Kapitola:
Pridaná: 10.3.2008, 16:48:19
Čítaná: 1016×
Hodnotenie: (počet hlasov: 17)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Charlotte Snape, Severus Snape, Lilly Evans, Sirius Black
Stručný dej: Sheila je Severusova sestra. Ako sa jej v živote darilo?

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Prológ 2 » Sovia pošta 3 » Motorka 4 » Dážď 5 » Frajer 6 » Prebudenie 7 » Nepochopiteľné 8 » Užužľaný 9 » Vietor a dym

Lietadlo sa naklonilo a klesalo k pristávacej dráhe. Charlotte si oprela tvár o okno. Tento spôsob dopravy si obľúbila pri prvej ceste z Anglicka. Bolo to nádherné dívať sa z takej výšky na mihotavé svetielka miest.

Lietadlo pristálo a hlas pilota im oznámil, že dorazili do Londýna, požiadal ich o vyspúpenie a zašelal pekný zvyšok dňa.

Charlotte vystúpila a ponáhľala sa do letiskovej haly. O pár minút zložila svoj kufor z pásu a pomaly vykročila cez halu stále sa obzerajúc. Priam horela nedočkavosťou a radostným očakávaním. Svojho brata však nikde nevidela. Vyšla až pred letisko a zostala bezradne stáť na chodníku.

Severus neprišiel.

„Potrebujete odvoz, slečna?“ zakričal na ňu starý fúzatý chlap z taxíka.

„Nie, ďakujem.“pokrútila hlavou a potiahla si krátka letné šaty ku kolenám.

Najviac na svete si priala, aby Severus prišiel a vytrhol ju spod taxikárového oplzlého pohľadu. V kabelke nahmatala svoj prútik a veru mala čo robiť, aby ho nepoužila na ulici za bieleho dňa. K taxíku však pristúpila akási malá rodinka, nasadli do auta a odišli.

Charlotte pozrela na hodinky. Boli štyri,lietadlo síce trochu meškalo,ale Severus tu už dávno mal byť.

„Taxi!“vykríkla a zakývala na okoloidúci žltý taxík. Ten pribrzdil a priblýžil sa k obruvníku, aby mohla nastúpiť.

„Kam to bude?“spýtal sa šofér a poklepkal prstami po volante.

„Hyde park.“odvetila, keď si sadla na zadné sedadlo.

Taxík sa pohol, po preplnených cestách sa auto kĺzalo veľmi pomaly. Často zastavovali na križovatkách a zastavovali v zápchach.

„Teraz to už nie je také zlé, ale ráno, sa nedostanete na druhý koniec mesta ani Pánovi...“ komentoval situáciu šofér.

Charlotte lenivo počúvala jeho slová a viac sa sústredila na ľudí pomáhľajúcich sa po ulici. Taxikár si to však všimol a zjavne usúdil, že je turistka a pozerá sa na historické pamiatky Londýna, pretože urobil veľký oblúk okolo jednej z nich a rozhodol sa pri každej ďaľšej spomaliť nakoľko to len šlo.

„Prepáčte, ale mohli by ste ísť trochu rýchlejšie?Chcem sa tam dostať ešte pred večerom. Taxikár bol trochu sklamaný, no šliapol na plyn. Okolo taxíka sa prehnala skupinka motoristov.

„Ďakujem a dovidenia.“ uškrnul sa taxikár, keď mu podávala zopár bankovieka vtisol jej do ruky vizitku „Kedykoľvek budete potrebovať..“

„Áno,áno,ďakujem.“zamrmlala a pobrala sa krížom cez park.

Vzduch uprostred zelených stromov bol oveľaa ľahší a náhle ticho jej príjemne hladilo uši.

Prechádzala okolo rodín s deťmi, detí s opatrovateľkami, zamilovaných párikov i osamelých ľudí. Po trávniku pobehovali najrôznejšie psy, veselo štekali, naháňali sa so svojími pánmi, chytali taniere a loptičky a ohrýzali konáre stromov. Niektoré dokonca naháňali veveričky, či vyskakovali za vtáčikmi.

„Hej,kočka!“ozvalo sa jej pri uchu „Nestratila si sa? Môžem ti robiť spoločnosť.“

Vysoký mladík s krátkymi hnedými vlasmi, oblečený len v kraťasoch a priliehavom tričku si ju prezeral podobne ako starý taxikár. V ruke držal slnečné okuliare a poškrabkával sa nimi po brade.

