Kapitola:
Pridaná: 26.2.2008, 10:52:14
Čítaná: 2880×
Hodnotenie: (počet hlasov: 16)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Elizabeth Green

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Kapitola: 1 » Ide sa "oslavovať"! 2 » Nový život 3 » Spln 4 » O´Conceitovci 5 » Nedôvera a vojna 6 » Zabudnúť 7 » Prehraté boje 8 » Nešťastné lásky 9 » Marcusovo tajomstvo 10 » List s pravdou 11 » Na slávnosti 12 » Odhalenie 13 » Donútené rozhodnutia 14 » Objavenie neskutočnosti 15 » Nová nevesta 16 » Zrkadlo túžob 17 » Stred hradu... s pokladom

Všetci zostali ako obarení. Klaudia a Marcus sa na seba pozreli a nechápali. Ako mohol Norbert tak rýchlo zabudnúť na Elizabeth? Bola to čistá láska na život a na smrť a okrem toho Elizabeth čakala dieťa! Čo sa to s Norbertom deje? Prečo je zrazu taký zvláštny? No Norbert mal oči iba pre tú neznámu dievčinu, ktorá sa žiarivo usmievala. Elizabeth zarazene pozerala na Norberta aj na tú neznámu ženu. Potom vstala a chytila Norberta po pazuchu.

„Norbert, čo keby sme to povedali?“ spýtala sa ho.

Myslela na dieťa, ktoré čakala. Chcela aby to vedeli všetci a aby sa prestali tí dvaja hltať očami. Keď si všimla, že Norbert mu nevenuje pozornosť silno ním mykla. Norbert sa prebral. Vytiahol ruku z Elizabethininho zovretia a chytil ruky tej ženy do rúk a pobozkal jej ich. Elizabeth začala žiarliť.

/Čo má toto znamenať?/ pomyslela si smutne a začudovane.

„Norbert, zabudol si, že budeš otcom?“ ozvala sa Klaudia.

Norbert len niečo nezrozumiteľne zamrmlal. Ich rodičia sa na nich pozerali tak očarene. Očividne si mysleli, že z nich bude úžasný pár. Oči Elizabeth sa zaplnili slzami.

„Norbert!“ zašepkala.

Už mala toho dosť, musí naňho zabudnúť, hneď! Aj keď to bude ťažké, ale už má po krk toho pochybovania a strachu, že ju podvedie alebo podvádza. A teraz to urobil, už má toho naozaj dosť. Otočila sa a pozrela na Oswalda, Lauru, Klaudiu a Marcusa.

„Tak sa teda majte! Som rada, že som spoznala vašu rodinu!“ povedala s čudne vysokým hlasom.

Otočila sa a pobrala sa preč. Klaudia chcela ísť za ňou, ale Marcus ju zadržal.

„Teraz ju nechaj! Chce byť sama!“ pošepkal jej.

V tom sa všetka pozornosť obrátila na Marcusa a Klaudiu.

„No, Klaudia, my sa vrátime domov! Nájdeme ti iného manžela, lebo keď toto nevyšlo...“ povedala Klaudiina matka, akoby sa nič nestalo.

„Mami, ja vám musím niečo povedať!“ povedala Klaudia.

Obaja jej rodičia sa na ňu pozerali, akoby Marcusa ani nevideli. Klaudia si to všimla a vstala a držala sa s Marcusom za ruku potiahla ho, aby vstal aj on.

„Mami, tati...“ začala a pozrela sa po ostatných, „Ja a Marcus čakáme spolu dieťa!“ povedala pomaly.

Chvíľu bolo ticho. Nikto nič nevravel, všetci na nich iba pozerali. A znova nastali nechápavé pohľady. Klaudia a Marcus sa na každého nebojácne pozerali. Boli hrdí na to, že spolu čakajú dieťa, dieťa na ktoré sa obaja veľmi tešili, lebo ho spolu splodili a splodili ho z čistej lásky. Napokon sa ozval ako prvý Klaudiin otec.

Elizabeth išla pešo domov. Prečo má taký život? Prečo ho má taký krutý voči nej? Iba ju prosí, aby sa k nemu vrátila a potom ju zasa odkopne. Zastala a chytila sa za brucho. Ich dieťa to bude už len spomienka naňho a na tie krásne chvíle čo s ním prežila. Milovala ho a bude ho milovať do konca svojho života.

Prišla domov. Rozhodla sa, že bude myslieť na svoje dieťa a na Melissu, ktorú musí vyslobodiť, no ešte nevie ako.

/Čo to povedala? Že si mám dávať pozor na Elvíru a na Gertrúdu? Ale moment, Elvíra je moja sestra! To je zvláštne!/ pomyslela si Elizabeth.

Vošla do kuchyne. Vyhladla, veď teraz musela jesť za dvoch. Stretla tam Elvíru, ako zametá. Zastala a pozrela na ňu. Elvíra tiež prestala zametať a pozrela na ňu. Nepríjemne sa usmiala.

