Kapitola:
Pridaná: 4.1.2008, 10:01:14
Čítaná: 739×
Hodnotenie: (počet hlasov: 25)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Plus-mínus 16-ročný Tom Riddle (eventuálne lord Voldemort) a niekoľko vlastných
Stručný dej: O veľmi tvrdohlavom a svojskom dievčati, ktorému skrížil cestu mladý Voldemort. Alebo naopak.

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dráma, dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Prevrat 2 » Malo to tak byť 3 » Tajomstvo úspechu 4 » Hadie oči 5 » Oči sú všade 6 » Situácia sa vyhrocuje 7 » Riddlov úmysel 8 » Pomsta je sladká 9 » Nákaza 10 » Politika 11 » Špinavá hra 12 » Sila elixírov 13 » Všímavosť 14 » Setty 15 » Suum Cuique 16 » Zhoda okolností 17 » Sabazios 18 » Kniha 19 » Na prázdninách 20 » Takmer všade dobre... 21 » Kde je zákon, tam je aj trest 22 » Večný kruh 23 » Večný kruh 2 24 » Kto dokáže ukradnúť vôľu? 25 » 2. časť 24. kapitoly 26 » Konflikt záujmov 27 » Konflikt záujmov 2

Sabazios

Ráno im madam Treatová naordinovala ďalšiu kopu elixírov a liekov.

„Večer vám napravím tie kosti, ale najprv musíte užiť tieto elixíry,“ povedala im a Melian s Lee neochotne vypili tie žbrndy.

„Madam Treatová? Mohli by ste mi podať prosím pohár čistej vody?“ ozvala sa Melian. Od jej liečiv ju pálilo v hrdle. „Ďakujem.“

„Kedy nás odtiaľto pustíte?“ spýtala sa Lee.

„Dievčatá, ja vás tu predsa nedržím proti vašej vôli!“ zasmiala sa liečiteľka a dievčatá si medzi sebou vymenili veľavravné pohľady.

„A koľko dní nám teda odporúčate tu ostať?“ opravila sa Melian.

„Minimálne týždeň,“ odvetila madam Treatová, keď jej naprávala vankúše. Melian sa zatvárila zhrozene. „Slečna, vám sa tu akosi zapáčilo. Ak správne rátam, za posledné dva mesiace ste tu boli štyrikrát.“

„Och, hrozne mi škvŕka v bruchu,“ sťažovala sa Lee.

„Hneď vám zoženiem raňajky,“ povedala madam Treatová a vybehla z nemocničného krídla.

„My tu máme ostať celý týždeň?“ nechápala Lee.

„Uhm. Aspoň si oddýchneme od školy,“ vzdychla Melian a načiahla sa za Denným prorokom, ktorý ležal na stolíku.

„Niečo nové?“

„Nie, nič prevratné,“ listovala v novinách, „ledaže by ťa zaujímali nové znenia zákonov o hrubostenných kotlíkoch.“

„Tak to naozaj nepotrebujem vedieť,“ zasmiala sa.

„Už vám to nesiem, deti,“ priniesla im madam Treatová dva podnosy s raňajkami a dievčatá sa do nich s chuťou pustili.

„Čo tu budeme robiť ešte týždeň?“ spýtala sa Lee unudene okolo obeda.

„Nudiť sa... Keby som tu mala aspoň knihy,“ vzdychla Melian.

Počas obednej prestávky za ňou prišiel Jack a rovnako rýchlo aj odišiel. Medzitým Melian zistila, že Lee je celkom fajn osoba. Melian jej až do večera rozprávala írske legendy o piadimužíkoch, elfoch a leprechaunoch a ju to veľmi zaujímalo.

Večer ju na jej veľké prekvapenie prišla pozrieť Corina a doniesla jej aj jej obľúbené knihy, za čo jej bola nepredstaviteľne vďačná.

„Potrebuješ ešte niečo?“ spýtala sa jej Corina milo.

„To je milé dievča,“ poznamenala Lee, keď Corina odišla.

„Hej, je,“ súhlasila Melian, „len keby sa nekamarátila s nesprávnymi ľuďmi.“

„Ach, myslíš Sally Carlsonovú?“ zachichotala sa.

