aj tak sa tešíš, keď ho vidíš. Miluješ metlobal, ale aj tak nechceš patriť do metlobalového družstva. Neznášaš Slizolinčanov, no aj tak túžiš po ich obdive. Opovrhuješ Dagonom Balderom, ale najšťastnejšia by si bola, keby ti padol k nohám. Desíš sa myšlienky, že by si mala byť rovnaká ako ostatní, no napriek tomu v kútiku duše dúfaš, že medzi nich zapadneš. Riddle je zrejme jediný človek na tejto planéte, ktorého pokladáš za seberovného, ale napriek tomu ho v jednom kuse provokuješ, pričom veľmi dobre vieš, že tým neohrozuješ len svoju bezpečnosť.“ Qwer sa odmlčal. Jeho monológ ju zaskočil a rozmýšľala, či si to predtým natrénoval. Ale namietať sa proti tomu veľmi nedalo, lebo to bola pravda.

Qwer sa nadýchol. „Opakujem otázku: o čo ti, sakra, ide?!“

Nevinne sa usmiala. „Predsa o všetko,“

„A-ako to myslíš?“

„Dobre, tak ti to vysvetlím,“ vzdychla. „Keby som sa k Tomovi nepridala, raz by ma zabil. A takto je to predsa oveľa výhodnejšie. Veľmi dobre vieš, že chcem vedieť všetko. K tomu patrí aj čierna mágia. Takto sa od neho naučím čo najviac, a nič sa nestane, ak sa to náhodou aj prevalí, lebo oficiálne to robím pre Dumbledora. Veď čo by som mala z toho, keby Riddle ovládol svet alebo čo to má vlastne v úmysle? Len dve veci,“ uškrnula sa. „Tak či tak by som bola len v pozícii jeho slúžky a ja vlastne nemám v úmysle vyražďovať ľudstvo. Tí sa postupom času pozabíjajú aj sami. Ale keby sa Riddlovi niečo stalo...“ Melian nedokončila, lebo si uvedomila, že povedala priveľa. Dokelu! Vždy musí tárať.

„Keby sa mu niečo stalo...?“ chcel vedieť Qwer.

„Tak by to bolo pre celý svet najlepšie,“ usmiala sa Melian.

„Takže ty si vlastne na koho strane?“

„Ja?! Na nikoho... Vybavte si to medzi sebou, mne je to jedno. Mňa on nezabije, ministerstvo ma zase nezatvorí. Nie je to môj boj,“ pokrčila plecami.

Quirinius mal zmiešané pocity. Chcel vedieť odpoveď na tú otázku, ale myslel si, že na ňu existujú len dve odpovede. Preto teraz nevedel, ako má reagovať. Nemyslel si, že by Melian mohla byť taká sebecká... Ale myslela to vážne? „Neverím ti,“ vyhlásil napokon.

„Prečo?“ pobavene sa spýtala.

„Ak by si to myslela vážne, nepovedala by si mi to.“

„Iba vtedy, ak by som vedela, že ak to povieš ďalej, tak ti nikto neuverí. Po prvé preto, lebo si Qwer, po druhé preto, lebo každý, kto by ti aj uveril, si pomyslí, že som klamala. A prečo? Lebo ti nedôverujem a bojím sa, že keby som ti povedala, že som na Dumbledorovej strane, povedal by si to Riddlovi, a kebyže ti poviem, že som na Riddlovej strane, povieš to Dumbledorovi. Jednoduchá logika,“ uškrnula sa.

Qwer preglgol. Teraz bol už úplne domotaný. Koniec koncov, z debaty s Melian mávalo veľa ľudí migrény. Chcel si to však ujasniť. „Takže mi nedôveruješ?“

„Mám dve možnosti,“ vyhlásila Melian a v očiach sa jej zalesklo šibalstvo.

„Och, to nie,“ zaúpel Quirinius.

Melian si ho nevšímala. „Buď ti naozaj nedôverujem... Alebo celé toto divadielko hrám na teba iba preto, lebo ty mi tiež nechceš povedať svoje tajomstvá.“ Pozrela na neho, očakávajúc jeho reakciu. Qwer na ňu bezvýrazne hľadel. „Takže opäť priatelia?“ veselo vyhlásila, zoskočila z lavice a podala mu ruku. „To ma teší. A teraz ak dovolíš, idem sa navečerať.“ Qwer sa nezmohol na slovo. Keď odišla, zmätene potriasol hlavou a dúfal, že sa mu to celé len snívalo.

„Zdravím,“ pozdravila Melian Jacka. „Kde sa to do teba zmestí?“ čudovala sa, lebo Jack sa napchával naozaj výdatnou porciou a ona tušila, že nie je prvou. Jacob namáhavo preglgol, zapil to tekvicovým džúsom a odpovedal: „Mali sme dlhý tréning.“ A vzápätí si už do úst tlačil pečený zemiak.