„Dobrý deň!“

„Ahoj!“ odzdravila Elizabeth.

Ten úsmev jej bol povedomý. Nechcela však nič povedať.

„Čo si prajete?“ spýtala sa Elvíra.

„Som hladná!“ povedala Elizabeth a podišla k veľkej chladničke a vytiahla si odtiaľ cereálie a mlieko. Potom zo skrinky zobrala tanierik a lyžicu a pobrala sa do jedálne. Elvíra za ňou pozerala.

„Nepríde na to, že ja som tá nová nevesta! Norbert bude iba môj!“ zahundrala si škodoradostne.

Norberta poznala už niekoľko rokov a milovala ho. U nej to bola láska na prvý pohľad.

Elizabeth sa najedla a potom sa pobrala zháňať Jamesa. Vedela, že bude niekde v záhrade. A mala pravdu. James práve vytrhával burinu z krásne pokoseného trávnika. Podišla k nemu.

„James?“ oslovila ho.

Zdvihol hlavu a zostal prekvapený.

„Slečna? Želáte si?“

„Nemôžeš mi niečo povedať, ako sa tu žilo predtým ako som sem prišla žiť?“ spýtala sa ho.

James nadvihol obočie.

„A čo presne chcete vedieť?“ spýtal sa.

„Všetko! Všetko, čo len vieš!“

James sa pobral pod strom. Bol tam príjemný tieň. Sadol si na trávu a Elizabeth si prisadla k nemu a s očakávaním naňho hľadela.

James začal rozprávať. Všetko čo vedel, všetko čo sa dozvedel od svojich predchodcov v práci. Amanda Rose sa sem prisťahovala a mala už jedno dievčatko. Muž s ktorým ho mala, bol z čarodejníckej rodiny, ale jeho rodina ho omylom zabila, lebo nesúhlasila so sobášom tých dvoch ľudí. Amanda teda ovdovela ešte pred svadbou a veľmi ju to zložilo, ale potom o štyri roky sa zoznámila s mužom, ktorý bol mukel a tomu porodila ďalšie dievčatko. Amandina láska bola asi prekliata, lebo muž od samej lásky zomrel. Amanda zrejme pochopila, že to bude kliatba, ktorú na ňu uvrhla tá rodina muža, s ktorým mala prvé dievčatko. Zistila, že jej prvá dcéra Elvíra nezdedila jej schopnosti, ani schopnosti svojho otca a tak si ju nechala, lebo vedela, že ona ohrozená nebude. Ohrozená bude jej mladšia dcéra Elizabeth, ktorá má silnú moc a preto ju musela ochrániť, lebo vedela, že budú spolu raz bojovať. Elvíra bude zubami nechtami bojovať o moc, ktorá sa v tomto hrade ukrýva. Elizabeth teda dala na prah jednej ženy a nechala ju tam.

Elvíra dospela, zabila svoju matku, zobrala jej schopnosti a celé služobníctvo očarovala, aby povedali, že je slečna Dawnsonová, aby mohla v kľude vypátrať tú moc, čo je v hrade. Na Jamesa to už však prestalo účinkovať, lebo on sám je čarodejník, ale svoje schopnosti nepoužíva.

Elizabeth počúvala s otvorenými ústami.

„Takže predsa som len dcérou Amandy Rose?“ spýtala sa ho a pozerala pred seba so široko otvorenými očami.

„Je to tak, slečna! Ste dedičkou tohto celého, aj jej moci!“ pritakal James.

„A teda Elvíra je sesternica Norberta?“ spýtala sa ho.

James chvíľu mlčal. Elizabeth videla, že rozmýšľa.

„Asi áno!“ odpovedal jej zamyslene.

/Čo keď to bola ona? Ta krásna blondína? To ona Norberta očarovala! Tak toto jej nedarujem! To bola ona! Musím ísť za Norbertom!/ pomyslela si.

„Musím odísť!“ povedala a rýchlo utekala preč.

James za ňou iba pozeral. Potom sa znova pobral venovať sa kvetom. V tom naňho dopadol tieň. Otočil sa a uvidel Elvíru, ako nahnevaná pred ním stojí.

„Ale, ale, ale! James!“ zatvárila sa nevinne, „Prečo si všetko povedal?“ spýtala sa ho.

„Aby toto všetko už konečne skončilo!“ povedal jej James nebojácne.

„keď chceš aby som to skončila, aj to skončím!“ povedala nahnevane a vyslala naňho usmrcujúce kúzlo, ktoré ho zabilo, kým James stihol vôbec zareagovať.

Vzápätí mŕtvy padol na zem. Jeho oči sa zatvorili a vypustil dušu. Už sa nikdy nepreberie.

Elizabeth to všetko videla zo vzduchu.

/Och bože, James.../ zhíkla v duchu.

