Kapitola:
Pridaná: 28.2.2008, 17:18:23
Čítaná: 5687×
Hodnotenie: (počet hlasov: 11)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Jack Sparrow, Gellert Grindewald, Albus Dumbledore, Harry Potter
Stručný dej: Príchod kapitána Jacka Sparrow na Rokfort rozbúri pokojné vody školy. No Dumbledore má s Jackom a Harrym veľké plány. Príbeh zamotá objavenie sa novej postavy.

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo, crossover

Kapitola: 1 » Jack Sparrow na Rokforte 2 » Konflikty 3 » Šarmantný Jack 4 » Nový profesor Gellert 5 » Život piráta 6 » Tortuga 7 » Tajomstvo zlatého vajca 8 » Vpád dementorov 9 » Finále

Grindelwald bol v zelenom plášti a v ruke zvieral prútik a napriek obrovskému kúzlu, ktoré práve zvládol aj napriek svojmu veku vyzeral byť v poriadku.

„Som naozaj rád že si prišiel Gellert.“, trisol mu rukou Jack.

„Niečo na pitie ? Rum ?“

„Nie Jack , radšej budem mať sviežu myseľ.“, otočil sa smerom k Harrymu a bez pozdravu prehovoril.

„Kdo by si to bol pomyslel že raz budem pomáhať Harrymu Potterovi.“

„Ani mňa by to nenapadlo.“, vravel Harry zo zvraštením čelom.

„Tak či onak , nesmieme v žiadnom prípade strácať čas. Harry ako znela pieseň vo vajci ?“

Harry mu to všetko zreferoval a Grindelwald sa pri tom v prstoch žmolil bradku.

„Takže sivá hrobka vravíš ?“, rozmýšľal nahlas počas cesty.

Išli po slabo vydiťeľnej cestičke , ktorá viedla po šerom zaliatom , riedkom lese priamo k budove , ktorá pripomínala starodávnu stavbu z muklovského sveta. Keď podišli k mohutným dverám , Harry si pomyslel že určite budú zamknuté ale na jeho obdiv , keď Gellert vytiahol prútik pripravený na útok a natiahol svoju šedú ruku k ornamentom vbytých do dreva , sa otvorili.

Steny vnútry boli ozdobované a Harrymu sa matne marilo čo sa učil v mukelskej škole.

„Toto je štýl muklov. Myslím že sa to volá gotika.“

„To ma nezaujíma“, precedil Gellert pomedzi zažltnuté zuby a Jacka to evidentne tiež netrápilo lebo sa hral z prútikom , z ktorého mu vyletovali rôznofarebné vtáčiky .

Prešli celkom dozadu a bol to hodný kus cesty lebo sieň v ktorej sa nachádzali bola oveľa väčšia ako Veˇká sieň na Rokforte. Gellert namieril prútik do vzduchu.

„Unsecreto !“

Bolo to zaklínadlo na odtajenie skrytého a neďaleko nich začali svietiť dvere ako lampa v tme. Vybrali sa tam a Gellert znova otváral dvere. Ale len čo sa o malý kúlinčok , ktorý by sa do vrecka mravca vošiel , otvoril dvere zo vstupnej brány vleteli dnu kentauri strieľajíc šípy a niektorý držali v rukách šable.

Jack vytasil tiež šablu ale Harry spoločne s Gellertom namierilim prútiky a začali po nich vysielať kliatby. Jack ich útoky odrážal statočne ale potom sa pripojil k nim a tiež vytiahol prútik (tentokrát prekvapivo rýchlo) . Pri vysielaní kliatob Harrymu tĺklo srdce ako o život ale stále si nemohol uvedomiť čo sa to vlastne deje , ten útok prišiel tak nečakane a sám sebe vyčítal že nebol viac pripravený. Kentauri hučali a škriekali a tak sa Harrymu mimovoľne od nepríjemného pocitu nemilého prekvapenia a sili útoku triasol prútik v rukách. Nevedel kde je Gellert ani kde je Jack. Harry mal nervy napnuté ako struny a ruka sa mu haádzala sama od seba a skoro ani raz netrafil cieľ. Trochu ho povzbudilo keď videl ako statočne bojuje Jack. Myslel si že sa dostáva už do normálu a ruka sa mu ukludňuje. Trafil znehybňujúcim zaklínadlom jedného kentaura do tváre ale potom sa stalo niečo čo mu podlomilo nohy od zhrozenia. Cez vysoké vstupné dvere sa štvornožky trepal jeden obor a za ním ďalší a ďalší.