„Hm,“ neurčito povedala Melian a nabrala si na tanier ryžu. „A už máte nového odrážača?“

„Nie. Thor sa spolieha na to, že sa do družstva vráti Travis.“

Zrazu pristúpilo k ich stolu jedno dievča. Mohla mať asi dvanásť rokov.

„Ahoj, Jack, ja som Amanda,“ povedala a Jack sa na ňu zmätene pozrel.

„Áno?“

„Ja len... Nechcel by si ísť so mnou na rande? Budúci týždeň sa ide do Rokvillu...“ vychrlila zo seba.

Jackovi zabehlo a rozkašlal sa, až ho musela Melian pobúchať po chrbte, no mala čo robiť, aby sa nerozosmiala. „Nie, ďakujem,“ odmietol ju so slziacimi očami a Amanda sa zatvárila smutne. „Prepáč, ale s niekým už chodím,“ povedal už jemnejšie.

„Aha. Tak sa teda maj,“ sklamane povedala Amanda a odišla.

„A to malo byť čo?“ spýtal sa Jack po jej odchode.

„Zrejme sa stávaš idolom mladých dievčat,“ nadhodila Melian a vložila si do úst kúsok rajčiny.

„Ale veď...“ Jack sa zasekol. Melian vedela, čo chce povedať. Jack nikdy nebol školským playboyom, aj keď musela priznať, že bol celkom príťažlivý. „Chodím predsa so Sally,“ načrtol a zaboril vidličku do zemiaku. Melian sa zdalo, ako keby ho to mrzelo. ‚Veď s ňou dlho chodiť nebudeš,‘ pomyslela si. „Ako sa má Teresa?“ zmenila radšej tému. Jack sa na ňu pozrel a prestal prežúvať. „Stalo sa niečo?“ nadvihla obočie.

„Uhm. Vlastne hej,“ pritakal. „Pamätáš, ako si bola u nás cez prázdniny?“

„Samozrejme, že si pamätám. To čo je za otázku?“ zasmiala sa.

„Máš pravdu,“ uškrnul sa. „Takže prejdem k veci...“

„To by som uvítala,“ doberala si ho.

„Fajn. Takže nechala si si u nás jednu knihu, volá sa Oklumencia a legilimencia.“

„Aha, áno. Aj som ju hľadala,“ tvárila sa zamyslene. „A čo, čítal si si ju?“ usmiala sa naňho.

„Áno,“ rozpačito odvetil. „Vlastne som sa to chcel aj naučiť, ale zatiaľ mi to nejde veľmi dobre.“

‚Zatiaľ ti to nejde vôbec, milý chlapče,‘ pomyslela si Melian, no nahlas povedala: „Vieš čo? Mám nápad! Budem ťa to učiť, čo povieš?“

„Ja neviem... Zatiaľ ma to tak nechytilo za srdce,“ protestoval.

„Prosím ťa, Jack... Teraz ovláda oklumenciu už polovica ľudí,“ presviedčala ho. „V tomto svete už nemôžeš ani s pokojnou mysľou klamať, lebo nikdy nevieš, kto ti číta myšlienky.“

Jacobove myšlienky zaleteli k Sally a Melian to zaregistrovala. Určite chce vedieť, čo k nemu Sally cíti alebo niečo podobne bezduché. „Tak teda dobre,“ povedal Jack napokon. „Skús ma to naučiť.“

Melian sa zatvárila ako spokojný sup a naliala si do pohára džús. „Začneme teda zajtra, keď to tak veľmi chceš...“

Neskôr večer sedela Melian na astronomickej veži a premýšľala. Už aj Qwer ju podozrieva, že nemá čestné úmysly. Nemohla sa mu diviť. Veď ich ani nemala. Ale nemohla dovoliť, aby to vedel! Potom zase začne s jeho mravoučnými rečami, ktoré tak hrozne neznášala, môže niečo povedať Dumbledorovi, veď sa s ním pravidelne stretáva. Keby len tak vedela prečo! Qwerovo žalovanie jej mohlo spôsobiť vážnu trhlinu v jej pláne. Aspoňže v nej stále vidí to dievča, čo mu kedysi zachránilo život. A aspoňže nevie o tom, že to nespravila pre neho. Prvé dni v novej škole sú predsa ťažké a ona vtedy musela byť k ostatným milá. Aby sa nepovedalo. Keď si ich všetkých obmotá okolo prsta, môže si robiť čo chce. Ale ten plán jej vtedy dlho nevydržal. Bolo to priveľmi otravné.

Vzdychla si a priložila si k oku ďalekohľad. Chcela nájsť súhvezdie Vulpeculy, lebo sa jej to zatiaľ ešte nikdy nepodarilo.