No už sa nič nedalo robiť a tak rýchlo letela za Norbertom. Nehľadala ho dlho. Akurát si skúšal nejaký čarodejnícky smoking a obzeral sa v zrkadle. Elizabeth mu vletela do izby. Odhodila metlu a postavila sa pred neho. Keď chce byť šťastná musí bojovať.

Norbert zostal prekvapený.

„Čo chceš?“ spýtal sa jej nevrhlo.

„Toto!“ povedala a vášnivo ho pobozkala.

Norbert zostal ako obarený, no potom ju jemne objal okolo pása a privinul si ju k sebe. Elizabeth vedela, že je opäť všetko v poriadku. Jemne sa od neho odtiahla.

„A toto!“ povedala, zobrala mu ruku a pritlačila si ju na brucho, na miesto, kde sa vyvíjalo ich dieťa.

Norbert pozrel na jej brucho a potom na ňu.

„Prepáč!“ šepol, „Prepáč, že som sa tak ľahko nechal očarovať!“

„To je v poriadku!“ povedala Elizabeth a znova ho pobozkala.

Potom mu všetko povedala o Elvíre.

„Elvíra je moja sesternica? A tvoja nevlastná sestra?“ spýtal sa jej neveriacky.

„Áno a chce ma zničiť!“ povedala mu smutne.

„Musíme ju zastaviť! Rýchlo poďme za ňou!“ rozhodol Norbert a spolu na metle odleteli.

„Určite nájdeme niečo v knižnici!“ povedala Elizabeth, keď vleteli do jej izby.

Obaja sa rozbehli do knižnice a hľadali niečo, čo by im pomohlo sa dostať k moci v hrade. V tom začuli nejaký buchot. Bola to Elvíra s Gertrúdou a blížila sa k zrkadlu.

„Si si istá, že vchod je tu?“ spýtala sa Gertrúda.

„Áno, som, toto zrkadlo tu predtým nikdy nebolo!“ odvetila Elvíra a pristúpila k zrkadlu, „Toto zrkadlo sa tu zjavilo, keď sem prišla tá mrcha Elizabeth, ktorá mi chce ukradnúť moc, ktorá mi patrí!“ zavrčala a začala si obzerať zrkadlo, „Ako len funguje?“ zamrmlala si popod nos, no po chvíli sa ozvala. „Ukáž mi moje túžby!“ prikázala Elvíra.

Zrkadlo sa zmenilo na čiernotu a v strede tej čiernoty stála hrozivá bytosť. Bola to ona. Elvíra sa otočila na Gertrúdu.

„Mama mi vždy hovorila, že mám mať svoje túžby, rovnako ako ona! Ale nikdy mi nepovedala po čom ona túžila!“ vstúpila do zrkadla, ktoré sa potom zavlnilo a schmatla aj Gertrúdu.

„Ako to urobila?“ spýtala sa Elizabeth, keď po tých dvoch nezostalo ani stopy.

„Povedala niečo ako: „ukáž mi moje túžby!““ povedal Norbert a obzeral si zrkadlo.

Potom ho trochu nadvihol od steny a vypadol odtiaľ papierik. Elizabeth ho zdvihla a roztvorila ho.

Moje drahé dcéry,

Ako vidím, našli ste zrkadlo túžob. Ukáže vám to, po čom najviac na svete túžite. Stačí iba túžiť...

Vaša matka

„Čo si myslela? Že si budeme so sestrou rozumieť?“ spýtala sa Elizabeth neveriacky, keď odčítala list, „Že budeme spolu hľadať moc v hrade?“

„Vaša matka v to asi dúfala!“ povedal Norbert.

„Poďme teda do toho!“ povedala Elizabeth a postavila sa pred zrkadlo, „Ukáž mi moje túžby!“ prikázala.

Objavila sa záhrada, kde boli malé deti, ktoré veselo okolo behali. Potom tam zazrela seba a Norberta, ako sa objímajú a sledujú svoje deti.

„Krása!“ povedal Norbert a objal Elizabeth a spolu chvíľu hľadeli, ale potom sa uvedomili.

„Sme tu predsa kvôli Elvíre!“ povedala Elizabeth.

Obaja sa chytili za ruky a vstúpili do zrkadla...

__________***__________

Ahojky, takže tu moja nová kapitolka:)už som takmer na konci...je mi ľúto, že som dlhú dobu nič nepridala, ale múza mi niekam odišla a dlho som ju prehovárala aby sa ku mne vrátila lebo mi bolo za ňou už smutno...ja sa vám veľmi ospravedlňujem...

Prosím si od vás:

1.prečítajte

2.ohodnoťte

3.okomentujte

Ja viem, že táto kapitola je možno nudná, ale tak musela som to trochu rozpliesť a teraz sa už začína boj. Hovorím, že ešte asi dve-tri kapitolky a končím...dúfam, že si ešte pamätáte o čo v tejto poviedke vlastne išlo...teda, že čo sa dialo predtým...tak zatiaľ papa:)

Vaša Bernardette

[ » na začiatok « ]