Kapitola:
Pridaná: 23.2.2008, 01:12:38
Čítaná: 1015×
Hodnotenie: (počet hlasov: 23)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Lily, James, Remus, Bett, Amy, Sirius, Violett, Bridget, Severus,...
Stručný dej: Poviedka z doby záškodníkov, nielen o záškodníkoch...

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Rozchod 2 » Bozk 3 » Rozhovor 4 » Si jediný komu som to povedala 5 » Nevypytuj sa! 6 » Si v nebezpečenstve 7 » Hlas 8 » Bridget Worgrendová 9 » Klubovňa 10 » Denník 11 » Ticho 12 » Nová schopnosť a spomienky 13 » Slová: ľúbim ťa 14 » Bol to iba sen...

Ráno sa Amy zobudila zavčasu. Pozrela na dievčatá, ktoré ešte spali. Ľahla si naspäť a myslela na Siriusa a na včerajšiu noc čo sa mohlo sať keby tam neprišla Bett a Remus. Potichu vstala z postele a vošla do kúpeľne. Asi o desať minút vyšla von. Obliekla si svoje obľúbené džínsy a čierne tričko s piťi lebkami na ňom. Zobrala si ešte mikinu a vyšla von z izby. Musela si trochu prevetrať hlavu. Tak si to zamierila do soviarne odkiaľ mala krásny výhľad na jazero a strom pod ktorým sedávala keď jej bolo najhoršie a potrebovala byť sama, a kde sa pobozkala s Remusom. No mala výhľad aj na Zakázaný les pred ktorým sa čierny pes premenil na Siriusa. Odvrátila sa od Zakázaného les a jazera a sadla si na zem. Pomaly jej stekali slzy. Amy si ich utierala do rukávu čiernej mikiny. /Prečo ja? Vždy musím byť práve ja tá, ktorej ubližujú? Ja viem, že nie som jediná, ktorej Sirius zlomil srdce. Ale keď sa so mnou rozišiel prečo mi teraz robí toto? Žiadnej predo mnou toto neurobil. Každú využil a odhodil ako handru. Ani za jednou potom zase nechodil a neotravoval jej život ako mne. Ja mám vždy smolu na chalanov. A neviem, prečo som bola taká sprostá a dala som sa dokopy s Blackom? S chalanom, ktorí strieda baby častejšie ako ponožky. No teraz je už neskoro plakať nad rozliatym mliekom./ Vyčítala si. „Nie! Už mi nebudeš ubližovať. Už ťa mám plné zuby!“ povedala si pre seba a znovu sa jej spustili slzy. „Nie! Nebudem kvôli nemu stále plakať! Nestojí mi za to!“ utrela si slzy. /Alebo áno?/ pomyslela si. Teraz už slzy nechala nech jej tečú. Všetky sovy ešte spali ale Amyna sova Rosa, sa zobudila a zletela k Amy.

„Ahoj, Rosi. Ty si asi jediná kto ma tu chápe, že?“ pripadalo jej čudné, že sa rozpráva so sovou no bolo jej to jedno. Bola rada, že aspoň niekto ju počúva. Sova zahúkala akoby na súhlas a ďobla Amy do ruky.

„Prepáč, ale ja už pôjdem nechcem zmeškať hodinu, ale potom ešte prídem.“ povedala jej, pohladkala ju a vstala aby odišla. Ešte raz sa pozrela na jazero a Zakázaný les a potom odišla.

Vrátila sa ešte do izby pre veci na hodinu. Lily, Bett a Violett už boli hore, keď Amy vošla do izby všetky na ňu pozerali a prvá sa chopila slova Bett.

„Kde si bola? Mali sme o teba strach.“ povedala a v jej očiach bolo vidieť smútok. „Inak ďakujem, že si mi odčarovala z hlavy to čudo.“ pousmiala sa.

„Bola som si prevetrať hlavu. A nemáš zač.“ milo sa na ňu usmiala.

„A čo sa stalo včera večer v klubovni?“ opatrne sa opýtala Lily. Amy sa zhlboka nadýchla no nezmohla sa na nič iba na : „Nechcem o tom hovoriť.“ vydýchla si, zobrala si veci a chcela už ísť keď ju zastavila Bett.

„Amy, musím sa s tebou porozprávať o samote.“ pozrela na ňu smutne. /Čo ak sa dozvedela čo sa stalo medzi mnou a Remusom? Asi to neprežijem ak áno./ pomyslela si smutne a predstavila si ako na ňu Bett bude kričať. „Lily, Vi? Mohli by ste....“ nedopovedala a Lily hneď pochopila.