Ale čo jej teraz ostáva? Zrejme sa bude musieť podriadiť vôli väčšiny a tváriť sa ako Melian Slniečko. Odfrkla si. Toto bude neskutočne nudný rok. Byť k ľuďom milá jej spôsobovalo vážne ujmy na zdraví. Každý predsa vie, že dusiť v sebe emócie je extrémne nezdravé. Veď práve preto sa minule tak rozosmiala na hodine starostlivosti o zázračné tvory! Tá oklumencia a skrývanie myšlienok jej už liezli na nervy.

‚Nie,‘ povedala si, ‚stačí byť k ostatným milá v Quiriniusovej prítomnosti. Ale prečo mám občas pocit, že zo mňa ani nespustí zrak?‘ Odložila ďalekohľad na poličku, kde stáli aj ostatné a zadívala sa na tmavé vrcholky stromov v Zakázanom lese. Veľmi túžila vedieť, čo sa asi nachádza za tým lesom. Mala chuť to preskúmať, lebo ju priťahovalo všetko nevyriešené. Ona potrebovala vedieť všetko.

Odvrátila sa od okna. Už len tri roky a Qwer odíde z Rokfortu.

September sa pomaly končil a vonku začínalo byť čoraz chladnejšie počasie. Stromy zhadzovali lístie a výdatne im v tom pomáhal silný vietor. V jedno posledné príjemné sobotné ráno, keď ešte svietilo zubaté slnko, sa Melian a Quirinius vybrali von pozrieť si tréning chrabromilského metlobalového družstva.

„Takže dnes sa máte stretnúť?“

„Áno.“

„Vieš, mala by si byť k nemu trochu milšia. Lebo raz ti môže naozaj škaredo ublížiť,“ varoval ju Qwer.

„Ja sa mu nepodriadim,“ povedala bojovne Melian.

„Melian, ty sa mu predsa nemusíš podriadiť. Viem, aká si neskutočne a zbytočne hrdá...“ Melian ho obdarovala vražedným pohľadom a on pokračoval: „Vtip je v tom, ako zahrať to, že ho obdivuješ. Ušetrila by si si s tým veľa starostí a bolesti. Je predsa jedno, čo si bude o tebe myslieť, pretože nakoniec bude vedieť, kto vyhrá. Najprv ho presvedčíš o tom, ako ho zbožňuješ, až ti bude raz plne dôverovať. A vtedy to využiješ... a zničíš ho. Bodneš mu nôž do chrbta. Nakoniec bude vedieť, kto bol lepší.“

Melian sa potuteľne usmiala. Rozmýšľala presne takisto, len chcela ešte Riddlovi dokázať, že ona veru nie je hocikto. „Qwer, nemyslela som si o tebe, že dokážeš byť taký podrazácky,“ doberala si ho.

„Je to pre vyššie dobro, inak by som to nerobil,“ odvetil. „Takže ako si sa rozhodla?“

„Zahrám sa na jeho fanynku,“ vyhlásila a Qwer sa potešil, „lenže dnes mu prichystám ešte menšiu rebéliu.“

„Čo chceš spraviť?“

„Neviem... Ale dnes tam ešte určite nepôjdem. Po tom, čo mi minule spravil, si to nezaslúži.“

„Čo si mu vlastne povedala?“ zaujímal sa Quirinius.

„Myslím, že som trochu zabŕdala do jeho sexuálnych vzťahov,“ uškrnula sa. „Netvár sa tak zhrozene! Takmer nič sa mi predsa nestalo.“

„Takmer nič... Len si mohla ochrnúť,“ prikývol a Melian prevrátila očami. Vtedy už boli pri metlobalovom ihrisku. Chvíľu pozerali, ako Chrabromilčania lietajú a potom Qwer navrhol, aby išli hore na tribúny. „Nie, pozri, majú prestávku,“ povedala a rozbehla sa na ihrisko. Marcus práve zosadal z metly a rozdával ďalšie príkazy. „Dobre, teraz si niečo natrénujeme. Will, keďže ešte Travis netrénuje, nemôžete trénovať dvojitú defenzívu. Preto budeš dnes skúšať spätný švih, hoci ti to minule išlo dobre. Aspoň si to potrénuješ. Barry, ty si preopakuješ opakovanú osmičku a potom môžeš lietať, kade chceš, lebo dnes na obruče triafať nebudeme. Triafači, vy budete trénovať spätné prihrávky. Prvý zápas máme so Slizolinom a tí stavajú viac na silu ako inteligenciu svojich hráčov, preto musíme trénovať takéto finty. Jack, dnes zlatú strelu chytať nebudeš...“

„Prečo?“ protestoval.

„Nechaj ma dohovoriť. Musíš si natrénovať Vronského fintu, lebo som počul, že slizolinskému stíhačovi, Isidorovi Janevskemu, začína slabnúť brzdiace zaklínadlo, takže ak sa bude dať, zabi ho,“ prikázal. Jack neochotne prikývol. „A čo budeš robiť ty?“ spýtal sa.

„Ja sa budem na vás pozerať a kontrolovať vás, či robíte všetko správne.“

„To predsa nie je fér!“ ohradil sa Benji Solers.

