Kapitola:
Pridaná: 8.3.2008, 08:20:28
Čítaná: 843×
Hodnotenie: (počet hlasov: 18)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Opál McKay, Severus Snape, Sirius Black

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Kapitola: 1 » Stratená, sama... 2 » Niečo nové, nepredvídané... 3 » Nočné stretnutie I. 4 » Nočné stretnutie II. 5 » Nočné stretnutie III. 6 » Nový začiatok 7 » Trest 8 » Sectusempra 9 » Slečna McKay?...nie!... 10 » Stretnutie, boj a rozlúčka

„Čo sa ti stalo s rukou?“ spýtal sa jej pozerajúc na jej ruku, ktorá znova začala krvácať.

„Bože môj! To ma stromostrážca poškriabal! Dočerta! Znova musím ísť do krídla.“ Vzdychla si Opál.

„Neboj sa, dáme to do poriadku!“ povedal Severus, vytiahol prútika začal si mrmlať zaklínadlo, ktoré sa podobalo nejakej pesničke, ale Opál jej nerozumela.

Len ho sledovala čo robí s prútikom a potom zistila, že jej ruka je úplne v poriadku. Dala si dole obväz a obzerala si ju. Nikde nič, nijaké škrabance. Pozrela na Severusa.

„Ďakujem ti veľmi pekne!“ poďakovala s úsmevom.

Severus jej úsmev opätoval, ale ako rýchlo sa úsmev zjavil, tak sa aj vytratil.

„Prečo sa mi vyhýbaš?“ spýtal sa jej.

„Ja a vyhýbať sa ti?“ spýtala sa ho prekvapeným hlasom.

„Nehraj to na mňa, Opál! Po včerajšej noci sa mi vyhýbaš!“ povedal Severus smutným hlasom.

„To nie je pravda, vieš ono, ja... mám toho veľa!“ povedala a odvrátila pohľad.

„Klameš mi!“ povedal potichu.

„Neklamem!“ no stále naňho nepozrela.

Severus sa k nej začal približovať. Opál ustupovala. Pomaly sa približovali k stene. Na chodbe našťastie nikto nebol. Opál sa oprela o stenu, Severu sa postavil oproti nej a oprel si dlaň vedľa jej hlavy a pozeral jej striedavo na jej pery a očí. Opál naňho iba prekvapene pozerala. Ani jeden z nich si nevšímal, že ich veci a učebnice sú stále akoby hodené na zemi.

Obaja mali pootvorené pery, akoby žiadali bozky, keď v tom... zazvonilo.

„Dočerta! Zmeškáme elixíry!“ povedali obaja naraz a odtiahli sa od seba.

Schmatli veci, ani nevedeli, čo berú a s plnými rukami bežali na elixíry. Do triedy vošli obaja naraz.

„Strhávam Chrabromilu a Slizolinu desať bodov sa meškanie! Sadnite si! A hneď!“ povedal profesor panovačne a pozrel na nich vybuchujúcim hnevom.

Vedel, že boli minulú noc mimo klubovní, ale nemohol im to dokázať. Obaja si sadli a začali listovať v učebniciach hľadajúc návod na prípravu elixíru, ktorý mali uvariť. Začali pracovať.

Opál nalistovala strany a videla, že niektoré strany sú popísané. Prizrela sa bližšie, lebo ona si do kníh nečarbe a prečítala, bola to kniha, kde boli doškrtané niektoré návody na prípravu elixírov a plus k tomu nejaké zvláštne zaklínadla, ktoré Opál nevedela, čo spôsobujú. Potom listovala ďalej a našla tam nejaké srdiečko v ktorom bolo napísané... Lily.

Opál pozrela na Lily, ktorá už horúčkovito miešala svoj elixír a pridávala nejaké prísady a pozerala do knihy, akoby ju chcela zjesť.

/Tak on myslí na Lily a pritom sa snaží zbaliť mňa? Prečo sú všetci chalani takí istí?/ pomyslela si Opál a pozrela nahnevane na Severusa.

„Slečna McKay, pracujete?“ spýtal sa jej nahnevane profesor.

„Áno, áno pán profesor!“ zakoktala sa Opál a ospravedlňujúco pozrela na profesora elixírov.

„Tak prečo teda máte ešte prázdny kotlík? Chcete mať trest?“ spýtal sa jej výhražne.

„Nie, pán profesor, prepáčte mi!“

„Strhávam Chrabromilu ďalších desať bodov! Za to, že nepracujete!“ povedal profesor odpovedajúc na jej prekvapený a podráždený pohľad.

/Keď to takto pôjde ďalej, tak ma celý Chrabromil bude nenávidieť!/ pomyslela si Opál namrzene.

Zachytila Severusov pohľad, pozeral na ňu dosť vystrašene. Asi už zistil, že si omylom vymenili knihy.

/Tú knihu mu vrátim, ale najprv si ju prezriem!/ pomyslela si Opál pozerajúc na Severusa.

Rýchlo uvarila elixír a keď zazvonilo na koniec hodiny, bleskovo dala profesorovi svoju vzorku elixíru a rýchlosťou svetla sa vytratila z triedy. Severus ju nestihol.

/Došľaka! Toto som pohnojil!/ pomyslel si nahnevane pozerajúc za Opál.

Opál okamžite trielila do svojej spálne. Bruchom si ľahla na posteľ a otvorila knihu.

„Zaujímavé!“ zamrmlala keď si prečítala kúzlo „pre nepriateľov- sectusempra“.

