Kapitola:
Pridaná: 25.2.2008, 18:17:40
Čítaná: 3046×
Hodnotenie: (počet hlasov: 12)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Jack Sparrow, Gellert Grindewald, Albus Dumbledore, Harry Potter
Stručný dej: Príchod kapitána Jacka Sparrow na Rokfort rozbúri pokojné vody školy. No Dumbledore má s Jackom a Harrym veľké plány. Príbeh zamotá objavenie sa novej postavy.

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo, crossover

Kapitola: 1 » Jack Sparrow na Rokforte 2 » Konflikty 3 » Šarmantný Jack 4 » Nový profesor Gellert 5 » Život piráta 6 » Tortuga 7 » Tajomstvo zlatého vajca 8 » Vpád dementorov 9 » Finále

Harrymu sa vôbec nechcelo vykročiť smerom do príšerného smradu, ktorý sa vanul spomedzi očmudených pálm a vlnil sa ako had. Jack takisto pozeral do diaľky so znepokojeným výrazom na svojej tvári.

„Zdvihni kotvy Harry, horcrux už čaká.“, Jack si položil ruku na Harryho plece.

„Ideš teda so mnou ?“

„Samozrejme Harry, zabudol som ti snáď spomenúť že slečny v Tortuge milujú aj napínavé príbehy ?“

„Aha ...“

„A chcel by som raz zažiť ten pocit keď povieš nejaký pravdivý“, usmial sa.

Obaja vykročili. Harry potichu kráčal a rozmýšľal či sa nechcel pohmkávajúceho Kapitána ešte niečo spýtať.

„Môžem sa ťa niečo spýtať Jack ?“

„Odpoveď je nie ! To smrdí tento les ! “

Harryho táto odpoveď zaskočila.

„Načo potrebuješ Grindelwalda?“

„To je naozaj hlúpa otázka. Gellert je predsa najmocnejší čarodejník a tak...“

„To nie je pravda !“,zahriakol ho Harry

„Zabudol si na Dumbledora.“

„Ach“, vyžgeril sa Jack.

„Každý veríme niečomu inému a ja som , zjavne .... počul príbeh o ich súboji vyložený inak.“

„Pcha ...“, odvetil Harry ale čo to len dopovedal pocítil že sa mu okolo členku čosi zovrelo. Stratil rovnováhu a tvrdo dopadol na zem. Na zemi sa rýchlo snažil zorientovať čo sa deje a obzrel sa . Okolo členku mal ovinuté niečo ako liánu a nezabránil sa úsmevu. Vstal oprášil sa a cítil sa trochu zahanbene že ho vyľakala rastlina o ktorú sa podkol. Jacka však nevidel. Zrovna keď sa nadychoval že zakričí jeho meno zbadal ho vylezeného na palme.

„Čo tam robíš ?“

„Otázkou je čo ťa to zhodilo ?“

„Noha sa mi zamotala do nejakej rastliny.“

„Uh...“, Jack prechádzal očami zo strany na stranu akoby niečo hľadal.

„Chcel som nám zohnať nejaké banány Harry“, preglgol

„Ale zdá sa že tu žiadne nie sú ... tak “, zmätene pozeral na Harryho , ktorý sa v duchu smial.

Postupovali riedkym lesom až kým neprišli na rozsiahlu čistinu kde Harryho hneď prebodol chlad. Harry sa viac zababušil do svojho cestovného kabátu a Jack sa výdatne napil zo svojej fľašky. Len jedno slovo mu napadlo v mysli „dementori“.

„Jack , mal by si privolať tie ženy z lámp.“

„Máš pravdu k niekomu sa musíme pritúliť !“, začal šmátrať po vreckách.

„Nie Jack, vravel si predsa že môžu vyčarovať Patronusi“

„Výborný postreh chlapče.“, začal vyberať lampy jednu po druhej. Keď ich privolal ich obyvateľov Harry spoznal medzi nimi aj Phlaviu , ktorá mu hneď ako sa zjavila zakývala.

„Vítam vás dámy.“

„Ahoj Jack !“, odzdravili s úsmevom jednohlasne.

„Ahoj Harry“, žmurkla na neho Phlavia a Harrymu srdce poskočilo od jej krásy.

„Budeme od vás potrebovať pomoc ... ó ďakujem Nercia“, jedna zo slečien mu podávala fľašu rumu. Harry sa ujal slova zatiaľ čo si Jack zisťoval ročník.

„Je dosť možné že tu budú , teda že tu sú ... demedori, teda dementori , tak budeme potrebovať aby ste vyčarovali Batronuzy“, Harrymu sa chvel hlas lebo zneistel akonáhle sa k nemu otočili usmievavé pohľady všetkých dievčat. Ozval sa hlasný zvuk ako Jack vytiahol štupeľ z fľašky.

