Kapitola:
Pridaná: 4.3.2008, 15:27:25
Čítaná: 742×
Hodnotenie: (počet hlasov: 17)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Opál McKay, Severus Snape, Sirius Black

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Kapitola: 1 » Stratená, sama... 2 » Niečo nové, nepredvídané... 3 » Nočné stretnutie I. 4 » Nočné stretnutie II. 5 » Nočné stretnutie III. 6 » Nový začiatok 7 » Trest 8 » Sectusempra 9 » Slečna McKay?...nie!... 10 » Stretnutie, boj a rozlúčka

Opál sa otočila na Severusa.

„Zasa si zo mňa robíte blázna?“ spýtala sa ho podráždene.

„Opál, to vôbec tak nie je! Jednoducho je to na dlhé rozprávanie! A nikto nečakal, že sa to stane tak skoro!“ povedal Severu upokojujúco.

„Povie mi konečne niekto, o čo tu ide?“ spýtala sa Opál nahnevane, ale po lícach jej stále tiekli slzy.

„Tu nie, ideme preč!“ povedal Dumbledore a zrazu ho nebolo.

„Prepáč, ale musí to byť!“ povedal ospravedlňujúco Severus a zrazu Opál pocítila na hrudi tlak, nemohla sa poriadne nadýchnuť.

Zrazu sa ocitla pri lese, na nejakej vlakovej stanici. Dumbledore stál pri nich.

„Kde to sme?“ spýtala sa ich.

„Sme na Rokvillskej stanici.“ odpovedal Dumbledore a potom pozrel na Severusa, „Fíha, už sa vieš premiestňovať? Takže som dobrý učiteľ?“ spýtal sa ho pobavene.

„Pane, vy ste predsa boli vždy dobrý učiteľ!“ povedal Severus nenútene.

„A čo tu budeme robiť?“ spýtala sa Opál, drzo prerušiac ich rozhovor.

„Sme tu, aby sme ťa ochránili!“ odpovedal Dumbledore.

„Ale prečo? Načo?“ nechápala Opál.

„Aby nedostali aj teba! Jedinú dedičku!“ odpovedal Dumbledore.

„Čože?“

„Všetko sa včas dozvieš! Len ma prekvapilo, že ako to, že ťa čarovné pero nezapísalo na zoznam žiakov do Rokfortu..!“ povedal Dumbledore začudovane a pozrel sa na ňu akoby hľadal na nej chybu, ktorá by všetko vysvetlila.

„Mohol by si ma už pustiť Severus?“ spýtala sa ho a on jej prosbu vykonal, „Je mi to ľúto, ale neviem o čom to tu hovoríte!“

„Opál, čo to stále nechápeš? Si čarodejnica! To vysvetľuje to, že si ma z tých zranení vyliečila!“ povedal Severus a chytil ju za zápästia a pozrel sa jej do očí.

Opál naňho iba hľadela. Nadvihla jedno obočie.

„Pozri, ja čarodejnica nemôžem byť! Neverím, že kúzla existujú!“ povedala, prekrížila si ruky na prsiach a otočila sa k nim chrbtom.

„A čo by si povedala na toto?“ spýtal sa jej Dumbledore.

Opál sa naňho otočila a sledovala ho. Dumbledore vytiahol prútik, presne taký, aký mali tí ľudia v maskách a aj jej rodičia. Zamával nim a vykúzlil jedného strieborného vtáka. Opál nevedela, že to bola labuť, ale bolo to nádherné.

„Takže, ja som čarodejnica?“ spýtala sa Dumbledora.

„Áno a tu je tvoj prútik. Tvoj prútik sa dedí!“ odpovedal na jej spýtavý pohľad a podal jej prútik.

Opál si ho vzala do rúk a zrazu pocítila, ako jej vietor rozvial vlasy a ona zatvorila oči. Celým telom jej prešla nenormálna sila, teplo...

Otvorila oči a pozrela sa na prútik. Boli na ňom nejaké magické znaky, ktoré nikdy predtým nevidela. V tom si niečo uvedomila.

„Ale, aj neviem čarovať!“ povedala zhrozene.

„Veď preto si tu, ideš do Rokfortu, síce sa začína učiť už od jedenástich rokov, ale predpokladám, že ty to všetko zvládneš.“ Povedal jej a žmurkol na ňu.

„Ja už musím ísť! Ale vidíme sa na v septembri!“ povedal Severus a zrazu ho nebolo.

„Poď Opál, ideme ťa zaradiť do fakulty!“ povedal pokojne Dumbledore.

Opál sa pobrala za ním, ale Dumbledore sa nepohol.

„Tak ideme?“ spýtala sa ho.

„Hej ideme! Ale chvíľočku...“ povedal Dumbledore.

Opál zazrela, ako k nim niečo letí. Boli to metly. Neverila vlastným očiam. O lietajúcich metlách čítala iba v rozprávkach a vždy chcela na nich lietať, ale nikdy neverila, že sa jej tento krásny sen vyplní. Obaja nasadli a metly a vzlietli. Dumbledore letel elegantne a sústredene, ale Opál letela bláznivo a so šťastím v duši. Prikvačila sa k metle a letela rýchlejšie. Spravila jeden oblúk, takže bola chvíľku dolu hlavou. Veľmi sa jej to páčilo, ale to nebolo to najlepšie. Keď sa stromy rozostúpili, Opál zbadala ten najväčší a najkrajší hrad aký kedy videla. Mal toľko vežičiek a mostov až v ňom stratila prehľad a to nebola ešte vo vnútri.

Otočila sa na metle a skoro vrazila do Dumbledora.

„Och prepáčte!“ ospravedlnila sa.