„Ale jasné.“ milo sa na ňu usmiala objala ju. Violett chvíľu pozerala na Amy a potom na Bett a potom išla von z izby za Lily. Bolo jasné, že Violett a Lily budú načúvať za dverami, tak Amy potichu prešla ku dverám a prudko ich otvorila. Violett a Lily padli na zem a Bett aj Amy sa začali šialene smiať.

„Myslela som si.“ povedala Amy keď sa už dosmiala a neveriacky pozrela na Lily a Violett.

„Dobre, mi už pôjdeme.“ povedala ospravedlňujúcim tónom a pomohla Violett vstať. Keď Lily za sebou zatvorila dvere Bett spustila : „Možno už vieš o čom sa s tebou chcem porozprávať.“ pozrela na Amy ktorá pokrútila hlavou. „O tom včerajšku. Čo to malo byť? Ty a Sirius? Keby som tam neprišla ja a Remus tak kto vie, že čo by sa stalo.“ nahnevane na ňu pozrela. Amy si vydýchla. „A ešte niečo. Remus mi niečo povedal a zarazilo ma, že si mi to nepovedala ale povedala si to najprv záškodníkom!“ znovu pozrela na Amy, ale pohľadom akoby ju chcela zabiť.

„Neviem... neviem o čom rozprávaš, Bett. Čo som povedala záškodníkom a tebe nie?“

„Aha tak ty nevieš? Hovorím o tvojich slzách Amy.“

„O mojich slzách?“ nechápavo na ňu pozrela.

„Áno. Remus mi povedal, že vraj na niečom porezal a tvoja slza mu to vyliečila.“

„No... áno moje slzy sú liečive a ja neviem prečo. Ja ani neviem či som vlastne človek! Ja ani neviem či bol môj otec človek! Môj otec mal tie iste schopnosti ako aj ja. No ja ešte neviem čo dokážem. A ja som to nevravela nikomu vedel to iba Remus a sľuboval mi, že to nikomu nepovie. A povedal to Jamesovi a Petrovi! Ja som vám to chcela povedať ale nemala som príležitosť.“ slzy jej stekali po lícach.

/Nenávidím ťa Remus! Ako si mi to mohol spraviť?/ slzy jej skĺzli po lícach a kvapkali na zem.

„Prepáč.“ povedala a pomaly sa posúvala po stene dolu. Nohy si dala do X-ka, lakte si oprela o kolená a rukami si zakryla tvár. Bett si sadla vedľa nej a objala ju.

**********

„Tichošľap! Vstávaj!“ vrieskal naňho James.

„Daj pokoj!“ povedal Sirius a zakryl si perinou hlavu. James stiahol zo Siriusa perinu. Sirius si neodpustil ,pekné´ slová na James ale potom sa začal smiať. Prestali keď im do izby vtrhli dve dievčatá.

„Och! Black, mohol by si sa prosím ťa do niečoho obliecť!“ vykríkla Lily a otočila sa a nasledovne aj Violett. James hodil do Siriusa perinu a priložil si prst na ústa aby bol ticho. Potichu sa priblížil k Lily a chytil ju za zadok. Lily sa v rýchlosti blesku otočila. Švihla Jamesa vlasmi po tvári a chystala si päsť, keď ju James ku sebe pritiahol a začal ju bozkávať. !Och to je .... Nie! Lily okamžite ho daj od seba preč!... Ale keď on je taký sladký. Čo to trepeš Evansová!/ !/ Lily ho od seba odsotila, vytiahla prútik a spustila spŕšku zaklínadiel mierených na Jamesa.

„Hej! Evansová. Prestaň.“ pribehol k nej Sirius iba v boxerkách a vytrhol jej prútik z ruky.

„Okamžite mi vráť prútik!“ zvreskla Lily až to ním myklo a opatrne jej podal prútik lebo sa bál, čo by sa stalo keby jej ho nedal. Zatiaľ čo Lily vrieskala na Siriusa James sa skryl do kúpeľne.

„Kde je Remus?“ opýtala sa už kľudná Lily a poobzerala sa po izbe.

„Ja neviem.“ odpovedal drzo. „Na čo ho potrebujete?“

„Čo ťa potom.“ odpovedala rovnako drzo ako aj Sirius.

„Šiel do knižnice.“ z kúpeľne bolo počuť Jamesov tlmený hlas.

„Vďaka zlatko.“ zakričala Lily nenávistne a vrhla zaklínadlo na dvere. Lily aj Violett išli do knižnice. /Lily čo sa to s tebou deje? Potter ťa začal bozkávať a ty si sa ani nebránila! Ty si mu jeho bozky opätovala. Si strašná! Si strašná!/ „Si strašná!“

„Čože?“ nechápavo sa spýtala Violett.

