Kapitola:
Pridaná: 12.2.2008, 20:53:46
Čítaná: 1462×
Hodnotenie: (počet hlasov: 32)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Casion, Lily Evansová, Kate Snakeová, Albus Dumbledore, Sirius Black, James Potter, elfi
Stručný dej: Jedného dňa sa v Zakázanom lese objaví elfské dieťa. Malej elfky, Casion, sa ujmú starí kentauri a vo svojich 11 rokoch odchádza študovať na Rokfort. Tento rok so svojími najlepšími kamrátkami Kate a Lilly nastupuje do 5. ročníka... (nedokončená)

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika, tragédia

Kapitola: Prológ 1 » Roky,roky a ešte raz roky 2 » Večera 3 » List 4 » Strach 5 » Sirius 6 » Fotka 7 » Rozhnevania a hneď aj zmierenie 8 » Predavačka 9 » Bolesť hlavy 10 » Halloween (a ...šíp?) 11 » Nakupovanie 12 » Ples 13 » Tiara 14 » Dva dni 15 » Stretnutie 16 » Nechceš byť sama! 17 » Výber budúceho povolania 18 » Amber 19 » VČÚ 20 » Prázdniny 21 » Nuda! (podľa Kate) 22 » Tieň 23 » Ríša tieňov 24 » Christie a Violen 25 » Plamene 26 » Siedmak z Bystrohlavu 27 » Listom to začína a listom to aj končí* 28 » Pomsta 29 » Dýka v tvare draka 30 » Annina spoveď 31 » Terč

„Milujem hrianky,“ šušlavo povedala Tiara, keď jednu žula.

„My vieme,“ zasmiala sa Casion a nenápadne sa pozrela smerom k Záškodníkom, ktorí sa o niečom rozprávali. Dnes boli obzvlášť tichí. Sirius zacítil jej pohľad a otočil sa smerom k nej. Rýchlo sa otočila ku Kate, ktorá práve nadávala na Annu, pretože jej (vraj) ukradla jej obľúbený rúž.

„A vieš to určite?“ spýtala sa s nadvihnutým obočím Alice. „Môžeš sa mýliť.“

„Určite sa nemýlim. Dnes mala presne rovnaký odtieň na perách,“ šibrinkovala vidličkou.

„Dobre, Kate. Ale dnes máme na programe niečo iné a ako ťa poznám, tak bude niekde pod tvojou posteľou,“ Lili nazúrene chytila jej vidličku, ktorá jej skoro vypichla oko. Kate nahnevane zmĺkla.

„Koľko je hodín?“ spýtala sa Casion.

„Deväť,“ odpovedala Alice, keď sa pozrela na svoje hodinky.

„Ešte dve hodiny....“ vzdychla si.

„Kde sú?“

„Casion! Nepanikár! Majú ešte dve minúty,“ ukľudňovala ju Alice. Všetky stáli za Hagridovým domom. S Hagridom sa dohodli, že k nemu potom prídu, aby sa s chalanmi presne dohodli na plánovanej pomste.

„Už idú,“ zaštekala Tiara.

„Ako vieš?“ spýtala sa nedôverčivá Lili.

„Počujem ich,“ nahlas povedala aj Tiara aj Casion.

Naozaj, zrazu spomedzi stromov vyšli James, Sirius a Remus.

„Čo ste robili v lese?“ Lili sa postavila pred nich a vystrčila hruď, aby bolo dobre vidieť jej prefektský odznak.

Chalani sa na seba pozreli a začali sa smiať.

„Veď ty si povedala, aby sme prišli okľukou, zlatko,“ ozval sa James. Lili už išla otvárať ústa...

„Dobre! Nezdržujte!“ rozkázala Casion a zaklopala na dvere domu. Dvere sa otvorili a vo dverách sa ukázala Hagridova usmievavá tvár.

„Koľko vás ale je! Poďte do vnútra. Pripravil som vám čaj aj koláčiky,“ pozval ich dnu. Všetci vošli, akoby tam boli každý deň. Sadli si do kresiel a na sedačky. Sirius sa trochu nedôverčivo pozrel na koláčiky.

„Tak ja pôjdem. Mám prácu,“ usmial sa Hagrid a odišiel aj s Tesákom von.

„No...Tak, čo Cass? Ako to chceš spraviť?“ spýtal sa jej James a ležérne sa natiahol v kresle.

Hnusne sa naňho pozrela. „Ten plán... je trochu... ako by som to... divný. Takže! Rozdelíme sa na skupinky. Prvá bude zložená z Remusa a Kate.“ Pozrela sa na nich. Obaja vedeli, že to spravila zámerne, aby spolu museli rozprávať a tým sa dať aj dokopy.