„Nestratila.“ odvetila, pristúpila bližšie, vzala mu okuliare z rúk a nasadila mu ich na nos „A nezízaj na mňa ako somár.“

Otočila sa a s náladou pod bodom mrazu sa rýchlo vzďaľovala.

„Ale no taak! Slečinka!“ pískal na ňu.

„Nepískaj na mňa, nie som pes!“zrúkla bez toho, aby sa obzrela a pár ľudí sa za nimi otočilo.

Charlotte si už myslela, že to mladík vzdal, keď ju niekto dobehol.

„Prepáčte..“

„Tak ty si nedáš pokoj?!“vyhŕkla a siahla po prútiku.

„Sorry, ja len, že toto vám vypadlo a nebolo by dobré, keby to niekto videl.“rýchlo ju usmernil tmavovlasý mladý muž a podával jej prútik „A nemusíte na mňa tak vrčať. Po tom, čo som počul váš rozhovor s tamtým, určite na vás nezapískam.“

Charlotte sa usmiala. V jeho vystupovaní bolo niečo šarmantné a páčilo sa jej, že zelenými očami sledoval jej modré a neklopi zrak k jej výstrihu.

„Vy môžete.Keď ste mi vrátili...“

„Ďakujem, ale čo keby som namiesto pískania mal tú česť vás kúsok odprevadť.“strojene sa uklonil a v očiach mu zasvietil plamienok.

„Budem rada.“zasmiala sa „Vy viete, čo to je?“spýtala sa, keď schovávala prútik.

Prikývol a poklepla si prstom po zadnom vrecku nohavíc.

Charlotte tam pozrela a všimla si vydúvajúci sa pásik.

„To je úžasné! Ani by som to na vás nepovedala.“nadchla sa.

„...teba..tykajte mi.“žmurkol na ňu a ona cítila, ako sa zapýrila. To sa jej často nestávalo. Na chlapčenské lichôtky a okukovanie bola zvyknutá. Môžem vedieť kam mierite?“ vyzvedal.

„Tiež mi tykaj,prosím.Idem do Šikmej uličky, ale neviem, kde to je. Brat mi povedal len,že pri Hyde parku. To je trochu široký okruh, ale lepšie ako nič.“

„Do Šikmej uličky? Výborne, tam idem aj ja.“potešil sa a mykol hlavou, aby sa zbavil vlasov, ktoré mu zacláňali vo výhľade „Pred parkom mám motorku, ak by...“

„Tak prečo si šiel cez park, keď si tu na motorke?“spýtala a zvedavo na neho mrkla.

„Hmm.. ja. Mal som sa tu s niekým stretnúť.“vysúkal zo seba a veľavravne sa poškrabal po nose.

Charlotte sa zasmiala.

„Motorku mám z druhej strany.“hovoril a ukazoval si cez plece. Vrátime sa? Je to len kúsok.“

„Dobre, poďme.“uškrnula sa a pozrela na bránu parku črtajúcu sa pred nimi. Boli už na druhom konci.

„Odkiaľ si?“vyzvedal.

„Z Anglicka.“zasmiala sa na jeho nechápavom výraze a pokračovala: „Vyrastala som vo Francúzsku. Neviem ani kde brat býva a neprišiel si po mňa na letisko, takže mu musím poslať sovu, aby som vedela, kde ho hľadať.“

„Skutočne? A brat je tiež čarodejník?“

„Áno. Chodil do Rokfortu.“

„Aj ja. Ako sa volá? Možno ho poznám.“

„Nie,nepoznáš.“ pokrútila hlavou „Myslím, že je od teba mladší.“

„Na to že ideš z takej diaľky, Máš nejak málo batožiny.“usmial sa na kabelku v jej ruke.

Charlotte sa pre zmenu zamračila „Vyzvedáš ako obchodník s biely mäsom.“

„Upst, tak si ma prekukla.“ Zahryzol si do pery „Ak ťa nechám ísť, neprezradíš ma, však?“

Charlotte sa zase rozosmiala „Nechoď, tebe by som sa aj nechala uniesť. Ale len do Šikmej uličky.“

„Ďakujem.“

Charlotte nevedela prečo, ale pociťovala k mladíkovi hlbokú dôveru. Možno to bolo jeho úprimnými očami, alebo príjemným úsmevom. Neverila však, že by jej mohol nejako ublížiť.

