Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania
do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich
fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil,
ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom
môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať
Sprievodcu Fan Fiction.
tákže :) sa ospravedlňujem, že mi to tak dlho trvalo, ale mali sme menšie problémy s internetom
takže táto kapitola je venovaná tým, ktorí mi vždy napíšu komentík :)
užite si ju
„Prečo musí byť Pomfreyová na tom hlúpom školení?“ spytoval sa inak vždy kľudný profesor nahnevane sám seba. Zrazu nevedel, kam má ísť. Do svojho bytu? To je vylúčené! Za riaditeľom? Ten sa to nedozvie skôr, než bude stabilizovaná. Začaroval ju splývacím kúzlom a vydal sa smerom k nemocničnému krídlu.
Cestou premýšľal. Catherine už dlho patrila k jeho najobľúbenejším žiakom. Bezpochyby mala talent. „Tak ako Ona!“ preblesklo mu mysľou. Zapudil túto myšlienku. Nevedel prísť na to, prečo sa jej nedarilo, veď vždy Catherine pracovala bezchybne. Odkedy ju v mysli volal menom?
Hoci si to odmietal pripustiť, bolo mu jej ľúto. ten pocit v ňom ešte viac vyvolával spomienky na Lilly. Spomenul si na to, ako sa stretli pred učebňou. „Určite bola nesústredená, lebo to čo som urobil odo mňa nikdy nečakala“ napadlo mu. Prechádzal po chodbe, keď z jednej triedy vyšiel riaditeľ. Keď ho zbadal, zistil, ako nepríjemne sa Catherine musela cítiť, keď ho stretla ráno na chodbe. „Presne tak ako ja teraz.“ pousmial sa nad tou myšlienkou, no riaditeľ už bol pri ňom.
„Kdeže sa tak ponáhľate, Severus?“ povedal zvesela. „Nie je to nič dôležité, nemusíte sa znepokojovať.“ rýchlo odpovedal. „Mňa neoklamete, vidím to na vás. Tak von s tým, ako jej je?“
„Vy...? Ale ako...ako to viete?“ prekvapene zareagoval Snape. „Správy sa tu šíria rýchlo, pred chvíľou sa o tom rozprávali dve druháčky.“ pousmial sa Dumbledore. „Dobre, poďte so mnou.“ povedal „Chcem ju vziať do nemocničného krídla“ „Neviem, či je to rozumné, ale keď myslíte...“ Dumbledore ho rýchlo nasledoval.
Severus ju opatrne položil na posteľ, nalial jej do úst dva rôzne elixíry a jemne jej začal čistiť rany. Dumbledore ho mlčky sledoval. Ešte nikdy profesora elixírov nevidel robiť niečo s toľkým citom. Keď sa dotkol jej líca, z úst jej vyšiel tichý vzlyk a trhla sebou. Pozrel sa Dumbledora a ten súhlasne pokýval hlavou. Severus sa cítil zvláštne, v niektorých okamihoch sa s riaditeľom dohodli aj bez slov, tak ako teraz. Niečo znovu latinsky zašepkal a jej dych sa znovu upokojil. Zaspala.
„Tak a teraz mi povedzte, čo sa stalo!“ povedal zrazu riaditeľ vážne. „Slečna Fardonová podcenila účinky svojho Bodacieho elixíru.“ zareagoval navonok pokojne Severus. „Ale čo s ňou bude?“ Severusovi sa zdalo, že riaditeľ sa pretvaruje. Musel predsa vedieť, že poranenie týmto elixírom môže spôsobiť až otravu krvi. „Ak sa nemýlim, viete, čo bude nasledovať. Preto sa pýtam: čo s ňou? Pomfreyová tu nie je, nemôže tu zostať.“
Dumbledore sa zamyslel „Ale nemôžeme ju poslať ani k Mungovi, Severus. Ministerstvo s nami nechce spolupracovať a preto by sa o tom nemalo dozvedieť. Predsa len tento elixír nepatrí do učebných osnov. Ja vidím len jedinú možnosť. Zostane tu a budete sa o ňu starať, vlastne bude najlepšie, keď ju vezmete do vašich komnát, kolega.“
„Čo?“ skríkol vyľakane Severus. „Hádam len nebude bývať u mňa! Veď kým sa vylieči, môže to trvať aj mesiace!“ „Neberte to tak tragicky, aspoň si nájdete k sebe cestu, už dávnejšie som si všimol, že ju máš rád.“ „Je to tak vidieť?“ zľakol sa. „To neviem, ale ja som si to všimol.“ pousmial sa riaditeľ a žmurkol na svojho kolegu. „Musím si ešte niečo vybaviť, večer sa tu zastavím. Keby sa čokoľvek stalo, daj mi vedieť.“ rozlúčil sa s ním. „Dúfam, že to nebude potrebné. Prípadná otrava krvi sa rozvinie najskôr zajtra. Dovidenia.“
„A ozaj! Vybavím za teba na dnešok náhradu, zostaň tu s ňou.“ povedal ešte a už ho nebolo.