Dumbledore sa iba usmial a povedal: „Poď za mnou!“

Opál zvrtla metlu a letela za ním. Vleteli do jeho pracovne. Bola tam už prichystaná malá drevená stolička a na nej ležal starý ošúchaný klobúk. Zosadli z metiel a odložili ich.

„Prosím sadni si a polož si na hlavu klobúk!“ povedal jej.

Opál teda spravila to, čo povedal Dumbledore. Zľakla sa, keď klobúk na jej hlave prehovoril.

„Dumbledore, toto je potomok?“ spýtal sa ho klobúk.

„Áno, dobre hovoríš!“ povedal Dumbledore a usmial sa na Opál.

Opál nepovedala nič, iba naňho pozerala. Nechápala, o čom sa rozprávajú a tak to nechala tak.

„Kam by som ju asi tak dal? Pôjde do Chrabromilu!“ povedal klobúk slávnostne.

„Vedel som to!“ povedal Dumbledore a utrel si slzu, ktorá sa mu vyrútila z oka.

„Stalo sa niečo?“ spýtala sa Opál, vstala, odložila klobúk a podišla k Dumbledorovi.

„Nie, nič! Vitaj teda v Chrabromile! Aj ja som doňho chodil! Máš odvážne srdce ako Richard Godric Chrabromil!“ povedal a chcel ju objať, ale včas sa uvedomil.

„Kto to bol?“ spýtala sa Opál

Dumbledore jej o Rokforte a o jeho zakladateľoch porozprával. Opál počúvala s veľkým záujmom, keď už konečne patrila do čarodejníckeho sveta. Keď Dumbledore skončil, nastalo ticho.

„Pán profesor? Kto ma bude učiť? Musím predsa dohnať všetkých päť rokov nie?“ spýtala sa ho.

„No budem ťa učiť ja a odteraz budeš bývať v Rokforte! A tento rok teda začneš šiestym ročníkom, ale musíš sa naozaj veľmi snažiť, aby si dohnala všetko čo potrebuješ vedieť aby si mohla ísť do šiesteho ročníka. Koncom Augusta budeš robiť VČÚ- Vynikajúcu čarodejnícku úroveň. Takže poďme teda do chraromilskej veže.“ Povedal Dumbledore.

A tak sa Opál začala učiť. Učila sa, hoci dúfala, že ju učenie obíde, lebo naozaj z tohto školského roku bola unavená, ale jedna vec jej neschádzala z mysle. Prečo vlastne až teraz bola zapísaná do zoznamu študentov? Raz sa túto otázku spýtala Dumbledora.

„Vieš, zdalo sa, že si nezdedila čarodejnícke schopnosti. Že si jednoducho šmukel, ale nakoniec sa u teba tvoje čarodejnícke schopnosti prejavilo neskôr ako u iných. Nikomu sa to ešte nestalo, ale toto vysvetliť neviem!“ povedal Dumbledore ustarostene.

Opál to teda nakoniec vypustila z hlavy a učila sa všetko o elixíroch a zaklínadlách a o dejinách a o všelijakých rôznych veciach. Vlastne ju zaujímalo všetko okrem Aritmancie a elixírov, ale vynikajúcu čarodejnícku úroveň nakoniec zvládla slušne. Učila sa dosť poctivo.

Cez leto spoznala celý Rokfort ako má byť. Všetky tajné chodby a úkryty a všetkých duchov, ale v kuchyni ešte nikdy nebola. Vedela, že v nej pracujú škriatkovia a chcela sa tam dostať, ale nevedela ako. Inak sa snažila nemyslieť na svojich mŕtvych rodičov a venovala sa teda štúdiu. Dumbledore bol naozaj dobrý učiteľ, ako povedal Severus.

A propo Severus... ten jej písal celé leto o tom, ako sa teší do školy, lebo doma nemôže čarovať. Opál sa s ním cez listy skamarátila. Niekedy ju prišiel pozrieť a boli sa prejsť v Rokville, čiže Opál prežila jedno príjemné leto.

Avšak konečne nastal september a Opál sa mala konečne začať učiť siedmacké učivo. Bol 30. august, keď mala sedemnáste narodeniny, takže už má byť siedmačkou. Dumbledore sa veľmi čudoval, ako sa to všetko stihla naučiť, ale usúdil, že je veľmi šikovná. Základy zvládla veľmi ľahko a potom ich iba rozvíjala. Na VČÚ nemala samé V ale aj nejaké iné známky, ale Opál bola s nimi spokojná.

Keď konečne prišli študenti, Opál sa nenápadne zaplietla medzi chrabromilčanov a splynula si nimi. Zbadala Severusa a zakývala mu a on jej s úsmevom odkýval. Opál sa zoznámila so zopár chrabromilčanmi. Ryšavovláska so zelenými očami sa volala Lily Evansová, čiernovlasý chalan z hnedými očami sa volal Frank Longbottom, Potom tam bolo dievča s červenými vlasmi Alice McCan, potom tam bol plavovlasý chalan s modrými očami Remus Lupin, čiernovlasý chalan s hnedými očami James Potter, ktorý bol až po uši zamilovaný do Lily a potom sa Opáline oči zastavili na čiernovlasom chalanovi, ktorého videla v tom koči. Chlapec sa na ňu tiež pozeral a potom sa bližšie prisunul k nej, lebo sedel vedľa nej.

„Ja som Sirius Black!“ predstavil sa.

Opál sa nezmohla ani na slovo. Nemo naňho hľadela. Severus, ktorý ich pozoroval od slizolinského stola si všimol, že v Opálininých očiach sa mihlo niečo, čo doteraz túžil v nich vidieť on...

__________***__________

Takže druhý diel:)ja viem viem...že je to len také opisovanie, ale ešte sa to len rozbehne:)

poprosím komentáriky:)

[ » na začiatok « ]