Kapitola:
Pridaná: 29.2.2008, 16:40:25
Čítaná: 948×
Hodnotenie: (počet hlasov: 27)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Severus Snape, Catherine Fardonová

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » ... 2 » ... 3 » ... 4 » ... 5 » ... 6 » ... 7 » ...

táto kapitola je venovaná tým, ktorí so mňou vždy tak geniálne hrajú RPG :)

Čoskoro zistila, že to bol ten najkomplikovanejší elixír, aký doteraz robila. Zvlášť, keď bola nesústredená. Niekoľko krát sa pristihla, že len-len nevhodila do kotlíka nesprávnu prísadu. Nerozmýšľala nad tým čo robí a keď krájala červy, takmer sa porezala. Keď zistila, že zabudla počítať koľkokrát elixír zamiešala, zasekla sa. Vedela, že ak ho pomieša viac než treba, vybuchne. No keby ho zamiešala málo krát, bol by neúčinný. „Ak sa toto Snape dozvie, nezáležalo by na tom, zabil by ma tak, či tak. Ale čo teraz?“ zašepkala potichu. Rozhodla sa pre menšie zlo a prešla k ďalšiemu kroku.

Na jej nešťastie Snape vstal a začal sa prechádzať po triede. „Určite ma počul! Prečo som taká hlúpa?“ nadávala si v duchu. No hneď s tým musela prestať, lebo nad jej lavicou sa objavil tieň.

„Slečna Fardonová, môžete mi povedať, či ste presne splnili krok číslo 6?“ Cítila srdce až niekde v krku, v ústach mala sucho „Nie, pane.“ zašepkala takmer nečujne.

„Môžete mi to zopakovať? Nepočul som vašu odpoveď, aj keď ako sa tak na vás pozerám, je mi to jasné. Predpokladám, že neviete koľkokrát ste ho zamiešali.“ „Predpokladáte správne, pane.“ odvetila s nádychom drzosti v hlase.

„Len pre vašu informáciu strhávam Chrabromilu ďalších 20 bodov. Musím sa vám poďakovať, slečna. Ak takto budete pokračovať, Slizolin tento rok vyhrá. A aby som nezabudol, ak elixír nebude fungovať, prídete ho namiešať znova zajtra o ôsmej.“ spokojne prešiel k ďalšiemu žiakovi. Vedela, že je tu stále malá šanca, že bude fungovať, no bolo to asi tak pravdepodobné ako to, že Snape sa zmieri s Potterom (pozn. aut.: ale my už vieme, že čo nie je môže byť )

Blížil sa koniec hodiny a všetci pomaly elixír dokončovali. Catherine už zostávalo len vhodiť do kotlíka 3 figy. Neprečítala si však ďalší riadok postupu, v ktorom stálo:

Pred vhodením scvrkávacích fíg do kotlíka sa presvedčte, či teplota elixíru nepresahuje 100°C.

Už jej bolo jasné, že nemá cenu o niečo sa pokúšať a nahnevane kotlíka vhodila hneď dve figy do vriaceho elixíru. Ten okamžite vyprskol a zasiahol jej tvár a krk. V okamihu sa jej tam utvorili našťastie nie veľmi hlboké bodné rany a na líci dlhý škrabanec.

Príšerne ju bolelo celé hrdlo a v ústach cítila krv, pravdepodobne jej tam stiekla z líca. Zvalila sa na stoličku. Keď Severus začul jačanie dievčat v predných radoch, okamžite sa tam rozbehol (muselo byť komické vidieť ho bežať, no nie? ) Catherine naňho uprela svoje zelené oči a zašepkala „Aspoň vieme, že funguje. Nebudem po škole.“ potom tak, aby to počul len on, potichu dodala „Máš v rukách môj život...“ ani nevedela prečo, ale zrazu pocítila, že mu musí tykať.

(pozor! kým je v bezvedomí, príbeh je písaný z pohľadu Snapea!)

Dievča jedno nepodarené!“ vykríkol vyľakane, namieril na ňu prútikom a niečo latinsky povedal. Niektoré dievčatá vyľakane pišťali „On ju zabil!“

Nevšímal si ich a skontroloval jej stav. Pulz mala len trochu zrýchlený, no slabý a plytko dýchala. „Takto je to pre ňu lepšie, je len uspatá. Necíti bolesť.“ povedal smerom k žiakom. „A teraz von! Všetci! Hodina skončila!“ keď všetci odišli z triedy, začaroval jej bezvládne telo, ktoré sa teraz vznášalo vedľa neho. Stále mal pred očami tie zelené oči. Na všetko si spomenul, vedel už, prečo ju mal tak rád, bola to Ona.

Prišla, aby sa k nemu mohla vrátiť a on jej musí dať šancu na prežitie. Nenechá ju zomrieť!

„Prečo...POKRAČOVANIE NABUDÚCE

a píšte komenty, lebo nebude :)))

[ » na začiatok « ]