Kapitola:
Pridaná: 11.3.2008, 18:11:02
Čítaná: 1021×
Hodnotenie: (počet hlasov: 19)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Lily, James, Remus, Bett, Amy, Sirius, Violett, Bridget, Severus,...
Stručný dej: Poviedka z doby záškodníkov, nielen o záškodníkoch...

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Rozchod 2 » Bozk 3 » Rozhovor 4 » Si jediný komu som to povedala 5 » Nevypytuj sa! 6 » Si v nebezpečenstve 7 » Hlas 8 » Bridget Worgrendová 9 » Klubovňa 10 » Denník 11 » Ticho 12 » Nová schopnosť a spomienky 13 » Slová: ľúbim ťa 14 » Bol to iba sen...

„Ach dievča“ vzdychla si Trelawneyová.

„No? Tak viete ešte niečo viac?“

„Ak si nebudeš dávať veľký pozor tak zomrieš.“ pozrela na ňu spoza okuliarí.

„Áno, ako každý v tejto triede čo?“ povedala si Amy pre seba akurát keď zazvonilo.

„Aspoň, že to ubehlo tak rýchlo inak by som tam asi zaspala.“ poznamenala Bett keď zliezla z rebríku.

„No hej. Ale ver, že dvojhodinovka Dejín mágie tak rýchlo neubehne.“ povedala Amy a zišla po rebríku aj ona. Počkali ešte na Lily a Violett a nasmerovali si to do učebne Dejín mágie.

„Prepáčte. Ale ja si musím ešte niečo vyriešiť. Stretneme sa pri učebni.“ povedala Amy a rýchlo išla preč aby sa vyhla otázkam.

„Ahoj.“ milo sa pozdravila.

„Jee, Amy. Ahoj.“ odzdravil ju Sirius.

„Chcem sa s tebou porozprávať.“

„Áno aj ja s tebou. Len som ťa nikde nevidel.“

„Chcem rozprávať o tom včerajšku.“ povedali jednohlasne. Obaja sa zasmiali.

„Tak, začni prvá ty.“ povedal Sirius.

Amy sa zhlboka nadýchla a spustila „To čo sa odohralo v klubovni, to nič neznamenalo.“ pozrela do zeme. „Bol to len taký úlet... A nevedela som čo robím... Prepáč.“ stále pozerala do zeme. Sirius k nej podišiel jemne ju chytil za bradu, tvár jej zdvihol tak aby sa mu pozerala do očí a nežne ju pobozkal.

„A ja som dúfal, že niečo medzi nami ešte bude. Veď vraví sa, že nádej zomiera posledná.“ pozrel sa do jej tmavých očí. Amy sa zapozerala do jeho očí a videla v nich smútok.

„Možno by bolo. Prečo si to vtedy urobil? Ak vravíš, že to nebolo pre inú tak potom prečo?“

„Pretože som nechcel aby ti ublížili.“

„Ale kto? Kto mi má ublížiť?“

„Moja rodina, Amy, moja rodina!“

„Ako to myslíš?“

„Moja matka sa mi vyhrážala, že ti ublíži ak sa s tebou budem stíkať aj naďalej. Môj brat Regulus je tiež na tejto škole, ale je v Slizoline. Tak ako bol každý z mojej rodiny, len ja jediný som v Chrabromile, a aj preto ma matka nenávidí. A Regulus matke všetko hovorí čo sa tu deje. Len aby mi robil napriek. A ja som nechcel aby ti niekto ublížil Amy. A hlavne nie niekto z mojej rodiny.“ slzy mu stekali po lícach a nedokázal sa pozrieť Amy do očí.

Amy podišla k nemu utrela mu slzy a objala ho.

„Prepáč mi to.“ ospravedlňoval sa.

„Nie, nemáš sa prečo ospravedlňovať, to ja som tá ktorá by mala prosiť o ospravedlnenie. A ak si tvoja matka mysli, že by som sa jej bála tak to je na omyle.“ Sirius sa zasmial. „Čo je ti také smiešne?“ pozrela naňho smutnými očami.

„Ale nič.“ usmial sa a pobozkal ju.

„Ja už musím ísť na Dejiny, tak ahoj.“ zamávala mu a utekala preč.

„Ahoj.“ povedal Sirius potichu, otočil sa a odišiel na hodinu Transfigurácie.

„Už vieš či tu ostaneš? Alebo pôjdeš domov?“ vypytovala sa Amy Lily po hodine Dejín mágie.

„No vieš, keď ja neviem. Na Vianoce som bola vždy so svojou rodinou.“

„A to sa chceš učiť na VČU sama doma? Nebolo by lepšie keby si sa učila tu so svojimi priateľkami, ktoré by ti pomohli?“

„Alebo skôr ja im. Však?“

„Alebo.“ povedala Amy a začala sa smiať.

„No ja fakt neviem.“

„No na rozhodovanie nemáš veľa času. Už o necelý mesiac sú prázdniny Lily.“

„Ja viem.“

„Slečna Stepfordová, slečna Stepfordová.“ hnala sa za Amy McGonagallová.

„Áno pani profesorka?“

„Pán riaditeľ by sa s vami chcel porozprávať. Máte prísť do jeho pracovne dnes po večeri. Heslo je medvedík.“ dopovedala a hneď aj odišla.

„Čo asi tak môže chcieť?“ čudovala sa Amy.

„Teraz by si sa mala trápiť niečím iným.“ ozval sa neznámi hlas.

