Kapitola:
Pridaná: 14.2.2008, 17:21:28
Čítaná: 1228×
Hodnotenie: (počet hlasov: 9)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Jack Sparrow, Gellert Grindewald, Albus Dumbledore, Harry Potter
Stručný dej: Príchod kapitána Jacka Sparrow na Rokfort rozbúri pokojné vody školy. No Dumbledore má s Jackom a Harrym veľké plány. Príbeh zamotá objavenie sa novej postavy.

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo, crossover

Kapitola: 1 » Jack Sparrow na Rokforte 2 » Konflikty 3 » Šarmantný Jack 4 » Nový profesor Gellert 5 » Život piráta 6 » Tortuga 7 » Tajomstvo zlatého vajca 8 » Vpád dementorov 9 » Finále

Ocitol sa na suchej hline. Poobzeral sa a uvidel malé čudo s dlhými čiernymi vlasmi po plecia , sem tam so zapletenými dredmi. Na hlave mal narazený trojrohý klobúk. Sedel učupený v kríkoch a táto scéna mu až desivo pripomínala tú so Snapeových spomienok. Na skoro opustenej pláži sa ležala Lily s Petuniou . Obidve boli v plavkách a Petunia už vtedy bola kostnatá ako dnes. Asi 16 ročná Lily mala krásne červené vlasy , ktoré sa jej na slnku leskly ako drahokami. Na rozdiel od Snapa Jack nevyzeral akoby naberal odvahu ale akoby vymýšľal čo povedať aby najviac zaujal. Bol otočený smerom ku Harrymu a pozeral cez neho. Prechádzal si ukazovákom po perách a premýšľal. Okolo čela mal tú istú červenú šatku ako teraz .Nemal bradu ani fúzy. Vtom sa mu na tvári zjavil výťazný úsmev a vykročil po cestičke na pláž. Dievčatá mali cez oči prehodené uteráky aby im nepražilo slnko do očí. Jack si snal svoj hnedý klobúk z hlavy a hodil ho Lily na brucho. Tá sa strhla a odhodila uterák a tak isto urobila Petunia. Jack akoby práve teraz dobehol.

„Uh , nie. Osprevedlňujem sa. To je môj klobúk.“

„To nič“, upokojovala ho Lily.

„Sfúklo mi ho z hlavy , mrzí ma to.Odnieslo mi ho ešte s prístavu.“

„Je veľmi ... zaujímavý ,kde si ho kúpil?“

„Ten som nekúpil!“, hodil rukami okolo seba a usmial sa.

„Snáď si ho len neukradol ?“,usmiala sa naňho Lily. Jack mal na tvári zmätený pohľad.

„Nie ! Haha , jasné že nie“, priložil si ruku k ústam.

„Je to totiž rodinná tradícia. My sme totižto námornícka rodina“

„Takže sa voláš Smith.“

„Prečo by som mal také smiešne meno ? Haha“, zasmial sa Jack.

„Lebo na vnútornej strane klobúka je napísané William Smith“

„Ach ,vážne? No áno , áno moja rodina sa volá Smithová ale mama sa nechcela zbaviť svojho krásneho priezviska a tak ho dala mne“, Jack preglgol.

„A to je ?“

„Sparrow. Som kapitán Jack Sparrow.“, zobral si klobúk a podal jej ruku

„Ja som Lily“, vstala a podala mu svoju ruku. Jack až netrpezlivo našpúlil pery že jej dá pusu, keď vtom poprvý raz prehovorila Petunia.

„Takže v tom prístave z ktorého vám odfúklo klobúk máte loď“

„Správne“, natrčil pred seba svoj ukazovák.

„To som sa vám snažil naznačiť, rád by som vás pozval na plavbu po mori“, naklonil sa dozadu a s úsmevom sa pozrel do Liliných očí.

„A vypýtaš si odnás sto libier nie ?“. Jack podišiel k Petúnii a obidva ukazováky si pritisol k lícam.

„Pre také dve nádherné slečny úplne zadarmo.“Jack spozoroval obavi v Lilyných očiach.

„Chcem vás len bližšie spoznať, vážne ste mi udreli do očí a ja by som si pred vašimi očami aj zlomil prútik len kôli tomu“.

