Kapitola:
Pridaná: 11.3.2008, 14:40:52
Čítaná: 1021×
Hodnotenie: (počet hlasov: 14)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Opál McKay, Severus Snape, Sirius Black

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Kapitola: 1 » Stratená, sama... 2 » Niečo nové, nepredvídané... 3 » Nočné stretnutie I. 4 » Nočné stretnutie II. 5 » Nočné stretnutie III. 6 » Nový začiatok 7 » Trest 8 » Sectusempra 9 » Slečna McKay?...nie!... 10 » Stretnutie, boj a rozlúčka

Opál si pretrela oči a poobzerala sa okolo seba. Prekvapilo ju, že je v klubovni.

„Čo tu robím? A kde sú ostatní? A čo tí profesori?“ rozmýšľala.

Tackavo sa pobrala do postele. Boli štyri hodiny ráno. Hodila sa do postele a okamžite zaspala.

Bol však niekto, kto zaspať nevedel. Sirius celú noc myslel na Opál a vedel, že je to to dievča, ktoré hľadal. Nie jak všetky tie husičky, ktoré sa mu hádž pod nohy. Už má toho dosť. Pretočil sa na druhý bok a spomenul si na ten bozk, ktorý dal Opál.

/Bože, aký som zbabelec! Pobozkal som ju, keď bola v bezvedomí! Došľaka, aký som idiot!/ pomyslel si znechutene.

No potom s myšlienkami patriacimi Opál zaspal.

Opál sa zobudila do nádherného dňa. Bolo ešte slniečko a to jej zdvihlo náladu. Chvíľu ležala v posteli, ale potom si všimla, že ako jediná je hore. Lily aj Alice ešte spali. Pozrela sa na hodinky. Bolo pol siedmej.

/Ako dobre!/ pomyslela si a natiahla sa.

Potom si spomenula na včerajší večer. Počula rozhovor Dumbledora a McGonagallovej.

/Kto vie, o kom sa rozprávali!/ pomyslela si.

Vstala a zamierila do kúpeľne a upravila sa. Zhrozene zistila, že spala vo veciach, ktoré nosila včera celý deň. Zvraštila nos. Otvorila skriňu a začala vyhadzovať nejaké čisté oblečenie, čo zobudilo Lily a Alice.

„Dobré ránko, nabudúce nastav budík dobre?“ povedala Alice otrávene Opál.

„Kde si bola celú noc?“ spýtala sa jej zvedavo Lily.

„Nikde! Bola som v klubovni!“ odvrkla Opál.

„Čo si taká hnusná?“ spýtala sa jej Lily a vstala a zívla.

/Len to, že ťa Severus miluje a so mnou sa iba zahráva!/ pomyslela si Opál, ale mlčala.

„Poďme už na raňajky!“ poprosila Alice.

„To bude najlepší nápad!“ súhlasila Opál.

Schmatla tašku s učebnicami a počkala na Lily a Alice, kým sa vychystajú. Bolo akurát štvrť na osem, keď sa vytrepali z veže. Raňajky sa podávali až o pol ôsmej, tak sa dievčatá pobrali na dvor, nadýchať sa čerstvého vzduchu. Sadli si pod starý dub k jazierku a užívali si ráno.

Opál vytiahla Severusovu knižku a začala si v nej listovať.

„Už zasa kontroluješ, že či si všetko spravila dobre na elixíroch?“ spýtala sa jej Alice lenivo so zatvorenými očami a obrátila tvár k slnku.

„Áno,“ uškrnula sa Opál.

Lily si ľahla tiež a tiež si otvorila knihu a začítala sa do nej. O pár minút sa začali po dvore trúsiť aj ostatní študenti. Medzi nimi aj Sirius, James, Remus a Peter a dokonca nechýbal aj Snape. Ten bol trochu ďalej od spoločnosti a niečo si čmáral a čítal v nejakej hrubej bychle.

Sirius a ostatní jeho kamaráti si sadli neďaleko Opál, Lily a Alice. K Alice si prisadol Frank a objal ju okolo pása a rozprávali sa.

V tom však nastala vzruch. James a Sirius zaútočili kúzlami na Severusa. Lily odhodila knihu a kráčala k nim.

„Prestaňte! Čo nestačilo vám na VČÚ, čo ste mu spravili?“ kričala na nich.

Opál ju obdivovala. Zaklapla knihu a kráčala k nim. Severus znova visel dolu hlavou a metal sa. Opál jej ho prišlo ľúto. Vytiahla prútik a namierila ho na Jamesa, ktorý ho začaroval.