„Benji, kto je tu kapitánom, ty alebo ja?“ zvrchu na neho pozrel a Benji ihneď stíchol.

„Aha, koho to tu máme!“ zahvízdal Barry Otamar pri pohľade na Qwera. „Queer!“ zatiahol uštipačne a znechutene si ho premeral. Všetci metlobalisti sa otočili a pozerali na Qwera, ktorý sa teraz červenal. Melian sa cítila veľmi nepríjemne.

„Neviem ako ty, ale ja tu vidím len Qwera,“ pokojne predniesla Melian. „A máš s našou prítomnosťou nejaký problém?!“ Pozrela na neho takým pohľadom, že Otamar radšej zamrmlal niečo v zmysle, že mu to nevadí. Sám nevedel, prečo Melian vzbudzuje taký rešpekt.

„Inak zo školskej komory zmizli všetky metly, neviete prečo?“ spýtala sa a pozrela na Marcusa, ktorý sa z nejakého dôvodu tváril veľmi samoľúbo.

„Áno, preložili sa na iné miesto,“ povedal.

„Prečo?“

„Lebo ich Pringle preložil. Mal pocit, že si tie metly vypožičiavajú študenti, ktorí nehrávajú metlobal,“ žmurkol na ňu.

„Aha. A kam ich preložil?“

„Prepáč, to ti nemôžem povedať,“ zlomyseľne sa uškrnul, „lebo nepatríš do nášho metlobalového družstva. Jedine že by si sa chcela pridať...“

„To nemám v pláne,“ odvrkla. „Jack? Nevieš, kde sú tie metly?“ Nevinne sa na neho usmiala.

„Hádam si len nechceš teraz zalietať?!“ spýtal sa jej Qwer šeptom. „Je to proti pravidlám.“ Melian si ho nevšímala.

„Harper, ak jej to povieš, vyhodím ťa z družstva,“ na rovinu mu povedal Marcus a Jack ospravedlňujúco pokrčil ramenami.

„Fajn, tak si to budem musieť zistiť sama,“ nahnevane povedala Melian.

„Nikdy ich nenájdeš,“ oznámil jej Marcus. „A keď si taká múdra, prečo si nezačaruješ nejakú starú metlu z kuchyne tak, aby lietala?“ uškrnul sa.

„Veľmi vtipné,“ ironicky poznamenala, ale na okamih sa zarazila. „Ale veď to je vlastne úžasný nápad! Len mi daj ešte ôsmich čarodejníkov, ktorí to spravia, lebo jeden to nedokáže. Je to asi také ťažké ako omráčiť draka.“

„Je nás deväť,“ pohotovo zareagoval Will.

„A teoreticky, ty by si sa mohla rátať za dvoch, Melian,“ povedal Jack, „keďže si taká dobrá čarodejnica.“

Melian chvíľu premýšľala. Ale prečo vlastne nie? „Dobre,“ spokojne spľasla rukami, „ja idem pre metlu, Qwer pôjde do knižnice pohľadať to kúzlo a vy si zatiaľ trochu zalietate. Uvidíme sa o pár minút.“ Aj s Qwerom sa pobrala do hradu.

„Myslela to tá baba vážne?“ neveriaco za ňou hľadel Benji.

„Nanešťastie áno,“ prikývol Otamar. „Prinajlepšom sa na tej metle zabije.“

„Drž hubu,“ zahriakli ho Will s Jackom naraz a nasadli na metly.

„To nemyslíš vážne! Vieš, aké je to nebezpečné? A ešte k tomu porušíme školský poriadok!“

„Qwer, nebuď taký úzkoprsý. Si ako prefekt.“

Qwer na ňu zagánil. „Chceš ukradnúť metlu z kuchyne?“ vyčítavo sa spýtal.

„Nie ukradnúť. Požičať. Koniec koncov, škriatkovia mi to dovolia. A keď už budeš v tej knižnici, skús nájsť aj Vankúšové kúzlo, dobre?“

„Ja budem rád, ak nájdem vôbec to kúzlo na začarovanie metly, aby lietala, nieto ešte Vankúšové kúzlo,“ zašomral.

„Ďakujem,“ zaševelila a zamierila do kuchyne. Škriatkovia jej veľmi ochotne požičali metlu, ani sa nepýtali, na čo ju potrebuje. Vo Vstupnej hale nakoniec počkala na Qwera, ktorý sa k nej pridal spolu s popísaným lístkom v ruke. „Tak čo, našiel si?“

„Áno. Ale madam Lettersová sa tvárila veľmi podozrievavo, keď som jej hovoril, čo potrebujem,“ zachmúril sa.

„Čo si jej povedal?“

„Že sa chcem naučiť lietať a najprv si chcem overiť, či je to zabudované kúzlo naozaj také spoľahlivé, lebo si nechcem zlámať väzy.“

„Dobre!“ pochválila ho.