Obrátila stranu, no nič na ďalšej nebolo. Pozrela sa na zadnú stranu knihy a tam našla niečo napísané.

„Táto kniha patrí Polovičnému princovi.“ Prečítala potichu.

V tom vošli do izby aj Alice a Lily.

„Opál, čo si tak zdrhla? Inak odpadáva nám herbológia!“ oznámila Lily.

/Netvári sa príliš nadšene, to ju učenie až tak baví?/ usmiala sa v duchu Opál.

„Prepáč, musela som si ísť niečo vybaviť!“ povedala Opál napodobňujúc Lilyn hlas.

Lily na ňu škaredo pozrela, no potom sa zasmiali. Lily však nemala nejaký veselý smiech.

„Čo to vlastne čítaš?“ spýtala sa so záujmom.

„Nič zaujímavé, iba si kontrolujem, že čo som na elixíroch spravila zle!“ povedala Opál rýchlo a rýchlo zaklapla knihu.

Lily sa zatvárila pochybovačne, no ďalej to nerozvádzala. Sadla si na svoju posteľ a potom si na ňu ľahla a tašku hodila vedľa seba. Alice a Opál na seba prekvapene pozreli.

„Lily, nemáš horúčku?“ spýtala sa Alice.

„Prečo by som mala mať?“ obrátila k nej hlavu Lily.

„Lebo keď nám odpadne nejaká hodina, ty sa drvíš na ďalšiu!“ odpovedala jej Alice pobavene.

„Ale aspoň jeden deň si môžem oddýchnuť nie?“ povedala Lily otrávene, akoby to bola tá najsamozrejmejšia vec na svete.

„No tak to už vyklop Lily, čo sa deje?“ spýtala sa Alice.

„Menšia výmena názorov...“ mávla rukou Lily.

„Medzi tebou a...?“ spýtala sa Opál nevinne.

„Medzi mnou a Severusom!“ povedala otrávene Lily.

„Ááááá! Takže Sevie!“ chichotala sa Alice.

„Prestaň! Severus je len kamarát! A vždy ním bol!“ povedala Lily podráždene.

„Však dobre dobre!“ upokojovala ju Alice.

„Vďaka Severusovi viem, že som čarodejnica. Ešte predtým, ako som išla na Rokfort som sa s ním stretla! A vždy som ho považovala len za kamaráta, ale dnes sme mali menšiu výmenu názorov!“ povedala Lily.

Ďalej to už nerozoberali. Konečne bol večer a všetci sedeli v klubovni. Opál ležala na pohovke a čítala Severusovu knihu a Alice a Lily pri nej sedeli v kreslách, všetky tri boli pri kozube.

Alice sa s Lily rozprávala o Frankovi, kým Opál ich vôbec nevnímala. Po chvíli si na niečo spomenula.

„Lily a ty kde vlastne bývaš, keď hovoríš, že si sa so Severusom stretla ešte pred štúdiom?“ spýtala sa jej.

„Áno, bývam blízko neho!“ odpovedala Lily, prekvapená jej otázkou, „Prečo?“

„Nič, len tak!“ povedala Opál a znova sa venovala knihe.

Nastala noc a všetci sa pobrali do postelí po namáhavom dni. Nakoniec v klubovni zostala iba Opál. Knihu o elixíroch schovala do svojej tašky a odniesla ju do svojej spálne a rozhodla sa, že pôjde pozrieť tú kuchyňu. Rozsvietila si prútik a pobrala sa znova na prízemie. Znova bola tam, kde bola minulú noc a znova hľadala niečo čo by ju doviedlo do kuchyne.

„Zasa si tu?“ spýtal sa jej pobavený hlas.

S úsmevom sa otočila a zazrela Severusa.

„Ahoj!“ pozdravila ho.

„Čo tu vlastne robíš?“ spýtal sa jej a s rozsvieteným prútikom k nej podišiel.

„To je jedno! Ale...ty ma sleduješ?“ spýtala sa ho.

„Nie, chcem späť to, čo mi patrí!“ povedal jej a nebezpečne sa priblížil.

Zvodne sa usmiala.

„A čo také?“ spýtala sa ho pobavene.

„Dobre to vieš!“

„Nie neviem, o čom hovoríš!“ povedala Opál a natrčila mu pery.

Severus zatiaľ odolával. Poobzeral sa okolo.

„Chcela si sa dostať do kuchyne?“ spýtal sa jej pobavene.

„Čo? Ty vieš kde je?“ spýtala sa ho dychtivo.

„Áno viem!“ odpovedal jej so šibalským úsmevom.

„A nemôžeš...?“ spýtala sa ho, ale Severus ju prerušil.

„Nie nemôžem! Lebo máš niečo čo chcem!“ povedal jej potichu pozerajúc jej do očí.

Znova sa opreli o stenu a ich pery sa pomaly spojili vo vášnivom bozku. Opál sa podlamovali kolená a skoro omdlela, keď sa jej začal jemne hrať s perami a keď sa jeho dotieravý jazyk dostal do jej úst. Kolená sa jej podlomili, ale on ju objal okolo pása a jemne držal, aby nespadla na zem. Obaja boli v siedmom nebi. Teraz vnímali iba jeden druhého...

____________***___________

ahojky...teraz idem na víkend preč... a chcela som sem dať novú kapitolku:)

poprosím si komentáriky...:)

[ » na začiatok « ]