„Vraveli ste niečo?“ opýtala sa Bett, Violett a Lily.

„Nie my sme nič nevraveli Amy.“ povedala za všetky Lily. „Je ti dobre? Vyzeráš nejako divne.... Amy?!“ vyľakane sa na ňu pozrela.

Tma...

Amy počula nejaké výkriky.

„Kde to som?!“ vykríkla do tmy.

„Nikde.“ ozval sa ten neznámi hlas.

„Kto si?“

„Ja som ty.“

„Ako môžeš byť ja keď máš mužský hlas?“

„To nerieš.“ ozval sa znovu no hlas mal Amyn.

„Kde to som?“ opýtala sa znova.

„Veď vravím, že nikde.“

„A kde si ty? Ukáž sa ak nie si zbabelec!“

„Ja som iba v tvojej hlave Amy. Ja vlastne ani neexistujem. Vytvorila si ma ty.“

„Ale ako?“

„Tvojou bolesťou, láskou a nenávisťou. Všetkým čo cítiš.“

„Ako ty môžeš vedieť čo ja cítim?“

„Lebo ja som ty. Viem o tebe všetko.“

„No to určite. A čo také o mne vieš čo nikto iný nevie.“

„Keď si bola malá nešťastnou náhodou si zabila mačku, pretože si ešte nevedela ovládať mágiu. Nikomu si o tom nepovedala.“

„Možno som to nikomu nepovedala. Ale mohol alebo mohla si ma sledovať takže skús niečo oveľa tajnejšie. Čo nevie ani, ani... Ani neviem kto!“

„Tak fajn. Ako chceš. Viem, že z toho nie si veľmi nadšená. Si z toho priam znechutená.“

„Tak poďme k veci. Čo je také tajné a som z toho znechutená?“

„Si príbuzná so Severusom Snapeom. A ešte niečo. Máš sestru, ktorú si naposledy videla ako malé dieťa.“ Amy sa nahrnuli slzy do očí.

„Tak dobre to neznamená, že keď vieš moje tajomstvá, že vieš o mne všetko!“

„Amy... Amy.“

„Nech si ktokoľvek prestaň kričať.“

„Profesor Dumbledore! Amy sa prebrala.“ zakričala Lily.

„Amy? Ako sa cítiš?“ prihovoril sa k nej Dumbledore.

„Eh... no... čo sa stalo?“

„Odpadla si vo Veľkej Sieni. A rozprávala si zrejme zo sna.“

„Nie to... to nebol sen. Počula som nejaký hlas. Mužský hlas a potom sa zmenil na môj a vravel, že on je ja. Čo sa to so mnou deje?“ opýtala sa nechápavo.

„Počula si hlas?“

„Áno pán profesor. Hlas môj hlas. A čo také som rozprávala?“

„Vravela si niečo o mužskom hlase, pýtala si sa kde si a kto je tam s tebou, potom niečo o citoch. Niečo o tajomstve, o ktorom nikto nevie. Amy, musíš mi povedať všetko čo si videla.“

„Ale ja som nevidela nič. Vôbec nič, všade bola tma. A ten hlas sa ozýval zo všetkých strán.“

„No dobre. Teraz si musíš odpočinúť a pár dní tu ostaneš.“

„Ale...“

„Žiadne ale! Už som povedal.“ a odišiel.

„No super.“ povedala si pre seba a ľahla si na bok.

Sirius sa nervózne prechádzal po izbe sem a tam. Remus sedel na okennej parapete a čítal si knihu ako vždy. James ležal na posteli a sledoval Siriusa a Peter spal a chrápal ako diví.

„Tichošľap, ukludni sa. Veď do tej zeme vyšliapeš dieru.“

„Ty buď radšej ticho Paroháč. Lebo ty si sa takto prechádzal vždy pred tým než si sa išiel opýtať Evansovej či s tebou pôjde na rande, aj keď si odpoveď vedel!“ vybafol naň ho Sirius. James sa začervenal.

„Sirius vážne! Kľudni sa trochu. A ak sa tak bojíš, čo ju nejdeš pozrieť do nemocničného krídla?“

„Vidíš to je dobrí nápad. Vďaka Rem. James kde je plášť?“

„A načo ti plášť? Veď ešte nie je večierka.“

„Ah... Jasné... Tak idem.“ a skôr než by niekto niečo stačil povedať už nebol v izbe.

Sirius vošiel do nemocničného krídla a potichu smeroval ku lôžku, na ktorom ležala Amy. Sadol si na stoličku vedľa. Amy sa pretočila na druhý bok smerom k Siriusovi a pramienok vlasov jej skĺzol na tvár. Sirius zdvihol ruku a pramienok jej dal z tváre preč. Amy sa pri jeho dotykoch na tvári zachvela. Sirius sa nevedel vynadívať na anjela, ktorý ležal pred ním.

„Milujem ťa Amy. Ani si nevieš predstaviť ako veľmi.“ povedal potichu.

„Aj ja teba Sirius.“ povedala Amy a Siriusom to trhlo.

„Eh... ja... nechcel som ťa zobudiť.“

„Ja som aj tak nespala. Na tejto posteli sa nedá spať.“ usmiala sa naň ho. On sa usmial na ňu a nežne ju pobozkal.

„Ja už radšej pôjdem. Zajtra sa ešte zastavím.“ povedal keď sa od seba odlepili a keď odchádzal žmurkol na ňu.

[ » na začiatok « ]