„Áno, odkiaľ vieš?“

„Ale, o vašich hádkach vie už pomaly celá škola,“ mávla Lee rukou.

„To fakt?“ prekvapila sa Melian.

„Áno... Hovorí sa, že chodí s Harperom len preto, aby ťa vytočila.“

Melian pokrčila plecami. „Aj ja mám ten dojem. Ale nechcem sa do toho starať, pretože Jack by ma obvinil zo žiarlivosti,“ odfrkla.

„Ja by som sa nikdy neznížila na to, aby som chodila s niekým z pomsty,“ vravela Lee.

„A čo bude s tebou a s Michaelom Frantim?“ spýtala sa zvedavo.

„Mohol ťa zabiť!“ Zhrozene na ňu pozrela. „Hádam si nemyslíš, že s ním zostanem!“

Na druhý deň jej zase Lee rozprávala o svojom živote. „Narodila som sa v Cornwalle,“ vravela s plnými ústami čokoládových žabiek, „ale museli sme sa odtiaľ presťahovať.“

„Cornwall? Hádam len nie kvôli piadimužíkom?“ pobavene sa spýtala Melian.

„Hej, bolo to kvôli nim... Niekoľkokrát nám totálne zdevastovali záhradu,“ zasmiala sa.

„A kam ste sa presťahovali?“

„Do Londýna... Otec to má blízko, keďže pracuje na ministerstve.“

„Aha.“

„Inak vieš o tom, že ja sa vôbec nevolám Lee?“

„Čo tým myslíš?“ zamračila sa Melian.

„Ja sa volám Leanne, Lee je len prezývka. Ale veľa ľudí o tom nevie.“

„Leanne je krajšie,“ zhodnotila Melian.

„Hej,“ pritakala, „ale väčšina ľudí ma tu pozná iba pod prezývkou.“

„Tak ja ťa teda budem volať Leanne,“ povedala Melian. „Keď ťa tak nikto nevolá...“

Najväčšia zábava bola, keď prišiel Leanne navštíviť Franti. Melian sa vtedy snažila nepočúvať, no Leanne kričala tak hlasno, že to nešlo.

„ČO TÝM CHCEŠ NAZNAČIŤ, ŽE SI TO NEBOL TY?!“ zúrila.

„Zlatko, nikdy by som ti neublížil,“ dušoval sa Franti.

„Vypadni odtiaľto a už so mnou nikdy nehovor!“ prikázala mu. Franti sa snažil o odpor, no skvelo mierené odpaľujúce čary ho umlčali.

„Hajzel,“ zašomrala Leanne po jeho odchode.

„Chalani sú svine,“ uškrnula sa Melian.

„Aj Harper?“ usmiala sa.

„No,“ zaváhala, „teraz prechádza ťažkým obdobím zatmenia mysle, ale pevne verím, že ho to čoskoro prejde.“

„Narážaš na jeho skvelú frajerku?“ zazubila sa.

„Áno,“ zaškrípala zubami. „Ako môže niekto chodiť s takou husou?“

„Nikto nie je dokonalý...“ Lee pokrčila plecami. „Neboj sa, uvidíš, že raz dostane rozum. Len aby to nebolo vtedy, keď bude už otcom,“ poznamenala a obe sa zasmiali.

Za ten týždeň sa s Leanne veľmi skamarátila. Bola s ňou naozaj zábava. Často si nahlas čítali srdcervúce romantické príbehy z časopisu Čarodejka a smiali sa na tom.

„Nikdy som si nemyslela, že stretnem nejaké normálne dievča,“ podotkla raz Melian. Lee sa na ňu len usmiala. Melian si zaumienila, že dá šancu aj Corine.

Spoločnými silami presvedčili madam Treatovú, aby ich pustila o deň skôr, čiže v sobotu. Liečiteľka zdráhavo súhlasila.

Melian sa prehadzovala na posteli a nevedela zaspať. Ani sa nečudovala, keďže takmer celý týždeň nerobila na ošetrovni nič iné. Vstala, vzala si vankúš a župan, vkĺzla do papúč a zišla do klubovne. Klubovňa však nebola prázdna. Pri okne sedel zadumaný Qurinius a pozeral von oknom.