Všetky slečny pred seba natiahli ukazováky a vyskočili z nich strieborné postavy: Lev , puma , pes , diviak a gorila.

„To je skvelé !“,pochválil ich Harry.

„Aké kúzla ešte dokážete ?“

„Už len toto “, smutne povedala Phlavia. Namierila prstom na Jacka.

„Expelliarmus!“, Jackovi vyletel z ruky rum.

Harry ju chcel zrovna pochváliť keď chlad zosilnel a namiesto toho sa radšej otočil. Prilietali k nim tmavé postavy v kapucniach. Ladne sa vznášali nad čiernou zemou , ktorá k až nepekne farebne ladila. Harry hneď siahol po prútiku a videl ako sa proti lietajúcim postavám vrhli lev s pumou , v tesnom závese za nimi bol pes a diviak a pozadu utekala strieborná gorila.

„Expecto Patronum“, zakričal Harry a z konca jeho prútika vyskočil jeleň ktorý sa ponáhľal za svojimi druhmi. Harry očakával ešte jedno zakričanie „Expecto Patronum“ no nedočkal sa ho. Jack všade po svojom oblečení usilovne hľadal prútik no nemohol ho nájsť. Dementori sa k nemu už priblížili príliš blízko a tak začal poletovať dookola stále šmátrajúc po kabáte.

Stále prichádzali nový a nový dementori spomedzi stromov a bojovú čistinu. Harryho jeleň statočne neberal na parohy postavy v kapucniach , no spolu s jeho silami ubúdali sili aj Harrymu. Už niekoľko krát ho pred bozkom zachránil Lev , gorila či diviak. Dámy z lámp spolu zo svojimi Patronusmi boli neodškriepiteľným prínosm v tomto boji. Gorila bola taká silná že dokázala odhodiť aj dvoch dementorov naraz. Ale všetci dementori pripomínali napúštajúcu sa vodu do polo-ucpaného umývadla. Aj keď ich dosť odletovalo preč stále viac a viac ich prichádzalo. Harry už samovoľne pobehoval po čiernej hline a bozku unikal len tak –tak. Strach a zúfalstvo ho napĺňali čoraz viac a divil sa vlastným nohám že ešte dokážu tak vzdorovať a stále neoblomne behajú. Až sa to stalo. Harry nemohol polapiť dych , hruď sa mu nadvihovala a klesala ale necítil takmer žiadny kyslík. Klesol na kolená ,ktoré sa mu zaborili do odpornej tmavej zeme a cítil že jeho Patronus zmizol. Ruky sa mu zdali priťažké na to aby ich uniesol a cítil že ho prevážili a padá. Pád nepocítil. Prevrátil sa na chrbát aby aspoň videl čo sa s ním bude diať. Videl postavu kĺzajúcu sa k nemu. Počul jej chrapľavý dych.

„No konečne !“, započul radostný výkrik akoby z akoby iného sveta. Postava sa k nemu medzitým naklonila tak blízko že už aj cítil jej hnilobný zápach. Pozrel sa smerom k nechutným ústam skrytých v kapucni , keď sa stalo niečo čo by sa mu normálne zdalo komické. Dementora do hlavy pokúsal delfín. Zdvihol ho nad seba a odhodil ponad palmy. Nejaké ruky ho zdvihli. Jeho nos teraz pre zmenu cítil ladnú vôňu parfumu. Niesla ho jedna z tých nádherných slečien z lámp. Ruky ho niesli preč od toho utrpenia a srdce sa mu napĺňalo radosťou a vďakou. Na oblohe ,na ktorú hľadel sa zjavilo zelené znamenie.

Teraz už bol Harry schopný zodvihnúť svoje telo a dokonca sa postaviť na vlastné nohy. Boli vzdialený od miesta boja.

„Si v poriadku“, opýtala sa ho slečna.

„Áno , ďakujem ...“

„Telanomne.“

„Ďakujem Telanomne.“

V tom sa ozvalo hlasné puknutie s miesta kde Jack zápasil s dementormi.

„EXPECTO PATRONUM !“, ozval sa odtiaľ mohutný hlas. Harryho oči omráčila mohutná strieborná žiara a cítil ako vedľa neho uniká rýchlosťou blesku. Keď žiara pominula Harry spolu s Telanomnou slepo mrkali smerom k čistine vzdialenej len na pár krokov.

„Och vďaka, že si prišiel Gellert“, rozhadzoval rukami usmiaty Jack.

[ » na začiatok « ]