„Ty máš prútik ?“, vypúlila Petunia oči.

„Však aj vy ste čarodejnice alebo nie ?“

„Len ja “, nesmelo sa ozvala Lily.Chvíľu bolo ticho.

„Tak čo? Išli by ste?“

„Jasné že nie, nebudeme sa nechávať ohrozovať nejakým strašidlom oháňajúcim sa prútikom.“, Tvrdila Petunia.

„Tak teda.“, Jack vytiahol z kabáta svoj prútik a bez mihnutia oka ho zlomil.

Lily vypúlila oči a Petunia sa len uškrnula. Jack sa tiež len uškrnul a polovice prútika hodil do piesku a akoby to všetko vyriešilo vystrel ruky aby objal Lily.

„Poďme rýchlo preč Lily!“, zakričala vystrašene Petunia.Rýchlo k nej pribehla a pošepkala jej do ucha.

„Vyzerá fakt divne. Radšej sa rýchlo vyparme.“, schytila Lily za ruku a tá mala na tvári výraz ktorým akoby sa pýtala

„Prečo si to urobil ?“

Dievčatá odbehli preč. Jack mal ruky stále vystreté vpredu. Mykol kútikom úst a zo zdvihnutým obočím sa pozeral na piesok.

„Lily ...“, prehovoril na miesto na ktorom už nestála.

Harry narazil na pevnú zem a zostal na dlážke pred mysľomisou. Tak to už sú dve zranené srdcia a to len jednou osobou. Napadlo mu v duchu.

Ráno keď sa zobudil svoje prvé kroky namieril do Jackovej kajuty. Jack ešte stále pochrapkával a slečny snívali s ním. Harry doňho drkol.

„Platil za mňa ten ryšaví z jednou rukou...“, mrmlal Jack .Harry doňho štuchol mocnejšie a Jack sa prebral.

„Dnes ideme do ... kchhh ... kchhh“ , Jack začal vydávať zvuky akoby práve prehltol piesok.

Rýchlo začal šmátrať po prútiku až ho napokon vytiahol a jeho koniec si strčil do úst.

„Aquamenti“, zamrmlal pomedzi zuby aj prútik.Keď sa dostatočne „nasosal“ tak pokračoval:

„Dnes ideme do Tortugy. Musím tam navštíviť jednu osobu , ktorá mi dá jednu vec .“Harry sa na neho zvedavo pozrel.

„Má ta jedná vec niečo spoločné s našou cestou?“

„Samozrejme že áno , snáď by si si nechcel len užívať !“, pohoršene sa naneho pozrel Jack. Harry sa zmračil. Kapitán Sparrow vytiahol rumový prútik , zamieril do vzduchu:

„Adefinnise“, všetky spiace slečny sa zmenili na fialovú paru a tá sa vzniesla do lámp ležiacich všade okolo.

„To priniesla doba !“, Jack si s úškrnom obzeral jednu lampu ktorú držal v ruke.

„Predstav si koľko rumu by mi vypili , len za túto noc mi všetky vypili to čo som mal odložené na dnes.“

Vykročil na palubu a Harry za ním. Na obzore boli vidno črty riadne zhumplovaného mesta. Keď ho Jack uvidel zajasal a rýchlo vybehol ku kormidlu.

„Och Tortuga , Tortuga“ ,z prižmúrenými očami si niečo šomral, Harry predpokladal že nejakú pirátsku básničku a zaľúbene sledoval zväčšujúce sa mesto. Čajka letiaca okolo sa mu vyšpinila rovno na plece. Jack spravil grimasu znechutenia.

„Vitaj v Tortuge.“

Čierna perla zakotvila v špinavom doku. Z lode vyšiel Jack a zaním trielil Harry. Harry si spomenul na to čo videl v mysľomise ale aj tak sa na to Jacka nechcel spýtať. Ale stálo to nevysvetľovalo prečo chce mať Grindelwalda na svojej strane a čo má proti Snapovi.

Po uliciach sa vyvaľovali opilci a kurtizáni sa obtierali okolo špinavých pirátov opierajúcich sa o ešte špinavšie steny polozrúcaných domov.

„Melánia , ako rád ťa ...“, keď vtom Jackovi prerušila sled myšlienok hnedovlasá žena so značne nahnevaním výrazom ktorá mu dala facku že skoro pustil fľašu rumu čo držal v rukách.