„A čo budeme robiť?“ spýtal sa Remus.

„Pôjdete na obed do Veľkej siene a budete čakať, kým tam ten blb vojde. Potom mi pošlete signál.“

„A aký to bude signál?“ spýtal sa znova.

„Kate vie. Vysvetlí ti to,“ Casion sa pozrela na Kate a tá prikývla.

„Ďalšia skupina sa bude nachádzať v blízkosti bystrohlavskej veže. Viete, kde to je, nie?“

„Jasné!“ odpovedali svorne chalani.

„Bude to Lili a James.“

James sa natešene vzpriamil a usmial sa na ňu. Lili sa zamračila, ale nepovedala nič.

„Keď odtiaľ vyjde, tak ho začnete sledovať, keď odtiaľ do konca obeda nevyjde, tak pošlete signál a keď tam vojde, tak zostanete čakať, kým nebude po obede. Potom to bude síce celé na nič, ale podľa mňa jesť bude chcieť. A jedna bude so mnou a Tiarou. Bude to Alice a Sirius. Vám poviem viac potom. Už nemáme veľa času. Musím vám ešte niečo vysvetliť. To nebude pomsta, pri ktorej z neho bude tiecť krv alebo čo, ale iný... Horší druh dievčensko-elfskej pomsty.“

Tiara sa usmiala (aspoň to tak vyzeralo) a Sirius sa spokojne pozrel Casion do očí a ona pri tom onemela. Tiara si to všimla.

„Takže choďte zatiaľ, čo ja viem... do knižnice alebo kde a presne o dvanástej to začne, čo je za pol hodinu,“ pomaly to zo seba vysypala a vstala. Každý sa rozdelil do skupiniek a tak potichu vyšli von.

Alice, Sirius, Tiara a Casion prichádzali k hradu. Ani jeden nič nepovedal.

„Casion?“

Otočila sa k Siriusovi, ktorý ju oslovil. „Áno?“

„Mohol by som s tebou osamote hovoriť?“ spýtal sa s nádejou.

„Nie...“ povedala odhodlane a Sirius sklamane stíchol. Alice sa na ňu zamračila, ale nepovedala nič.

Vošli do hradu.

„Poďme do Núdzovej miestnosti,“ prikázala Casion.

„Ty poznáš Núdzovú miestnosť?“ spýtal sa prekvapene Sirius.

„Áno. Poznám ju odmalička.“

Vykročili hore schodmi.

„Potrebujem miestnosť, v ktorej by sme sa mohli v kľude dohodnúť. Potrebujeme miestnosť, v ktorej by sme sa mohli v kľude dohodnúť,“ opakovali naraz, až sa na stene objavili dvere. Casion k nim hneď priskočila a otvorila. Bola tam malá miestnosť s troma pohovkami a malým dreveným stolom, na ktorom sa dymili tri hrnčeky a jedna miska plné čokolády. Všetky tri dievčatá sa pozreli na Siriusa.

„Mal som chuť na horúcu čokoládu,“ mykol plecami.

Všetci si sadli a v Tiarinom prípade aj ľahli.

„Ako dlho budeme čakať?“ spýtala sa po piatich minútach Alice.

„Neviem, Alice,“ pozrela sa na ňu Casion.

„Vieš, čo ma zaujíma?“ spýtal sa zrazu Sirius Alice. „Odkiaľ vlastne si?“

„No... Som z New Yorku.“

„Naozaj?“ Nadvihol obočie. „Pretože Dumbledore o tebe vlastne na začiatku roka nič nepovedal.“

„A prečo by mal?“ nervózne sa spýtala tento krát Alice.

„Väčšinou hovorí o nových žiakoch, keď to nie sú prváci,“ zaškeril sa.

„Možno spravil výnimku,“ ozvala sa zrazu Casion a tým to aj uzavrela. Alice bola z toho celého nervózna a tak rýchlo dopila svoju čokoládu.

Lili sa nervózne pozerala na Jamesa, ktorý sedel vedľa nej na zemi. Obaja sa schovávali za sochou a pozerali smerom k bystrohlavskej klubovni.

„Prečo ma nemáš rada Lili?“ spýtal sa jej a zahrabol si do vlasov.