„Dnes je pekný mesiac,“ prihovorila sa mu a on od ľaku poskočil.

„Melian! Vyľakala si ma!“ povedal jej vyčítavo.

„Zazrel si nejakých vlkolakov?“ Prisadla si k nemu. Narážala na skutočnosť, že bol spln.

„Nie. Inak by bolo sedenie pri okne podstatne zaujímavejšie,“ zívol si.

Musela sa usmiať. „A prečo teda sedíš pri okne, ak je to také nezáživné?“

„Lebo pri splne sa dobre premýšľa,“ zazubil sa.

„Aha.“ Zamračila sa. „A nad čím premýšľaš?“

„Nad nemenlivosťou zemského poriadku,“ vzdychol. Melian pochopila, že z neho už zrejme nič nedostane. „A ty sa máš ako?“ spýtal sa.

„Ujde.“ Vtom počuli, ako niekto schádza dolu schodmi a obaja sa otočili.

„Jack!“ vykríkla prekvapene.

„Čo tu vy dvaja spolu robíte?“ Premeral si ich pohľadom.

„Máme tu pyžamový večierok, nepridáš sa?“ povedal Qwer ironicky a Jack aj Melian sa zasmiali.

„A čo tu robíš ty?“

„Will zrejme odišiel s Hagridom do Zakázaného lesa, ako to mávajú vo zvyku, a keď odchádzali, zobudili ma. Potom som si všimol, že ani Qwer nie je v spálni, tak som prišiel omrknúť situáciu.“

„Prečo šli tí dvaja do lesa?“ prekvapene sa spýtala Melian.

„Merlinvie,“ zívol Jack.

„Jack, dnes je predsa spln!“

Pokrčil plecami. „Oni si poradia...“

„Ale ty to nechápeš! V lese sú vlkolaci!“

„Myslím, že práve tých hľadali. Celý týždeň sa hádali o tom, či majú vlkolaci červené alebo žlté oči. Zrejme sa chceli presvedčiť,“ podotkol Qwer.

„ČOŽE?!“ zvolala Melian šokovane. Už ani Jack sa netváril tak sebavedome ako pred chvíľou.

„Ja som si myslel, že idú hľadať nejakých ňucháčov alebo testralov, ako mávajú vo zvyku,“ zašepkal zhrozene. „Myslíte, že sa im niečo stane?“

„O to teraz nejde, ale ako nemohli vedieť, že vlkolak má čierne oči?“ Qwer ju buchol po hlave zrolovaným Denným prorokom. „Au, to bolo za čo?“ pošúchala si hlavu namosúrene.

„Nie, oni si poradia. Dnes žiadnych vlkolakov nenájdu. Minulý mesiac sa hromadne sťahovali viac na sever lesa. Tak ďaleko sa Will a Hagrid v žiadnom prípade nedostanú,“ povedal Qwer.

„Odkiaľ to vieš?“ vypleštil Jack oči.

„Počul som, ako to hovoril Ackerley profesorke Merrythoughtovej,“ zaklamal pohotovo.

„Aspoňže to,“ vydýchol si Jack. „Ale aj tak tu zostanem radšej až dovtedy, kým sa nevrátia,“ zaumienil si.

„Potom na nich môžeme počkať všetci traja,“ navrhla Melian. „Aj tak sa mi nechce spať,“ dopovedala a zívla.

„A ty si tu kvôli čomu?“ obrátil sa Jack na Qwera.

„No... Dnes je zaujímavý dátum,“ povedal váhavo.

„Šiesty jún 1942,“ usmiala sa Melian. „Ale to sú iba dve šestky.“

„Nejde o to,“ vzdychol si Qwer. „Poznáte legendu o Sabaziovi?“

„O kom?!“ svorne sa spýtali Melian a Jack.