„Stále si myslím, že by si to nemala robiť,“ odvetil.

„Počuj, je mi jedno, či mi s tým pomôžeš alebo nie, ale čím viac nás bude, tým je menšia pravdepodobnosť, že sa zabijem. Takže ako sa rozhodneš?“

Qwer zastal a pozrel na ňu. „Zrejme nemám na výber, však?“ Melian sa len usmiala. Ona predsa nikdy nikomu nedávala na výber.

„Tak ako znie to zaklínadlo?“ spýtala sa Melian, keď sa všetci deviati nakláňali nad starou ošúchanou metlou s rozčesnutými vetvičkami.

„Toto nikdy nebude lietať,“ poznamenal Belaggio.

„Ale bude musieť,“ príkro na neho pozrela, „ak je taká moja vôľa.“

„Musíme povedať Volucer Scopa. Najzaujímavejšie na tom je, že musíme švihnúť prútikom presne tak ako pri levitačnom kúzle Wingardium Leviosa,“ povedal Qwer. „Dúfam, že to ovládate všetci.“ Súhlasne zamrmlali. „Fajn. Takže ideme na to?“

„Pamätajte si, že sa musíte veľmi silno sústrediť,“ varovala ich ešte Melian. „Takže na tri.“ Odhodlane na nich pozrela. Dúfala, že to vyjde, bol by to parádny kúsok, aby deviati študenti dokázali začarovať kuchynskú metlu tak, aby lietala. „Jeden... Dva...“

„Počkaj!“ prerušil ich Will. „Ako znie tá formulka?“

„Volucer Scopa,“ zreteľne vyslovila. „Pamätáte si to všetci? Fajn. Raz... Dva... Tri...“

„Volucer Scopa!“ zvolalo deväť hlasov nasledovaných švihom prútikov. Metla pod nimi sa na pár sekúnd rozvibrovala a ostala ležať na zemi.

„Vyšlo to?“ Jack si so záujmom prezeral starú metlu, ale neodvážil sa jej dotknúť.

„To hneď uvidíme,“ zamrmlala Melian. „Quirinius, prosím ťa, to Vankúšové kúzlo...“

„Ty si ale fajnovka,“ prevrátil Marcus očami a ona sa len uškrnula.

„Prečo si nedopriať pohodlie?“ pokrčila plecami.

„Medicatus Pulvinusis,“ vyslovil Qwer a mávol prútikom. „Melian, si si istá, že sa ti nič nestane?“ spýtal sa naposledy.

„Odkiaľ to mám vedieť?“ zazubila sa, zdvihla metlu a obkročmo sa na ňu posadila. Zaraz všetci odstúpili o tri metre dozadu, akoby sa báli, že tá metla vybuchne. Melian sa pomaličky vzniesla do vzduchu. Bolo obtiažne manévrovať s touto starou rachotinou, no zvládla to a dala si jedno koliečko okolo štadiónu. Potom ukázala užasnutým spolužiakom dole vztýčený palec a zakričala: „Za chvíľu sa uvidíme!“

Jack pohotovo nasadol na svoju metlu a vzniesol sa k nej. „Čo máš v pláne?“

„Idem si zalietať okolo areálu...“ Zaclonila si oči, lebo jej do nich svietilo slnko.

„Ale nechoď ďaleko, ktovie, koľko to kúzlo vydrží. Nie je trvácne, to predsa vieš,“ prízvukoval jej.

„Samozrejme, že viem,“ nadurdene odpovedala. „Maj sa zatiaľ,“ zakývala mu a vyletela z metlobalového štadióna. Keď niekoľkokrát obletela skleníky a školské záhrady, zaumienila si, že si pôjde zalietať ponad les. V takej výške sa jej predsa nemôže nič stať! A možno dokonca uvidí nejakých jednorožcov...

Spravila na metle vrtkú otočku smerom k Zakázanému lesu a takmer ju tá metla zhodila na zem. „Len kľud, moja milá,“ prihovárala sa jej. Chvíľu si užívala skvelý pocit vetra vo vlasoch, hoci sa s tou metlou nedalo lietať extra rýchlo, a vdychovala vôňu ihličia, ponad ktoré letela. Zamierila trochu nižšie, takže nohami takmer šúchala o koruny stromov. Pár vtáčat sa jej vydesilo a bleskovo odtiaľ vytrielilo do vzduchu.

Neletela ani tri minúty, keď začula nejaké hlasy. Ľudské hlasy. Zamračene nastražila uši. Jedného z tých ľudí určite pozná! Pohľadom zablúdila pomedzi listy košatého duba, ktorý práve míňala, aby zahliadla rozprávajúcich.

No to sa jej stalo osudným a kmeň stromu zbadala prineskoro na to, aby jej metla, s ktorou sa pred časom ešte zametalo, stihla zabrzdiť a Melian vrazila rúčkou metly rovno do kmeňa. Zákon akcie a reakcie sa nezaprel a ona na metle prudko naskočila a vzápätí sa z nej zošmykla. Rútila sa dole a cestou nabrala pár zožltnutých listov, ktoré sa na vetvách stromu držali hádam len silou vôle.