„Okamžite ho daj dolu!“ zavrčala naňho.

James sa uškrnul.

„Včera si bola milšia, jemnejšia!“ poznamenal a okolo sa ozval smiech.

Opál očervenela. Podišla bližšie, aby James videl aká je nazúrená. Prútik mu priložila na hruď.

„Nebudem to opakovať!“ zavrčala.

Lily na ňu s otvoreným ústami pozerala. Očividne bola prekvapená. Aj James na ňu pozeral akoby videla smrtku. Sklopil prútik a Severus spadol na zem. Sirius pozeral na Opál nejako zvláštne. Opál sa otočila a podišla k Severusovi. Zatiaľ ich všetky oči študentov, ktorí boli okolo nich sledovali.

„Si v poriadku?“ spýtala sa ho ustarostene.

„Áno, ďakujem ti. Znova!“ odpovedal jej a posadil sa, aby si upratal veci.

„Ukáž, pomôžem ti.“ Ponúkla sa Opál a kľakla si k nemu a podala mu veci.

Akurát ich ruky sa položila na jednu knihu teda ich prsty na knihe sa dotkli. Opál sa pozrela na Severusa a Severus na ňu. Ich pohľady sa jeden v druhom utopili. Ani jeden z nich nezabudol na to, čo sa stalo minulú noc.

„Úúúúúú!!! Niekto sa nám zamiloval!“ poznamenal niekto za nimi posmešne.

Opál aj Severus sa rýchlosťou blesku otočili na Jamesa. Ten sa rehotal spolu s ostatnými študentmi. Severus, Opál a Lily sa naraz vytiahli prútiky a naraz vyslali na Jamesa tri rôzne kúzla. James teda skončil omráčený obrovský slimák krížiaci s červoplazom.

Všetci okolo zostali ako obarení. Opál, Severus a Lily to už nevydržali a začali sa smiať, až sa po zemi váľali. Ostatní sa začali smiať tiež, iba Remus, Sirius a Peter zostali ako skameneliny.

Severus sa rýchlo zbalil a išiel s babami pod starý dub, kde sa smiali na tom všetkom Alice s Frankom.

„Dobre ste im dali!“ smiala sa Alice.

„Vitaj medzi nami Severus! Dúfam, že ti nevadí, že si medzi chrabromilčanmi!“ zažartoval Frank.

„Nie, to je v pohode!“ odpovedal Severus bez akýchkoľvek emócií.

„Poďme sa už naraňajkovať! Lebo už zomriem!“ povedala Lily a v bruchu jej hlasno zaškvŕkalo.

Všetci sa zasmiali a išli na raňajky. Severus si sadol ku Chrabromilskému stolu, ale to sa všetci chrabromilčania od nich odtiahli a tak mali dostatok miesta pre seba.

„Čo máme dnes?“ spýtala sa Opál a dala si hrianku s praženicou do úst.

„Čarovanie, obranu a elixíry!“ odpovedal jej Severus hľadiac do rozvrhu.

/Elixíry! Došľaka, kam som dala tú knihu?/ pomyslela si Opál a prestala žuť.

„Deje sa niečo?“ spýtala sa Lily, ktorá Opál pozorne sledovala.

„Nie, nič!“ uvedomila sa Opál a zachytila Severusov pohľad.

Uškrnul sa a potom sa ďalej venoval svojim raňajkám. Opál pochopila, pri tom, čo mu pomohla s vecami si ju nenápadne zobral.

/Došľaka!/ zahrešila v duchu, bola veľmi zvedavá, čo tie kúzla spôsobujú a prečo sa Severus nazýva Polovičný princ.

Po raňajkách sa teda pobrali na čarovanie. Opál celý čas rozmýšľala, ako to zo Severusa vytlčie alebo ako mu zoberie tú knihu. Severus vedel, nad čím rozmýšľa, lebo oklumenciu veľmi dobre ovládal.

Mali elixíry. Opál si sadla k Severusovi do lavice a spolu pracovali z jednej knihy. Samozrejme Severusovej. Severus sa celé elixíry uškŕňal. Opál sa rozhodla zakročiť. Nedali jej tie srdiečka, v ktorých bolo napísané Lilyno meno.

„Prečo sa so mnou zahrávaš Severus?“ spýtala sa potichu predstierajúc, že nazerá do knihy.