„Aj ja som ťa rada videla“, nasilu sa usmiala.

„Ou “, Jack si držal líce a otočil sa k Harrymu a vyceril zuby.

„Toto sa stane keď namiesto šarmu použiješ Imperius.“

Harry stále trielil za Jackom keď zrazu zamieril do zúrivej bitky opilcov. Natiahol ruku a vytiahol za košeľu jedného z nich.

„Jack !“, pozeral sa naňho malým modrým okom ako na zjavenie, cez to druhé mal totiž pásku.

„To je Sparrow“, ozval sa jeden z bitkárov a všetci zastali a pozreli na Jacka.

„Môžem si ho na chvíľu požičať ,páni ?“

„Aj na furt !“, ozval sa jeden z krvavou pusou na zemi .Jack sa vyžgeril a otočil sa k stávajúcemu a oprašujúcemu sa opilcovi , ktorého vytiahol.

„Murdok musíme sa porozprávať medzi troma očami.“

„Uhm“, škrábal sa na hlave.

„A kdo sú tí dvaja ?“

„To je Harry Potter.A je len jeden.“, naklonil sa k Murdokovi

„Aj ja som na to že je len jeden prišiel až dnes ráno“.

„Harry Potter hovoríš?“,znova sa poškriabal na hlave.

„Nepoznám.“

Všetci traja si posadali za stôl na ktorom bola látka , ktorú Harry nevedel identifikovať ale bál sa toho najhoršieho.

„Takže“, začal Jack

„Máš to čo Albus kázal doniesť ale zakázal o tom čo i len slovkom prehovoriť , čím vychádza najavo prečo sa ťa to pýtam týmto spôsobom a neopýtam sa priamo čím by som porušil zákaz" ?

„é, mám to vajce...“

„Uh , vážne ?“

„Ale že to bude zadarmo si môžeš vyhodiť z hlavy Jack Sparrow.“

„Kapitán Jack Sparrow.Po čom ti srdce piští ?“

„Chcem štyri z tvojich lámp.“Harry spozoroval že Jack sa trochu striasol ale potom znova nahodil úsmev.

„To nie je žiadny problém. Hneď som tu.“

Harryho ani trochu nepotešilo že ho Jack nechal samého v takej diere. Zdalo sa že tým čo boli v tomto hostinci stačilo málo na to aby sa spustila bitka a tak len ticho sedel a civel ticho na Murdoka . Ten sa na neho nepríjemne pozeral modrým okom akoby niekoho takého nikdy nevidel.

„Tak tu sú“, vrátil sa Jack a v rukách držal dve hrdzavé lampy ktoré určite neboli čarovné , lebo nemali farbu ani zlata , striebra či medi.

Murdok ich chytil do chlpatých rúk. Poklopkal po nich prútikom ale nič sa nestalo.

„Nefungujú Sparrow!!!“

„To isté som si hovoril aj ja sám až kým som neprišiel ako na to.“, naklonil sa k Murdokovi.

„Keď ich prvýkrát používaš musíš byť namol. Ja som bol nešťastný že nefungujú a tak som sa výnimočne opil. A Keď som sa ich potom dotkol prútikom tak sa slečny zjavili !A ja som ochotný s tebou trpezlivo čakať dokedy na mol nebudeš ...“, usmial sa a Murdok úsmev opätoval.

„No áno. To dáva zmysel“ , chytil sa za bradu.

„Ale vieš dobre , čo urobím s takými hajzlíkmi čo ma chcú podraziť!“

„To viem Murdok a preto mám pred tebou taký rešpekt.“

Harry ich potom až znudene pozoroval ako sa opíjali. Jack si dal medzičasom pod plecá vajce a keď sa Murdok opitý váľal po zemi chytro spolu dotrielili do Čiernej perly. Nečakali dlho a už sa znovu húpali na vlnách smerujúc hlbšie do Karibiku.

Keď Jack položil vajce na svoj stôl v kajute Harry ho spoznal. Také isté dostal kedysi dávno aj on keď bojoval v Trojčarodejníckom turnaji.

------------------------------------------------------------------------------------

Nehanbite sa písať komentáre ...

[ » na začiatok « ]