Našťastie jej pristátie stlmilo napadané lístie na zemi. Zjojkla od bolesti, keď zacítila v členku prasknutie. Bol to ten istý členok, ktorý sa jej zlomil minulý rok v apríli, keď ju Riddle zhodil zo schodov. A ešte k tomu si musela naraziť aj chrbát, na ktorý si musela dávať teraz veľký pozor!

Keď dokázala vnímať aj niečo iné ako pulzujúce hviezdy pred očami, počula vedľa seba tlmený buchot. Domyslela si, že je to tá jej úžasná metla, ktorej pád spomalili konáre. Opatrne nadvihla členok a pokúšala sa ho dostať do výhodnejšej polohy. Ale bolesť v chrbte bola neznesiteľná. Mala pocit, akoby sa jej zlomili všetky stavce. S námahou otvorila oči. Najprv videla rozmazane, no potom dokázala rozoznať pred sebou stojace dve postavy. ‚Prosím, nech to nie sú vlkolaci, nech to nie sú vlkolaci,‘ opakovala si v duchu.

No neboli to vlkolaci. Pred ňou stáli očividne nesmierne prekvapení šiestaci, ktorí na ňu pozerali v nesmiernom úžase. „Och, to nie,“ zašepkala si pre seba Melian a zúfalo zatvorila oči. Dúfala, že to nie je pravda a klame ju zrak. Pred sebou totiž videla Dagona Baldera s nejakou brunetkou, s ktorou sa držal za ruky.

„Čo to má znamenať?“ zrúkol na ňu. „Sleduješ nás alebo čo?!“

Melian odvrátila hlavu. V prvom rade sa musela upokojiť a prestať vnímať tú neskutočnú bolesť, ktorú cítila. Kedysi čítala o šamanoch, ktorí sa dokážu dostať do vyšších sfér svojej mysle tak, že dokážu prekonať hocijaké utrpenie. Želala si, aby to vedela aj ona.

„Kto je to, Dagon?“ spýtala sa jeho priateľka.

„Jedna hrozne otravná baba,“ zavrčal. „Choď do hradu, Hillary, s touto si to už musím raz a navždy vybaviť.“

Hillary sa na neho podozrievavo zahľadela. „A čo keď sa stratím?“

„Na tejto ceste sa nedá stratiť, zlato, o dve minúty si vonku z lesa,“ uškrnul sa na ňu.

„Tak ja teda idem,“ povedala napoly nadurdene.

‚To by som aj ja rada spravila,‘ pomyslela si Melian skrúšene. Hillary a Dagon sa na rozlúčku pobozkali (‚Tak toto už nie...‘) a dievča odišlo.

„Čo tu, preboha, robíš?!“ Dagon na ňu zúrivo zazeral.

Melian preglgla. To je trapas. „Som tu na pikniku. Veď vieš, trocha čerstvého vzduchu,“ ironicky odsekla.

„Veľmi vtipné, Halleyová,“ zaironizoval aj on. „Prečo si ma sledovala?“

„Ja som ťa nesledovala!“ skríkla. „Išla som si zalietať, keď som zrazu...“ Odmlčala sa. Uvedomila si, že keby mu povedala, že narazila do stromu, neveril by jej. Alebo by sa jej smial. „Keď sa mi zrazu pokazila metla, ja som sa na nej neudržala a spadla som,“ dokončila.

Dagon prekvapene nadvihol obočie. „Pokazila sa ti metla?“ Potom pohľadom zavadil o metlu ležiacu pri nej a chápavo prikývol. „To si začarovala sama?“ udivene sa spýtal, zdvihol metlu a obzeral si ju z každučkej strany.

„Áno,“ zaklamala.

„Šikovné,“ zamrmlal a metla mu v rukách ešte dvakrát poskočila. Mlela z posledných síl.

„Prečo radšej nepovieš, že som šikovná ja?“

„Lebo na to, aby som ti skladal komplimenty, ťa až priveľmi nemám rád,“ povedal.

„Tak prečo sa so mnou zhováraš?“

„Lebo si mi pokazila rande,“ odsekol.

„Och, áno. A čo sa stalo s tvojou sladkou Dalilou, keď si tu vykračuješ s Hillary?“ Dagon viditeľne zbledol. „Aha, takže Dalila o tom nevie... To je naozaj hrozné,“ uškrnula sa a vychutnávala si rečnícku prevahu v rozhovore. „Jedna lepšia ako druhá,“ poznamenala. „Počula som, že Hillary minule takmer zjedla pygmejského chumkáča, lebo si myslela, že je to nejaký chlpatý cukrík,“ zachichotala sa.

„To sa môže stať hocikomu,“ zamrmlal Dagon, no nevyznelo to presvedčivo.