„O čom to hovoríš?“ spýtal sa jej pozerajúc na skúmavku, do ktorej mal odmerať šťavu z granátového jablka.

„Dobre vieš o čom! Pamatáš sa na minulú noc?“ spýtala sa ho pošepky predstierajúc, že sa ho na niečo pýta ohľadom elixíru a ukazuje do knihy.

Severus zmeravel.

„Pamätám,“ odpovedal, ale ďalej mlčal.

„Povieš mi teda, čo je toto?“ spýtala sa ho potichu a ukázala na jedno zo srdiečok.

Zazvonilo. Opál rýchlo naliala do flakóna vzorku svojho elixíru , zbalila sa a odišla, kým Severus stihol vôbec niečo povedať. Rýchlo sa zbalil, odovzdal flakón a išiel ju pohľadať, ale nikde ju nenašiel. Veď predsa Rokfort je veľmi veľký. Smutný sa pobral do knižnice, zahrabať sa medzi učebnice a knihy. A tam zistil, že znova mu zobrala knihu.

Opál bola akurát na jednom opustenom poschodí. Sedela na jednom okne, ktoré nemalo sklo, keď v tom dopadol na ňu tieň. Bol to Sirius.

„Čo tu robí taká krásna baba ako si ty? A ešte k tomu sama?“ spýtal sa jej s úsmevom.

Opál ho ignorovala. Nemala náladu na takého radovánky. Sirius sa však nevzdal.

„Tak povieš mi, čo ťa trápi?“ spýtal sa jej.

/Už je to jedno, aj tak to nebude také, ako to chcem ja!/ pomyslela si Opál.

„Ále, menšia výmena názorov!“ zaklamala.

/Menšie citové trable!/

„Ahá, no to sa stáva! Aj ja mávam niekedy menšie hádky s kamošmi!“ povedal Sirius v snahe ju rozveseliť, no bez úspechu.

Opál na neho pozrela, akoby bol blázon.

/O čo sa to tu ten chlapec pokúša?/ pomyslela si.

„Tie zmiešaniny kúziel, čo ste vykúzlili na Jamesa, to nemalo chybu!“ povedal Sirius karhavo, no ale pobavene.

Na toto sa Opál musela zasmiať. Naozaj James vyzeral veľmi komicky. Sirius sa nádherne usmial.

„Pamätáš sa na naše prvé stretnutie?“ spýtal sa jej Sirius tlmene.

„Áno, pamätám, nevedela som, čo si zač a pozerala som na váš koč ako najatá!“ usmiala sa.

„Ja som zasa pozeral na teba a hovoril si ,bože aké pekné dievča! Také som ešte nikdy nevidel!, a hneď si ma očarila!“

„Prestaň, prosím ťa tárať!“ odbila ho Opál.

Zobrala si tašku, že už ide preč, ale vypadla z nej Severusova kniha. Aj Sirius aj Opál sa po ňu zohli, ale narazili do seba hlavami. Vyrovnali sa, šúchajúc si čelá.

„Prepáč!“ ospravedlnila sa Opál s trpkým úsmevom.

„V pohode!“ povedal Sirius a znova sa zohol po knihu.

Opál si ju chcela vziať, ale Sirius ruku odtiahol. Opál pochopila.

„Mám si ju zobrať?“ spýtala sa ho otrávene.

„Áno, Inak ti ju nedám!“ povedal jej Sirius provokačne.

Opál sa za ním rozbehla a snažila sa mu vytrhnúť Severusovu knihu, ale neúspešne, začali na naháňať po celej chodbe. Bolo počuť dupot a smiech a nárazy. Nakoniec však Sirius skončil opretý o stenu a Opál bola nacapená na ňom a naťahovala sa po knihu. Sirius sa diabolsky usmial. Opál to vzdala, lebo Sirius bol privysoký. Sirius ju jednou rukou chytil okolo pása a druhú s učebnicou stále držal nad sebou. Vymenil si s Opál pozície. Takže teraz bola o stenu pritlačená ona, ale to už sa Sirius nebezpečne približoval. Opál bola ako v tranze, vypúlila oči a čakala, čo bude. Sirius ju začal bozkávať. Ona po chvíľke zatvorila oči a bozky mu opätovala. Opatrne, akoby boli ich pery z porcelánu sa bozkávali. Opál sa to páčilo a nechcela, aby sa to všetko skončilo...

__________***__________

Malinký prevrat si hádam môžem dovoliť:P...

[ » na začiatok « ]