Severus ju chtiac-nechtiac preniesol do svojho bytu a položil ju na svoju posteľ. Uvedomil si, že celá jeho spálňa pôsobí príliš temne a preto mávol prútikom a posteľ dostala Chrabromilské farby. Nebolo mu to dvakrát príjemné, ale pomyslel si, že si ten pobyt musia navzájom aspoň trochu spríjemniť. Ešte raz skontroloval Catherinin stav a sadol si k prváckym písomkám. Bol z toho všetkého, čo sa dnes udialo poriadne vykoľajený a tak im písal poriadne štipľavé poznámky. Bol nesústredený, lebo premýšľal. ako jej to vysvetlí. Stihol ich opraviť asi šesť, keď sa Catherine pohla.
„Čo...? Kde som to?“ vyľakane sa pokúšala hovoriť. „Nič nehovor.“ položil jej prst na ústa „všetko ti vysvetlím.“ Ani nevedel, prečo sa k nej tak správa, prečo jej tyká. Vedel, že sa bojí, tie oči...hovorili za všetko.Opatrne jej podal nejaký elixír. „Je to teraz lepšie?“ „Áno“ povedala „ľahšie sa mi rozpráva. Predpokladám, že to bol elixír na liečenie hlasiviek.“ „Vidím, že už ti je lepšie, keďže si ho spoznala. Takže...Spomínaš si na niečo?“ začal klásť otázky. „No...varila som elixír a on vyprskol a ja....omdlela som.“ začervenala sa. Severusovi bolo jasné, že si spomenula na to, čo mu povedala. „To nič, je to v poriadku“ snažil sa to zahovoriť. „Prepáčte pane, mrzí ma to.“ povedala rýchlo. „Nemusíš sa mi ospravedlňovať, bola si v šoku. Teraz by si mala veľa spať.“ snažil sa ukončiť debatu. No Catherine to nemala v pláne.
„Ale kde som? Prečo nie som v nemocničnom krídle?“ nasledovali otázky jedna za druhou. „Si v mojich komnatách a budeš tu musieť zostať, až kým sa úplne nevyliečiš.“ „Čo?“ „Vymyslel to riaditeľ, sťažuj sa jemu.“ Prerušil ju Snape svojím obvyklým nepríjemným tónom. Otočil sa k stolíku a vybral ďalšiu fľašku. Podozrievavo sa na ňu pozrela. Severus sa ironicky uškrnul „Nespoznávate ho slečna? Určite vás nemám v pláne otráviť, zvlášť, keď vás kontroluje sám Dumbledore. Je to len elixír na spánok bez snov, na to ste mohli prísť.“ Catherine sa zasmiala „Mám pocit že teraz nie som vaša žiačka, takže kľudne zostante pri tykaní. A volajte ma Catherine.“ Skôr než stihol nejak protestovať vypila elixír a upadla do hlbokého spánku. Severus sa len zamračil „Ako to tu s ňou vydržím?“
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov. Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
Milí čitatelia, nikdy by som si nemyslel, že takýto článok niekedy napíšem, ale je to tak a stále neverím, že sa to deje. Dnes v dopoludňajších hodinách nás vo veku 39 rokov navždy opustila naša Jin, niekdajšia vedúca fakulty Bifľomor, významná postava tejto stránky spoluzodpovedná za mnoho zábavných aktivít a stretiek. Pre mňa však bola oveľa významnejšia, bola to moja dlhoročná partnerka a láska.