Kapitola:
Pridaná: 6.3.2008, 17:34:49
Čítaná: 800×
Hodnotenie: (počet hlasov: 18)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Opál McKay, Severus Snape, Sirius Black

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Kapitola: 1 » Stratená, sama... 2 » Niečo nové, nepredvídané... 3 » Nočné stretnutie I. 4 » Nočné stretnutie II. 5 » Nočné stretnutie III. 6 » Nový začiatok 7 » Trest 8 » Sectusempra 9 » Slečna McKay?...nie!... 10 » Stretnutie, boj a rozlúčka

„Ja...ja som Opál McKay!“ odpovedala meravo.

„Teší ma!“ povedal Sirius a nádherne sa usmial.

„Aj mňa! Čo si robil v našej dedine?“ spýtala ho hneď priamo, „Nikdy som ťa tam predtým nevidela!“

„Ja, išiel som s mojou rodinou navštíviť ďalšiu moju rodinu.“ Povedal Sirius nie práve nadšene.

„Aha!“ povedala Opál a venovala sa svojím francúzskym zemiakom.

„A čo si tam robila ty?“ spýtal sa jej Sirius po chvíľke ticha.

„Ja tam bývam!“ povedala Opál.

/Teda, bývala som tam!/ pomyslela si smutne.

Konečne hostina skončila a Opál sa pobrala do svojej spálne. Na izbe spolu s ňou bola aj Alice a Lily. Keď sa Opál pozrela von z okna ozvala sa Lily.

„Všimla som si, že si sa rozprávala s Blackom! Nerob to! Ani sa s ním nespriateľ! Zbalí ťa, využije ťa a nakoniec ťa odkopne ako nejakú handru! Daj na mňa, Opál!“ povedala jej.

Keď Opál nepovedala nič, aj ona aj Alice sa pobrali spať. Opál sa oprela o okno, nechcelo sa jej spať.

/Pôjdem do kuchyne!/ pomyslela si.

Upravila si habit čo mala na sebe, skontrolovala, či ma prútik a vytratila sa von z chrabromilu.

Pobrala sa na prízemie a snažila sa nájsť aspoň niečo, čo by jej pomohlo nájsť nejakú stopu, ktorá by ju zaviedla do kuchyne. Všade bola tma, všetci už očividne spali. Opál teda vytiahla prútik.

„Lumos!“ zašepkala, načo sa prútik rozsvietil.

Pomaly prechádzala popri obrazoch, niektoré sa rozhorčovali, že ich ruší počas spánku, ale Opál si ich nevšímala. Hľadala čokoľvek, čo by jej pomohlo, aby sa dostala do kuchyne.

„Čo tu robíš?“ spýtal sa jej hlas za ňou.

Opál sa prudko otočila a svetlo z jej prútika dopadlo na Severusa. Okamžite sa ukľudnila. Sklopila prútik.

„Severus, ale si ma vyľakal!“ pokarhala ho s úsmevom.

Aj on si rozsvietil prútik.

„Čo tu robíš?“ spýtal sa jej znova.

Bol akýsi chladný. Opál si to hneď všimla.

„No, ja hľadám kuchyňu a ty? Čo tu robíš ty?“ spýtala sa ho a podišla k nemu.

„Dávam pozor, lebo som prefekt!“ povedal jej povýšene.

„A to prefekti nespávajú?“ spýtala sa ho.

„Niekedy nie!“ odpovedal.

„Tak to máte naozaj blbé! Ešte šťastie, že ja nie som prefekt!“ poznamenala Opál.

„Uvedomuješ si, že ti za toto môžem strhnúť body? Alebo sa postarať, aby si už nikdy nevošla do Rokfortu?“ spýtal sa jej.

Opál zbledla.

„Nie...“ odpovedala.

„Aha, takže to už vieš, takže to bude...“ no kým stihol povedať, čo bude, ozvali sa kroky a hlasy.

„Došľaka!“ zahrešila Opál pošepky.

Zhasla prútik a rozbehla sa preč. Severus spravil to isté. Opál sa schovala za gobelín, kde bolo neprirodzene málo miesta a za ňou sa tam vtlačil aj Severus. Stáli tam načapení na seba a otočení k sebe a čakali, kým bude okolo nich ticho. Nakoniec profesor elixírov a školník odišli hromžiac, že ich nechytili a Opál so Severusom sa vykotúľali zo skrýše a dopadli na zem. Severus dopadol na Opál. Pozreli si do očí. Opál v Severusových videla bolesť, kým Severus nevidel nič. Ich pery sa pomaly približovali...

...ale začuli ako niekto beží k nim. Určite to bol nejaký profesor.

„Musíme sa skryť!“ povedal Severus a postavil sa a postavil aj Opál.

Spolu ruka v ruke utiekli do svojich klubovní.

Opál na druhý deň bola nevyspatá a Severusovi sa vyhýbala. Nechcela sa s ním stretnúť, no zato stále stretávala Siriusa. S ním mávala aj spoločné hodiny.

Práve mali starostlivosť o zázračné tvory, keď ju poškriabal stromostrážca.

„Opál, si v pohode?“ spýtala sa jej Lily.

„Episkey!“ mávla prútikom Alice, ale s ranou to nespravilo nič.

„Ssss! Au!“ zaskučala Opál.

„Slečna McKay! Choďte do Nemocničného krídla!“ povedala profesorka, „Black choďte s ňou!“ povedala prísne a ďalej sa venovala vysvetľovaniu učiva.

Sirius sa usmial a odišiel spolu s Opál, ktorá ho ignorovala. Zaklopala na dvere krídla a potom si pridŕžala ruku, ktorá už bola celá fialová. Dvere sa otvorili a madam Pomfreyová ju hneď vtiahla dnu, posadila ju na posteľ a išla po obväz a rôzne elixíry a mastičky.