„Pozri, toto je moja motorka. Krásna, však?“ s hrdosťou ukázal an najväčšiu motorku odstavenú na parkovisku.

„Paráda. Je skutočne obrovská.“usmiala sa.

Mladík sa na ňu vyšvihol a strčil kľúče do zapaľovania.

„Eee, prepáč, daj mi päť minút, hneď sa vrátim. Nezdrhni mi.“povedala rýchlo a zmizla v parku.

Až teraz si uvedomila, že v krátkych šatočkách by na motorku asi nemala sadať. Schovala sa za husté krovie a vytiahla prútik.

„Preavies toileten!“ namierila na seba prútik.. Potom ho schovala a vrátila sa na parkovisko.

„Môže byť?“ spýtala sa a otočila sa v nových veciach.

„Jasné, aj keď v tých šatách...“ zmĺkol, keď si sadla za neho a chytila sa rukou jeho mocného pleca.

„Drž sa pevnejšie.“ napomenul ju a nakopol motor.

Motorka sa roztriasla a vyrazila dopredu. Charlotte ho rýchlo objala okolo pásu a dievčensky sa zachichotala, keď sa rútili popri pomalých autách. Bolo veľmi príjemné sedieť za ním a pevne ho stískať.

„Waw! Paráda!“ zavolala aby prehlušila zvuk motora.

Videla ako sa jeho líce zošúverilo od úsmevu a akoby bol nákazlivý aj ona sa šťastne usmiala.

Napokon zabočila a zastal neďaleko malej krčmičky, ktorú poznala zo Severusových listov.

Motor zafučal a stíchol.

„A sme tu. Páčila sa ti jazda?“spýtal sa, no nezosadol.

„Samozrejme, bolo to úžasné.“odvetila, no tiež nevyzerala na to, že by chcela zosadnúť. Namiesto toho si prehodila ruku cez jeho rameno a naklonia sa, aby mu videla do tváre.

„Zavedieš ma až dnu? Ani neviem, kde je tu sovia pošta.“

Na jej veľké prekvapenie však nesúhlasne pokrútil hlavou: „Prepáč, ale nie.Už musím ísť. Bol som pozvaný na večeru a už meškám. Prejdi cez Deravý kotlík a spýtaj sa barmana Toma. Len tu nezostávaj na noc, myslím, že v tomto ,hoteli´ by sa ti nepáčilo. Bývajú tu zvláštne bytosti.“

Charlotte sklamane zosadla: „Ako ťa nájdem?“

„Nenecháme to na náhodu?“navrhol a v očiach sa mu zaiskrilo.

„Do skorého videnia!“zakývala mu a zamierila do malej krčmy.

Za chrbtom jej zahučal motor, ale keď sa obzrela, motorka tam už nebola. Otvorila dvere a vošla do malej zatuchnutej krčmičky. Za barom stál postarší zhrbený muž a leštil pohár.Okrem neho bola v mestnosti len malá skupinka čarodejníkov hrajúca kocky a muž zahalený v dlhom čiernom habite pri bare.

„Dobrý večer. Potrebujem poslať sovu...“

„Charlotte?“ozval sa tichý hlas po jej pravici.

„Poznáme sa?“otočila sa k mužovi v čiernom. „Sev?!“

Spod dlhých čiernych vlasov na ňu hľadel pár známych čiernych očí, chudej tvári jej brata dominoval orlí nos a jeho tenké pery sa vykrivili do niečoho, čo nápadne pripomínalo úsmev.

„Čo tu robíš? A prečo si neprišiel na letisko?“spustila karhavým tónom, ale zároveň mu opätovala vrúcne objatie.

„Čakám tu na teba. Taký odkaz- Počkaj ma na letisku!- vieš koľko je v Londýne letísk? Tak som si povedal, že určite pôjdeš do Šikmej uličky a do tej sa dostaneš jedine cez kotlík...“

„Nemohol si mi poslať sovu? Trochu by som to upresnila.“vyčítala mu.