„Ale nie v obchode nesúcom názov Zázračný zverinec,“ uškrnula sa.

Dagon nevedel, čo na to povedať. „Vieš, nemôžem si vyberať múdre dievčatá, lebo...“

„Lebo by s tebou také nechodili,“ dokončila za neho s úsmevom.

„Nie! Chcel som povedať, že už sa nikdy nechcem zapliesť s takou beštiou, akou si ty,“ namosúrene povedal.

„Prečo ma nazývaš beštiou?“ spýtala sa a na chvíľu zavrela oči, lebo jej prišlo zle.

„Lebo si až priveľmi múdra,“ odfrkol si a Melian sa napriek bolesti musela usmiať.

„A to ti vadí?“

„Áno, pretože som si o tebe najprv myslel, že si milá a... Ty taká nie si. Ty ľudí len využívaš k vlastnému cieľu a hráš sa s nimi vlastnú hru.“

„O akej hre to hovoríš?“ spýtala sa a skúsila si nájsť na zemi lepšiu polohu. Sykla od bolesti.

„Ty veľmi dobre vieš, čo tým myslím. Nedokážeš sa uspokojiť len s nejakým Dagonom Balderom, ty musíš mať všetkých a všetko.“

„Ako si prišiel na takú sprostosť?“ Šokovane na neho pozrela a už tušila, prečo je k nej taký nevrlý. Niekto mu musel niečo povedať. „A ak si nespomínaš, tak ty sám si Riddlovi hovoril všetko, čo robím, takže prerušiť s tebou kontakty bolo pre moje vlastné bezpečie,“ chladne povedala.

„Ale tebe to nijak neprekážalo, skôr to bola zámienka na to, aby si sa so mnou mohla pohádať,“ odsekol. „Netvár sa ako neviniatko! Veľmi dobre viem, čo je medzi tebou a Harperom!“

„Čo... ČOŽE? Čo je medzi mnou a Jackom?!“ nechápala.

„Veď s ním chodíš,“ povedal. „A viem, že si s ním chodila už aj vtedy, keď som si myslel, že my dvaja...“

„Kto ti natlačil do hlavy takú hlúposť?“ rozhorčene skríkla.

„Nevidím dôvod, prečo by som ti to mal povedať,“ odvrkol. Melian znova zastonala od bolesti. Dagon zaváhal. „Si v poriadku?“

„Áno, som,“ odsekla. „Strať sa!“ zasyčala.

„Ako chceš,“ nazúrene na ňu pozrel a odvrátil sa. Spravil pár krokov, keď znovu zastavil a obzrel sa na ňu. Nevyzerala v poriadku. Sedela tam so zatvorenými očami a zvraštenou tvárou a bola až neprirodzene bledá. „Ak si v poriadku, prečo nevstaneš a neodídeš?“ spýtal sa jej.

„Užívam si posledné jesenné lúče,“ pomaly povedala. Nesmierne ju začala bolieť hlava a v ústach mala sucho.

„To lístie je mokré,“ skonštatoval. „Ak tam budeš naďalej sedieť, prechladneš.“

„Tým lepšie pre teba, nie? Veď mi to želáš.“

Dagon sa nevedel rozhodnúť, čo má robiť. Váhavo spravil pár krokov smerom k nej a teraz si všimol, že jednu nohu má vo veľmi neprirodzenom uhle. „Ako sa chceš odtiaľto dostať, keď máš zlomenú nohu?“

„Ja si pomôžem,“ chladne povedala. „Nasadnem na metlu a odletím.“

„Tá metla už nelieta,“ poznamenal.

„Tak počkám, až okolo prejde nejaký zajac, zabijem ho a upečiem. To bude moja večera. Potom sa pozakrývam lístím a prečkám tu noc. Zajtra ráno určite tadiaľto pôjde Hagrid nakŕmiť testraly a pomôže mi,“ šťastne sa usmiala.

„Blúzniš,“ zamračil sa Dagon. „Pomôžem ti odtiaľto.“

„Prečo by si to robil? Neznášaš predsa humusákov.“

„Ale veď ty nie si humusáčka!“ vyhŕklo z neho a rýchlo si zahryzol do jazyka.

Melian na neho podozrievavo pozrela. „Čo tým myslíš?“ ostro sa spýtala.

„Ja... Nič,“ vyhováral sa Dagon. „Len...“

„Už ma unavuje, že mi všetci niečo spomenú a potom sa tvária, že nikdy nič také nepovedali. Takže na tvojom mieste by som to vyklopila. Nebaví ma, že si všetci myslia, že za mojimi úspechmi v čarovaní stojí niečo iné ako číra genialita.“

„Skromnosť nadovšetko, čo?“

„Načo sa pretvarovať? Nie som ako ostatní a ty to vieš,“ povedala. Dagon mimovoľne prikývol. „Len by som rada vedela, prečo si myslíte, že je za tým niečo viac.“ Dagonovi sa na tvári zjavil rozpačitý výraz, no ona vedela rozoznávať už len obrysy. Rozprávanie ju veľmi vyčerpávalo. Keď si Dagon všimol, že Melian začína škúliť, čupol si k nej. „Dovoľ mi, aby som ti pomohol,“ povedal potichu.