Harry spozoroval Gellerta ako uniká za skryté dvere , rozbehol sa za ním no keď stiskol kľučku že aj on ujde a zakričal na Jacka aby sa aj on zachránil započul za dverami Gelertove zaklínadlo a tam kde predchvíľou boli dvere bola len holá stena. Harry chvíľu tápal po holej stene keď ho zovrela odporná mohutná ruka a vzniesla do vzduchu. Uvidel záblesk obrovských očí. Ucítil že v ruke stále zoviera prútik. Strach ktorý ho ešte predchvíľou opantával náhle zmizol a vykríkol zaklínadlo : AVADA KEDAVRA. Obor ho spustil zo zovretia a Harrymu sa nadvihol žalúdok lebo padal na zem. V tom okamihu si uvedomil že jeho noha je až zvlaštne necitlivá.

Snažil sa dopadnúť rovno na nohy ale nepodarilo sa mu to. Jedna noha mu bola ako handrová bábika. Ležal na zemi a nepočul nič iba svoj dych a cítil adrenalín pulzujúci v jeho žilách. „To nie , to snáď nie.“

Jeho pravá noha , ktorú vôbec necítil bola vykrútená a dozaista niekoľko krát zlomená. Prečo to však vôbec necíti? Začal si hmatať po nohe ale nič ani len ľahký závan pocitu dotyku nepocítil. Vedel odpoveď . Teraz je mu to už jasné. Na túto nohu už nevstane. Harry pocítil víchor žiaľu ktorý mu stisol srdce ale bol stále v strehu a tak zbadal nohu obra ktorá ho išla zašliapnuť. Inštinkívne hneď odskočil ale namiesto aby ho nohy odmiestnili na dostatočnú vzdialenosť a zachránili ho , spravil len akúsi čudnú otočku na mieste. Pocítil silný tlak , tak mocný že by sa tá ťarcha nedala uniesť ani keby napol všetku svoju silu. Pocit bezmocnosti ale neprišiel lebo sa mu do cesty postavila temnota , ktorá Harryho obkľúčila.

Trochu sa mu motala hlava ale stále ho nemohli opustiť čerstvé spomienky. K ústam si priložil fľašu a chvíľu skúmal prsten s perlou na ľavej ruke.

Netrápilo ho či ho tu nájdu ale rozmýšľal ako sa dostať dnu. Keď v tom zažil ten príval malého štastia , ktorý prežíval vždy keď ho napadlo niečo veľmi dobré.Bežal naspäť tam kde sa to všetko stalo , na to hrozné miesto , ktoré je bohžiaľ jedinou možnou cestou. Na ceste ho zbadal jeden obor. Presne tak ako chcel. Ruky mal natiahnuté trochu pred sebou a udržiaval rovnováhi pri behu aj keď to bolo o to náročnejšie lebo obor dupal a zem sa nepríjemne natriasala. Dobehol dovnútra cez zdobené dvere a bežal k miestu kde boli pred tým skryté dvere. K obrovi sa medzičasom pripojili niekoľký kentauri a Jack musel ešte o to viac prida´t do behu. Zastavili pri holej stene a zreval.

„A dosť zdávam to ! Zabi ma obor ale vec že ma to bude trochu štvať že o život prídem rukou toho najhlúpejšuieho stvorenia aké kedy chodilo po zemi.“

To obra evidentne nahnevalo a tak vyštartoval päsťou proti Jackovi. Ten v poslednej chvíľi uskočil a potom rýchlo vstal . Protegom sa obránil proti prichádzajúcim šípom a vbeho do diery vyhĺbenej obrom.

Grindekwald tu ešte vždy čakal. Sivá hrobka bola rozbitá a on držal v rukách skleneného hada.

Jack poňom vystrelil zaklínadlo ale Gellert ho jednoducho odrazil. Za Jackom sa však hnal obor ktorý Gellerta chcel odkopnúť. Gellert okolo seba vytvoril obranujúce zaklínadlo. Jack sa zatial skryl tak že skočil do rozbúranej hrobky.

Gellert zabil prvého obra a pätnásť kentaurov okolo. Cez dieru sa však tlačili ďalší a Geller akokoľvek bol mocný nedokázal zachrániť svoj život. Zabila ho spŕška šípov ktoré si nevšimol pri súboji z tromi obrami naraz. Jack čakal kým to všetko utíchne. Cez dieru v hrobke , ktorou prišiel Jack a vyhl´bil ju Gellert nazrela hlava jedného kentaura. Jack ho hneď usmrtil zaklínadlom a vyletel von. Chŕlil ďalšie zaklínadlá a očami našiel na zemi horcrux. Schytil ho a prebehol pomedzi nohy niekoľkých kentaurov a obrov. Keď sa mu podarilo vyjsť von okamžite sa odmiestnil na Rokfort.

A dej sa uzatvára. Jack odovzdal horcrux Dumbledorovi a ten ho zničil. Albus bol z Harryho smrti nešťastný a sám sa vrátil po jeho telo. Uložil ho do Bielej hrobky spolu z jeho Fénixovým prútikom.

[ » na začiatok « ]