„Veď som aj poslal, ale musela si už byť preč. Sova sa ešte nevrátila.“

„A ja som mala šťastie, že som sa tu vôbec dostala. Keby som nestretla toho šarmantného mladého muža, ani by som tu netrafila.“

„Stretla si čarodejníka? Len tak na ulici? To si mala šťastie.“

„A nie len tak niekoho. Bol veľmi sympatický.“zasnene sa usmiala.

„A ako sa volá? Poznám ho?“zaujímal sa Severus.

„Nie, bol od teba starší.“ usmernila ho „A meno mi aj tak.. akosi sme sa k tomu nedostali.“

Severus sa na ňu nahnevane mračil.

„No čo je? Veď ani ja som mu nepovedala svoje meno. Nevie, kde ma nájde. Povedal, že to nechá na náhodu. Bol strašne zlatý.“

„Takže ty sa pokojne púšťaš do reči s cudzími chlapmi? Čo keby to bol nejký násilník? A v tejto dobe! Veď si nemôžeš byť istá ani pred svojimi priateľmi, nieto ešte pred pochybnými...“

„Ale, Sev, nič sa mi nestalo. Vidíš, som úplne celá. Poďme radšej do tvojho bytu. Som unavená z cesty.“zahlásila a energicky sa pohla k dverám krčmy.

Severus vytiahol pár mincí, plesol ich o pult a vyšiel za ňou na ulicu.

„Premiesnime sa. Na Gower street, jasné?“ uisťoval sa aj keď videl, že Charlotte odušu prikyvuje „Nechcem ťa tu potom hľadať po celom meste a dúfať, že opäť natrafíš na toho tvojho neznámeho, aby ťa zachránil.“

Pre istotu ju ešte chytil za ruku kúsok nad lakťom a premiestnili sa.

Z ulice, po ktorej sa preháňali muklovia, ženúci sa domov, alebo na nejakú večernú stretávku, sa prehupli do pokojnej uličky na okraji mesta.

„Prečo bývaš tak odruky?“ spýtala sa a rozhliadla sa po ošumelých budovách.

„Lebo tu nikto nevyzvedá a nie som tu jediný čarodejník.“odvetil a otvoril dvere jedného z viacpodlažných domov.

„Som zvedavá, aké to tu máš.“tešila sa a stúpala za ním po schodoch na tretie poschodie, kde odomkol dvere muklovským kľúčom a vpustil ju do bytu.

Byt bol priestranný a čistý, steny boli však prázdne a ani stoly nezdobili obrúsky, či kvety. Len na skrinke v obývačke stáli dve fotografie. Na jednej bola Charlotte, usmievajúca sa a kývajúca a na druhej spoznala Lilly Evansovú – Potterovú, tá sa občas nesmelo usmiala, pričom čítala akúsi knihu.

„Ukáž ruku.“ spomenula si zrazu Charlotte na bratov list. Severus k nej vystrel pravú dlaň. „Nie túto, ľavú, Severus.“

Severus sa zamračil a stiahol ruku späť. „Tvoja izba je tamto,“ ukázal na zavreté dvere napravo „ večera bude o chvíľu. Choď sa vybaliť.“

„Sev, ukáž mi tú ruku!“naliehala.

„A načo? Čo chceš vidieť?“ vyhŕkol. Hovoril potichu, no chladne, keď prudko vytiahol rukáv svojho habitu a ukázal jej predlaktie ľavej ruky v čiernych očiach sa mu zablysla nenávisť. „Toto, Charlotte? Chceš mi vyčítať, že som sa k nim pridal?“

Charlotte vydesene civela na žiarivé Temné znamenie.

„Ako si mohol?“hlesla. „Ja ťa takto napoznám. Môj brat... môj Severus by nikdy.“

„Nemáš právo mi niečo vyčítať.“odvetil, prepichol ju pohľadom a stratil sa v kuchyni.

„Ale, Sev!“kričala za ním „Ja viem, že toto nie si ty! Poznám ťa lepšie než ktokoľvek na svete! Viem o všetkých tvojch myšlienkach a činoch a o každom tvojom kroku.... už od detstva.“

Severus si ju nevšímal. Vytiahol z chladničky konzervu a pokúšal sa do nej vlámať.

Charlotte pokrútila beznádejne hlavou a zavrela sa vo svojej novej izbe. Takto si svoj príchod nepredstavovala...

[ » na začiatok « ]