Prevrátila očami. „Ešte sa pýtaš? Napríklad toto... To, ako si zahrabávaš do vlasov. Je to hrozné!“

Rýchlo si uhladil vlasy a sklopil zrak. „Prečo si ma vtedy pobozkala?“

„Neviem,“ tento krát sklopila zrak ona. Pozeral sa na ňu, ale nepovedal nič. Zrazu sa dvere bystrohlavskej klubovne otvorili a vyšiel z nich Arnold aj s nejakým kamarátom. Na niečom sa hlasno smiali. Obaja sa na nich ticho pozerali. Zabočili doľava a pomaly sa za nimi vybrali.

Zatiaľ vo Veľkej sieni vedľa seba ticho sedeli Kate a Remus. Obaja čakali, kým sa objaví na stoloch jedlo. Nikto tam skoro nebol, iba oni dvaja, štyria Bifľomorčania a dve Bystrohlavčanky, ktoré sa nahlas smiali.

„Vyzeráme, ako keby sme sa nevedeli dočkať obeda,“ podotkla Kate a Remus sa zasmial. Zasmiala sa aj ona.

„Kate... Ja... Chýbaš mi...“ vážne sa na ňu pozrel. Otočila sa k nemu a pozrela do jeho očí.

„Aj mne... Ja som sa zľakla... Prepáč...“

„Chápem. Aj ja by som sa zľakol, keby si mi zrazu povedala, že si vlkolak,“ zašepkal.

„Prepáč...“ zopakovala so slzami v očiach a objala ho. Pohladkal ju po vlasoch a zdvihol jej tvár k sebe. Pobozkal ju jemne na pery a ona mu bozk opätovala. Usmiali sa na sebe.

„Vždy som hovoril, že Casion je skvelá,“ zasmial sa Remus a Kate pritakala.

„Už je tu,“ zašepkal zrazu Remus a na stoloch sa hneď aj objavilo jedlo.

„Ide presne. Asi je dosť hladný,“ zašepkala aj ona. Nenápadne sa pustili do jedla.

„Nemala by si dať to znamenie?“

„Hej! Skoro som zabudla.“ Vytiahla malý mikroténový sáčik, v ktorom bol dlhý striebročierny vlas.

„Ten je krásny,“ zmätene sa naňho pozrel.

„Je Casionin. Včera si ho odstrihla.“ Zobrala sviečku, čo bola na stole a vlas spálila.

„Au!“ skríkla Casion a chytila sa za vlasy. Sirius vyľakane vstal.

„Si v poriadku? Stalo sa ti niečo?“

„Nie! Som v naprostom poriadku. To bol signál!“ Nahnevane ho odtisla a pomaly otvorila dvere Núdzovej miestnosti. Všetci štyria vykĺzli von a dvere zavreli. Hneď aj zmizli.

Pobrali sa dole, pred Veľkú sieň. Na opačnej strane Vstupnej haly im zakývali James a Lili a ukázali na Veľkú sieň. Casion prikývla. Veľa študentov sa hrnulo do Veľkej siene na obed. Jeden z nich štuchol do Tiary a tá zapišťala. Horšie bolo, že Casion tú bolesť cítila tiež. Rýchlo sa k nej sklonila.

„V pohode?“

„Áno, iba ma štuchol do boku... na slabinu,“ láskyplne ju oblizla a Casion sa usmiala.

„Za chvíľu to začne,“ povedala, keď sa vzpriamila a pozrela sa smerom k Veľkej sieni. Kate a Remus práve odtiaľ vyšli a držali sa za ruky. Casion a Alice sa na seba pozreli a usmiali. Kate prikývla na znak toho, že Arnold za chvíľu vyjde zo siene. Casion tiež prikývla.

„Už?“ spýtal sa Sirius. Pozrela sa naňho. Zadívala sa do jeho tmavých krásnych očí a mala chuť ho pobozkať.

„Áno,“ zašepkala, ale neodtrhla z neho zrak. Navzájom sa na seba pozerali. Sirius sa k nej pomaly začal približovať...

Práááááááááásk! Dvere brány sa rozleteli a odrazili od stien. Vo dverách stál krásny vysoký muž s dlhými zlatými vlasmi. V ruke mal zapichnutý čierny šíp. Študenti, ktorý práve vyšli zo Siene, kvôli hluku sa na neho vyľakane pozerali. Casion úplne zabudla na Arnolda, aj na Siriusa. Rozbehla sa k neznámemu mužovi, ktorý zrazu spadol na zem. Niektoré dievčatá s ľútosťou zjojkli.

„Čo tu stojíte?“ zakričala Casion, keď k nemu prišla a zistila, že zamdlel. „Choďte niekto po madam Pomfreyovú a Dumbledora!“

Asi dve dievčatá sa rozbehli smerom k Nemocničnému krídlu a Sirius s Alice smerom k Dumbledorovi.