„Ups... ja som to povedala nahlas?“ začervenala sa. „Nevšímaj si to, keď si budem kecať sama pre seba.“ Vi na ňu pobavene pozrela.

**********

„Už by sme mali ísť inak nestihneme ,Slugiho´ hodinu.“ povedala Bett a podala Amy ruku aby vstala.

„To by ma ani netrápilo.“ pousmiala sa Amy.

„To ti verím.“ zasmiala sa aj Bett.

Cestou ku žalárom streli Lily a Violett. Tak išli spolu na hodinu elixírov no neprehovorili ani slova.

„Psst, Bett. Musím ti niečo povedať.“ potichu sa prihovorila Lily.

„Teraz? To si mi to nemohla povedať keď sme sem šli?“ pošepky sa pýtala Bett.

„Nechcela som aby to počula Amy alebo Violett.“ tiež pošepky vysvetľovala Lily.

„Ale prečo? Veď Amy máš radšej ako mňa. Tak prečo to nepovieš jej?“

„Nie. To nie je pravda. Všetky vás mám rovnako rada.“

„Slečna Readová, prosím zopakujte čo som práve povedal.“ ozval sa Slughorn.

„Slečna Readová, prosím zopakujte čo som práve povedal.“ zopakovala Bett.

„Veľmi smiešne! Strhávam chrabromilu 10 bodov.“ povedal prísne.

„Strhávam chrabromilu desať bodov.“ zopakovala Bett smiešne ale potichu aby ju Slughorn nepočul.

„To sa ti fakt podarilo Lily.“

„A prečo z toho obviňuješ mňa?“

„To máš jedno. Radšej mi to povieš až keď skonči hodina aby sme neprišli o ďalších desať bodov.“ povedala Bett a do konca hodiny už neprehovorila ani slovka. Po hodine odtiahla Lily Bett do nejakej tajnej chodbičky aby sa mohli v kľude porozprávať.

„Lily? Odkiaľ poznáš tuto chodbičku?“

„To máš teraz jedno. Musím ti povedať niečo veľmi dôležité a chcem aby si si to nechala pre seba.“

„Tak spusti.“ povedala Bett.

„Bozkávala som sa s Potterom.“ povedala Lily a pozrela na Bett ako na to zareaguje.

„A to mi hovoríš len tak. Veď to je predsa super, nie? Konečne ste spolu.“ šťastne pozrela na Lily. „Alebo nie?“

„No, vieš... ja som to nechcela, ale keď ma už začal bozkávať nevedela som sa od neho odtrhnúť.“ pozrela na Bett ospravedlňujúco.

„Lily! Ale veď ty Pottera miluješ, je to na tebe vidieť tak sa mi to nesnaž vyhovoriť! Tak v čom je problém?“ nechápavo na ňu pozrela.

„Ty to nechápeš. Veď sa naňho pozri! Správa sa ako decko! A stále ma len otravuje!

„Ale aj tak si sa jeho bozkom nebránila. Bozkávala si sa s ním.“ nadvihla obočie.

„Pre toto som to nepovedala Amy.“

„Prečo?“ Bett sa zatvárila nechápavo.

„Pretože by vravela to isté čo ty.“

„No tak prepáč. Ale priznaj si to ty ho miluješ a je to pravda.“

„Nie! Nie je to pravda!“

„Fajn ako myslíš ale nevieš, že prichádzaš o lásku svojho života, Lily.“ Bett sa zatvárila sklamane a vyšla z tajnej chodby a išla za babami na ďalšiu hodinu.

„Kde si zmizla?“ vypytovala sa Amy hneď ako k ním prišla Bett.

„Bola som na wecku.“

„Aha. No fajn. Keď to ty vravíš.“ pousmeje sa. „A Lily je kde?“

„Hmm, to teda neviem.“ povedala a obzrela sa za sebou či tam nie su ešte nejaký chalani aby už mohla vyjnsť po rebríku do učebne profesorky Trelawneyovej na hodinu veštenia.

„Bože táto hodina je nudná.“

„Amy. Pozor ide Trelawneyová.“ Upozornila ju Bett.

Amy sa hneď vystrela a pozrela do gule pred sebou. No v nej nevidela nič až na biely dym. Trelawneyová sa na ňu zahľadela. Jej zväčšené oči vyzerali akoby uvideli pred sebou niečo čo nejestvuje. Amy sa odsunula od stola a nespustila pri tom pohľad z Trelawneyovej.

„Ste v poriadku?“ opýtala sa neisto.

„Ja áno dievča moje. Ale ty si v nebezpečenstve.“ povedala roztraseným hlasom.

„No a teraz mi povedzte niečo čo neviem.“ povedala Amy otrávene.

[ » na začiatok « ]