„Ale ja tvoju pomoc nechcem! Nie! Nedotýkaj sa ma!“ Bránila sa, ako vládala, keď ju Dagon zdvihol zo zeme. Lenže problém bol v tom, že už takmer nevládala, a tak mu ostala ochabnuto visieť v náručí. Práve toto nechcela, aby sa stalo. Ona si predsa stačila aj sama! Teraz si bude Balder myslieť, že mu niečo dlží. Dúfala, že sa mu bude zdať priťažká a pustí ju na zem. Ale zdalo sa, že má predsalen pod habitom nejaké svaly. „Prečo to robíš?“ zmučene sa spýtala a striasla sa od zimnice. Mala horúčku.

„Lebo nie som ako ty,“ povedal Dagon.

„Naposledy si ma chcel ešte zaškrtiť,“ podotkla.

„A najradšej by som to spravil znova, no kvôli tej smiešnej prísahe to nemôžem spraviť. Ver mi, či nie, Riddle nás všetkých prinútil odprisahať, že ti neublížime. A to len kvôli tvojim smiešnym rozmarom!“

„Miluješ ma,“ uškrnula sa.

„To ťažko,“ odfrkol. „Nikdy si pre mňa nič neznamenala, bola si len dievčaťom, ktoré dokázalo veľmi presvedčivo klamať.“

„Ale ja s Jackom naozaj nič nemám,“ hlesla Melian po chvíli. „On chodí predsa s Carlsonovou...“ Nevedela, prečo to vlastne povedala. Žeby v kútiku duše naozaj túžila po tom, aby sa prestali hádať? ‚Opovrhuješ Dagonom Balderom, ale najšťastnejšia by si bola, keby ti padol k nohám,‘ spomenula si na Qwerove slová. Ale ona sa mu nemá za čo ospravedlňovať!

„Bolí ťa niečo?“ spýtal sa jej, keď videl jej pohľad.

„Uvedomuješ si, že toto sa dá charakterizovať ako únos? Proti mojej vôli ma nesieš niekam, kam nechcem ísť!“ zamrmlala namiesto odpovede. Nechcela, aby vedel, že jej zachraňuje život. Mala predsa svoju hrdosť!

„Zachraňujem ti život.“

„Ale ja o to nestojím!“ odsekla a hlavou jej preblesla myšlienka, či náhodou nevie čítať myšlienky. Usúdila, že to bola len náhoda.

Chvíľu obaja mlčali. Melian už prestávala vnímať okolie. Pri každom Dagonovom kroku cítila pulzujúcu bolesť vzadu v krčnej chrbtici.

„Vieš, nechcel som povedať vtedy Tomovi o tom škriatkovi,“ prelomil nakoniec Dagon ticho. „Ale poznáš ho. On z teba dokáže vytiahnuť čokoľvek. Halleyová, počúvaš ma? Melian!“ Melian nereagovala. Jej telo už ďalej nevládalo a jej vedomie sa milosrdne vyplo. „Dočerta,“ zahrešil a zrýchlil krok. Niekde v hĺbke mysle už vedel, ako to bolo. Ona nebola na vine. To všetko bola práca iných, tých, ktorí mu do ucha šepkali milosrdné lži o tom, že to ona bola tá, kvôli ktorej sa mu život tak rapídne zmenil k horšiemu. Ale to bolo inak. Za to celé môže jedine Riddle. A najhoršie na tom bolo, že z tohto kolotoča za už nedalo vystúpiť. Raz na jeho strane znamená navždy na jeho strane. Rozmýšľal, či o tom vie aj Melian. Netušil, o čo jej vlastne ide a podľa Riddlovho názoru to nevedela ani ona. Ale Dagon dúfal, že vie, čo robí.

__________________________________________________________

Hm. Kto to dočítal do konca? Priznajte sa! :D

Len tak mimochodom, rozhodla som sa, že neviem písať. Takže táto poviedka potrebuje trochu odklad. Neviem, kedy bude ďalšia kapitola, ale nebude to skoro. Je to hrozné. Takže preto. Ale aj tak to takmer nikto nečíta, takže by to nemalo veľmi vadiť...

Mimochodom, ocenila by som, keby ste tú kapitolu ohodnotili. Vlastne radšej nie. Niektorým by totiž mohlo vadiť, že je pridlhá. (Ten sarkastický tón si odmyslite. Nemá tam čo robiť :D.)

Aby som nezabudla... Ak to niekto čítate, dajte mi vedieť. Pozdvihne mi to náladu.

Venované foaly, Ištar a Hekaté. Z nevysvetliteľného dôvodu.

[ » na začiatok « ]