Zohla sa k neznámemu a pomaly ho pretočila na chrbát. Všimla si jeho mladú príťažlivú tvár. Bola taká zvláštna...dokonalá. Mohol mať tak devätnásť rokov. A zrazu si všimla jeho uši. Boli špicaté.

„Ty si elf!“ prekvapene zašepkala.

„Uhnite! Uhnite, vravím!“

Casion sa obzrela. Mierila k nej madam Pomfreyová. „Čo mu je?“ spýtala sa hneď.

„Vošiel dovnútra a zamdlel. Je to elf!“ odpovedala Casion. Madam Pomfreyová sa k nemu sklonila. „Stratil veľa krvi.“

Až teraz si Casion všimla, ako je strašne zakrvavený. Na pravej ruke mal vytetovaného zlatého draka. Pomfreyová vyčarovala nosítka a kúzlom ho na ne preniesla. Potom sa otočila. „Uvoľnite cestu! Musím ho rýchlo dostať hore!“ Študenti sa začali uhýbať a vytvorili pre ňu cestu ku schodom.

„Ten je pekný,“ zasnene za ním hľadela jedna Bifľomorčanka a jej kamarátky iba nemo prikyvovali. Casion na ne zamračene pozrela a rozbehla sa ku Kate a Remusovi.

„Kto je to?“ opýtala sa Kate.

„Elf.“ Casion nevedela zakryť nadšenie, ale pri tom sa oňho strašne bála.

„Bude v poriadku,“ povedal Remus, ktorý si všimol jej obavy. Študenti išli naspäť do siene. Lili, James a z druhej strany Tiara, k nim pribehli. Všetci boli zvedaví, kto to je, a tak im Casion rýchlo odpovedala.

„Čo Arnold?“ spýtal sa James.

„Kašlať naňho!“ odvrkla Casion a vybrala sa k Nemocničnému krídlu. James, Lili, Kate, Remus a Tiara sa prekvapene na seba pozreli a išli za ňou. Zastali pred Nemocničným krídlom, z ktorého práve vychádzali Sirius a Alice.

„Našli ste Dumbledora? Ako je tomu elfovi? Môžem tam ísť?“ vybafla na nich hneď Casion.

„Dumbledora sme stretli pred jeho pracovňou a zaviedli rovno sem. Pomfreyka sa práve oňho stará. Myslím toho elfa. A práve sme mali ísť po teba,“ odpovedala Alice a Sirius iba prikyvoval.

„Čo bude s tou pomstou?“ spýtal sa.

„Kašlem na ňu! Možno raz budem mať príležitosť pomstiť sa mu, ale teraz nie je čas!“ prešla okolo nich a otvorila dvere na krídle. Dumbledore sa hneď k nej otočil a zavolal k sebe. V ruke držal zakrvavený čierny šíp.

„Patrí Wordom,“ povedal a otočil sa k posteli, na ktorej ležal zranený elf. Pomfreyka mu práve obväzovala ruku.

„Odkiaľ podľa teba je?“ spýtala sa Dumbledora.

„Ten elf? Je to člen kráľovskej rodiny. Nejaký šľachtic. Raz som ho stretol. Je odvážny, ale jeho meno si nepamätám.“

„Na pravej ruke má tetovanie...“

„Áno. To má každý elf. Aj ty ho raz budeš mať. Poppy, keď sa zobudí, tak ma, prosím, zavolajte.“ Otočil sa a odišiel aj so šípom v rukách.

„Môžem vám nejako pomôcť?“ spýtala sa Casion Pomfreyky.

„Keby so bola taká láskavá, tak... Mohla by si ho poutierať od krvi,“ pomaly mu vyzliekla vrchnú časť oblečenia a podala jej nádobu s vodou a handričku, „hneď som späť. Idem iba pre elixír.“

Casion prikývla a Pomfreyová odišla do druhej miestnosti. Pozrela sa na jeho jemne vypracovanú hruď a namočila handru do vody. Vyžmýkala ju a začala ho jemne utierať od krvi.

Elf sa pohol a pomaly otvoril oči. Pozrel sa na ňu krásnymi

bledomodrými očami. „Ty si Casion?“

--------------------------------------------------------------------------------------

Prepáčte, že to tak dlho trvalo. Túto kapitolu venujem všetkým ktorý boli na Bratislavskom stretku! Ľúbim vás...

A dík..foaly..

[ » na začiatok « ]