„Sabazios,“ pokojne odvetil Quirinius. „Ak chcete, tak vám tú legendu porozprávam. Raz mi ju rozprával môj otec.“

„Jasné, len hovor.“

„O Sabaziovi toho nevieme veľa. Historici, ktorí sa zaoberajú upírmi odhadujú jeho narodenie alebo vznik na rok 55 pred naším letopočtom. Najuznávanejší dejepisec, Albrecht Podivínsky, však udáva rok jeho vzniku 56 pred naším letopočtom.“

„Takže Sabazios bol upír?“ zvedavo sa spýtala Melian.

„Áno. Nebol to však hocijaký upír. Je to jediný upír, o ktorom sa traduje, že prežil stredoveké boje medzi upírmi a bosorkami.“

Jack prekvapene zdvihol hlavu. „Boje medzi upírmi a bosorkami?“ zopakoval nechápavo.

„Jacob! Minulý rok sme to predsa preberali na dejinách mágie!“ zvolala Melian podráždene.

„Ty už fakt začínaš byť neznesiteľná," zagánil na ňu Jack.

„Samozrejme, o vyhynutí upírov ste sa v škole zrejme neučili, lebo sú to všetko legendy,“ pokračoval Qwer a tých dvoch si nevšímal, „ale nedá sa poprieť, že je od stredoveku oveľa menej upírov ako predtým.“

„Ale ak Sabazios jediný prežil stredovek, ako to, že ešte pár upírov stále existuje?“

„Práve v tom je ten problém,“ vzdychol Qwer. „Sabazios prežil tie vojny vďaka tomu, že sa zobúdza len každých 666 rokov od jeho vzniku na šiesteho júna. Ostatné roky prespáva niekde v lesoch na severe Srbska. A keď sa zobudí, tak má dvadsaťštyri hodín na to, aby nakazil čo najviac ľudí z celého sveta a spravil z nich upírov. Zvyčajne sa špecializuje na malé deti,“ uškrnul sa. „A títo upíri sú potom rovnako krvilační ako ich vodca. Avšak tých, ktorí sa dostanú do nemocnice, sa dá ešte trochu liečiť. Dajú im jednu protilátku, z ktorej keď pohryzú človeka, nákaza sa už ďalej šíriť nebude.“

Melian rýchlo rátala v hlave. „Ak by bola pravda, že sa narodil roku 56 pred naším letopočtom... tak by dnešný deň malo uplynúť odvtedy trikrát 666 rokov!“

„Presne tak,“ pritakal.

„To je blbosť,“ ozval sa Jack. „A ako môže upír len tak vzniknúť?!“

„Niektorí vravia, že ho stvoril sám Satan kvôli tomu, že v tom roku si myslel, že Boh zošle Mesiáša,“ usmial sa.

„Ja tomu neverím,“ vyhlásil Jack. „Miešaš tu Bibliu s dejinami čarodejníkov a s upírskymi báchorkami.“

„Samozrejme, veď je to len legenda,“ odvetil Qwer. Melian bola ticho.

„Ty tomu veríš?“ spýtal sa Jack Qwera.

„Nie, je to iba vymyslený príbeh, aby sa deti báli,“ vyhlásil. Melian mu pozrela do očí a vedela, že klame. Mal priveľa starostí a nedokázal si zatvoriť myseľ.

„No... Asi by sme si mali ísť ľahnúť,“ navrhla.

„Uhm,“ zamyslene jej pritakal Jack.

Melian vyčarovala perinu a prehodila ju cez seba a Jacka. Jack takmer ihneď zaspal. Melian sa zamyslene pozerala na Qwera. „Možno jeho narodenie počítali historici zle,“ zašepkala.

„Možno,“ povedal. Nechcel ju vystrašiť, ale on vedel, že dnes je ten deň.

„A možno je to celé len legenda,“ skúšala ho rozveseliť.

„Uhm. Ale Hagrid a Weasley by sa fakt nemuseli potulovať túto noc v lese.“

Melian otvorila a zavrela ústa. Nevedela, čo povedať. „Tak teda dobrú noc,“ povedala napokon, ľahla si k Jackovi a o chvíľu zaspala.

„Dobrú,“ zaželal Qwer. Chvíľu ešte pozeral, ako spia a potom sa odobral do spálne.

