Kapitola:
Pridaná: 11.3.2008, 17:54:44
Čítaná: 1687×
Hodnotenie: (počet hlasov: 16)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Severus Snape, Catherine Fardonová

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » ... 2 » ... 3 » ... 4 » ... 5 » ... 6 » ... 7 » ...

tak som tu zas s ďalšou kapitolou :)

komentujte a komentujte a komentujte

a samozrejme hodnoťte :)

V tú noc profesor nemohol zaspať. Tajne závidel Catherine jej elixír, keď videl, ako spokojne spí. Spala na jeho posteli a on sa musel uspokojiť s gaučom, ktorý si kúzlami prispôsobil, no napriek tomu nebol pohodlný. Stále myslel na to, ako má Catherine povedať o tom, čo ju čaká. Otravu krvi sám zažil a bolo to hrozné. Horšie než crucio. On bol ten pravý, kto ich mohol porovnávať, veď Crucio zažil už mnohokrát. Nakoniec sa mu predsa len podarilo zaspať a upadol do nepokojného spánku.

Ráno vstal samozrejme prvý. Predpokladal, že Catherine bude spať ešte najmenej hodinu a tak si vzal do postele knihu (pozn.aut. určite to bol nový bestseller Pijem tvoj elixír od svetoznámej autorky Rosamundy Pilcherovej, to ste netušili, že je čarodejnica, však? ) Asi po hodine nesústredeného čítania knihu odložil. Šiel sa naraňajkovať do Veľkej Siene, pretože to zdrvujúce ticho, ktoré panovalo v jeho byte ho nútilo rozmýšľať.

Keď jedol, všimol si na stole odkaz od Dumbledora:

Kolega, bol by som rád, keby ste ma bezprostredne po raňajkách navštívili v mojej kancelárii.

Nebol síce podpísaný, ale hneď vedel, že je to od neho. Nahádzal do seba ešte trochu ovsených vločiek (zdravá strava, čo? ) a vybral sa za riaditeľom. Ten ho už netrpezlivo očakával.

„Je niečo nové?“ spýtal sa hneď, ako Severus otvoril dvere.

„Stav sa zlepšil, ale prejavy otravy sa začnú prejavovať najskôr o týždeň. Dovtedy bude musieť zostať u mňa.“ posledné slová vyslovil s nechuťou. Alebo ju iba predstieral? To nevedel ani on.

„A kedy jej o tom chcete povedať?“

„Neviem.“ priznal sa „možno by som mal počkať, kým sa zblížime, ak to niekedy nastane.“

„To by bolo asi najlepšie.“ priznal po chvíľke ticha aj riaditeľ.

„A čo sa učenia týka, rád by som sa vrátil na vyučovanie ešte dnes. Slečna Fardonová si poradí aj bezo mňa...“ „...a spolu by sme tak dlho nevydržali“ dokončil v duchu vetu.

„Výborne Severus, nebudem vás musieť zastupovať!“

„Tak ak nemáte ďalšie otázky, pán riaditeľ, rád by som sa vrátil.“

„Ach, samozrejme, choďte. Dovidenia.“

„Dovidenia“ odpovedal Snape a nechal Dumbledora samého so svojimi myšlienkami.

Vrátil sa do svojho bytu a zistil, že Catherine ešte stále spí. „Bože, je taká nádherná!“ pomyslel si. Keď spala, ešte viac sa podobala na Lilly. Položil jej ruku na čelo. Nemala teplotu. Odhrnul jej jemné vlasy, ktoré boli miestami trochu špinavé od krvi a pobozkal ju na čelo. Napísal jej odkaz a na stôl uložil pár flakónov s elixírmi. Napadlo mu, že určite bude chodiť po byte, preto položil na stôl do kuchyne džbán vody spolu s tanierom jedla a kúzlom zabezpečil svoju spálňu aj súkromné laboratórium. Potom spokojne odišiel.

Catherine sa prebrala tesne po tom, ako Severus odišiel. Napriek tomu, že ju príšerne bolela hlava sa cítila dobre. Zdalo sa jej to nemožné. Bez problémov sa jej podarilo vstať. Odvážila sa urobiť pár krokov ku stolu. Boli tam akési fľašky a pri nich lístok napísaný písmom, ktoré hneď spoznala.

zelený flakón - ráno

modrý flakón - na obed

červený flakón - nalej do vody a pi celý deň

na obed sa tu zastavím a najeme sa spolu

Severus

Zasmiala sa. Stručný ako vždy. „On vie hádam všetko, ako mohol vedieť, že budem chodiť po byte?“ našla kuchyňu, kde ju už čakali bohaté raňajky a krčah s vodou.

„No jasné, to je na ten elixír!“ spomenula si a hneď ho tam naliala.

Prešla sa po všetkých komnatách a zistila, že v spálni si môže akurát tak ľahnúť na posteľ a do laboratória sa nedostane vôbec. „No čo už.“ povzdychla si. Byt sa jej veľmi páčil. Spálňa bola celá ladená do čierna, len posteľ bola zlato-červená.

„Musím sa ho na to spýtať.“

Kúpeľňa bola zariadená veľmi elegantne, v príjemnom zelenom odtieni. Ani obývačka nebola na zahodenie, tá sa jej páčila najviac. Jednu jej časť tvorila knižnica, ktorá zaberala celú stenu a bola plná kníh. Vytiahla z nej nejaké knihy o elixíroch a začítala sa do nich.

Ani sa nenazdala a z obývačky začula nejaké zvuky. Bolo jej jasné, že to je Snape. Bola pravda, že sa bohvieako netešila na spoločný obed, ale bolo to lepšie ako jesť sama. Napadlo jej, že mu predvedie ako chodí a tak vstala z postele a pomaly sa vybrala za ním.

„Á! vidím že naša spiaca krásavica sa už prebrala a ešte si nedožičila sprchu.“ povedal ironicky hneď ako ju uvidel. Sadla si na stoličku a nevenovala tomu až takú pozornosť.

„Ja...Čo?“ skríkla zrazu.

„No ja len, že máš na vlasoch krv.“ zasmial sa Severus a zložil na stôl pergameny. Vyčaroval zrkadlo a podal jej ho. „Tu máš, presvedč sa sama.“

„Fuj! Skutočne! A to som bola takto stále?“ opýtala sa znechutene.

„Musím ťa sklamať, ale áno.“

„Tak ja teda idem do sprchy. Dobre?“ vstala zo stoličky

„Hej! Počkaj! A čo náš obed?“ pokúšal sa ju zastaviť.

„Ten počká!“ zakričala ešte z chodby a už bolo počuť zvuk tečúcej vody.

[ » na začiatok « ]