„Bolí ťa to?“ spýtal sa jej po chvíli Sirius.

„No čo asi?“ odvrkla Opál a pozrela naňho podráždeným pohľadom.

„Tak prepáč, že mám o teba starosti!“ povedal Sirius tiež podráždene.

„Myslím, že tak je to o všetkých dievčatách nie?“

„...“

„No vidíš! Mala som pravdu! Láskavo sa sústreďuj na tie svoje husičky a mňa nechaj na pokoji...počula som o tebe všelijaké chýry, takže sa tu nehraj na nejakého andelíčka!“

„Ále čo, takže ty si si už o mne zisťovala informácie! No pekne, hlavné je, že o tebe zasa my ostatní nič nevieme, však?“

„...“

„No vidíš to, teraz zasa mlčíš ty! Tak prepáč, už bude ticho!“

/To bude ten najlepší nápad. Ale vážne, nikto o mne nič nevie. Dumbledore všetkým povedal, že pochádzam z inej školy, ale tá vraj bola zlá a tak som prišla študovať sem. Ale bude to stačiť?/ pomyslela si Opál.

„To bude ten najlepší nápad!“ zahundrala Opál, no Sirius ju ignoroval.

V tom vošla madam Pomfreyová.

„Slečna, dám vám na to hojivú mastičku a tento elixír a potom to bude trochu páliť a potom vám to obviažem a tri dni to budete mať v obväze! Je to jasné?“ spýtala sa prísne.

Opál, ktorá na ňu teraz len hľadela s otvorenými ústami, prekvapená jej panovačným tónom len nemo prikývla. Madam Pomfreyová ju teda začala ošetrovať. Nikto po celý čas neprehovoril. Sirius bol urazený na Opál a Opál urazená na Siriusa. Po chvíli sa naňho pozrela. Sirius práve pozeral na nejaký obraz, kde zdravotná sestra ošetrovala nejakého muža s obrovskými zelenými vredmi na tvári.

/Pozná ma ani nie dva dni a už ma balí? Tak akože prepáčte, ale toto je na mňa moc. Len nech si počká!/ uškrnie sa v duchu, /Ale je zlatý! Ach tie jeho pery.../

„Hotovo slečna!“ povedala madam Pomfreyová a vstala a začala spracúvať veci, čím sa vlastne Opál aj Sirius vrátili z oblakov na zem.

„Ďakujem!“ poďakovala Opál, vstala a spolu so Siriusom sa pobrali preč.

Akurát vyšli z krídla, keď zazvonilo.

„Konečne, som hladný!“ povedal Sirius nadšene, „Tak čau, vidíme sa na elixíroch!“ povedal a odišiel a potom jej ešte zakýval.

Keď jej zmizol z dohľadu, dobehli k nej Alice s Frankom a Lily.

„Si v pohode?“ spýtala sa jej hneď Lily ustarostene ale Opál v jej hlase začula aj otrávenie.

Alice a Frank si hrkútali, kým Lily a Opál sa rozprávali. Teda Opál jej všetko porozprávala, čo sa stalo v krídle.

„To si u povedala?“ rehotala sa Lily, „No pekne Opál, lepšíš sa! Poďme na obed, nemám chuť počúvať tieto hrdličky, asi si neuvedomujú, že aj ja som tu!“ povedala nahlas s úmyslom, aby ju počuli, ale nijaká reakcia z ich strany nebola, „No nehovorím?“ spýtala sa Lily s úškrnom Opál.

Opál jej úškrn opätovala a spolu sa teda pobrali na obed.

Opál si sadla za stôl a jej pohľad sa stretol so Severusovým. Ospravedlňujúco sa usmiala a odvrátila pohľad, ktorý sa jej tentoraz stretol so Siriusovým. Zamračila sa naňho.

„Povedz, čo mám teraz?“ spýtala sa Opál Lily a odvrátila pohľad od Siriusa.

„Máme elixíry so Slizolinom!“ povedala Lily natešene.

„Zrejme máš rada elixíry však?“ spýtala sa Opál, ktorá postrehla jej natešený tón.

„Jasné, že mám! Už sa neviem dočkať!“ povedala Lily s úsmevom.

Rýchlo sa teda najedli a pobrali sa na elixíry.

„Prepáč, stretneme sa na elixíroch, ja si ešte musím niečo vybaviť!“ povedala Lily rýchlo a už jej nebolo.

Opál sa však nenechala odbiť. Rozhodla sa Lily sledovať. Lily išla rýchlo na školský dvor, kde ešte boli roztrúsení študenti a rozprávali sa. Lily išla pod starý dub, kde ju niekto čakal. Opál sa nepozorovane priblížila. Bol tam Severus. O niečom sa nenútene ale nahnevane rozprávali. Opál nepočula o čom, ale nakoniec sa Lily otočila a odchádzala so vztýčeným nosom.

/Kto vie, o čom sa rozprávali!/ pomyslela si Opál a rýchlo sa ponáhľala na elixíry.

Zrazu sa potkla. Spadla na zem a udrela si bradu, ruky a kolená.

„Došľaka!“ zahrešila a nahnevane sa postavila.

Niekto jej pomáhal vstať. Toho človeka nechala, nech jej pomôže. Vstala a trochu sa zatackala, obzrela sa a zistila, že to je Severus. Ustarostene na ňu pozeral.

_______________***_________________

Tudududúúú Tudududúúúú...nováá kapitolka je na svete:) prosím komentáriky:)ano?:D

[ » na začiatok « ]