„Jack, Melian, zobuďte sa!“

Niekto ju pomykal za rukáv a počula chlapčenský smiech. „Čo sa deje?“ spýtala sa rozospato a otvorila oči, do ktorých jej svietilo ranné ostré svetlo.

„No tak! Predstav si, že by vás tu s Jackom niekto takto našiel,“ zachichotal sa Will.

„Premerlina!“ Melian sa ihneď prebrala a zobudila aj Jacka.

„Koľko je hodín?“ zívol.

„Pol šiestej,“ uškrnul sa jeho bratranec. „Rub, poď im ukázať, čo sme našli!“

Melian sa posadila a zbadala Hagrida, ktorý stál trochu ďalej. Nevedela pochopiť, ako ho mohla prehliadnuť. Na rukách mal dva čierne chlpaté tvory.

„To sú ňucháče!“ vykríkla prekvapene.

„Povieš mi láskavo, čo ste robili celú noc v lese?“ spýtal sa Jack podráždene.

Hagrid podišiel bližšie a podal jedného ňucháča Melian, ktorý sa k nej ihneď pritúlil. „Pravdupovediac, chceli sme stretnúť vlkolaka, ale nijakého sme nenašli,“ odvetil.

„Vy ste sa zbláznili!“ vykríkol Jack.

„No, ale našli sme týchto roztomilých chlpáčov,“ povedal Will a Jackovu rozhorčenú reakciu si nevšímal. „A čo ste tu vlastne stvárali vy dvaja?“ začudovane pozrel na Jacka a Melian, ktorí boli v pyžamách.

„Čakali sme na vás, lebo sme sa báli, či sa vám niečo nestalo!“ zavrčal Jack. „Včera bol spln a vy si vyjdete hľadať vlkolakov!“

„No, s odstupom času sa to aj mne zdá trochu strelené,“ zhodnotil Will s veselým úsmevom.

„Ako sa volajú títo chlapíci?“ spýtala sa Melian.

„Tento je Lenny,“ ukázal Hagrid na toho, ktorého držal v rukách, „a ten tvoj je Saku.“

„To sú naozaj podivuhodné mená,“ skonštatovala a Hagrid pokrčil plecami. „A čo s nimi bude?“

„Jedného si nechám ja a druhého Will.“

„A to sa smie?“ spýtal sa Jack už pokojnejšie.

„To ešte nevieme,“ uškrnul sa Will, „ale v školskom poriadku nie je nič o tom, žeby bolo zakázané nosiť do školy ňucháče. A školský poriadok by som už mal ovládať, keďže ma ho Pringle toľkokrát donútil prepisovať...“

O nejakú hodinu zišli všetci štyria na raňajky do Veľkej siene.

„Ešteže je nedeľa,“ zíval Will. „po raňajkách si pôjdem ľahnúť.“

Jack na neho zagánil, ale nechal to radšej tak.

Pri chrabromilskom stole už sedel Qurinius a piplal sa v praženici. Melian už tušila, že je zle.

„Stalo sa niečo?“ spýtala sa ho nenápadne a on prikývol ako námesačný. Nemusel však nič hovoriť, lebo práve vtedy vletela do siene Morgana. „Skvelo načasované,“ pochválila ju a zobrala si od nej noviny. „Na Denného proroka si budem musieť ešte chvíľu počkať,“ uškrnula sa a Qwer jej noviny bez slova podal.

„To máš aké noviny?“ nakúkal jej Will cez plece.

„Denný prorok,“ odvetila a otvorila ich.

„Nie, myslím tie druhé,“ ukázal na tie, čo doniesla Morgana.

„Sunday Times.“

„To sú muklovské?“ vypleštil oči.

„Hej.“

„Ako to, že ti ich doniesla sova?“ spýtal sa podozrievavo.

„Poznáš barmana Toma z Deravého kotlíka?“ spýtala sa ho.

„Kto by ho nepoznal...“

„No tak som sa s ním dohodla, že k nemu budú chodiť tieto noviny normálnou poštou a on mi ich bude preposielať po Morgane.“

„Vieš, ten Tom po nej v jednom kuse pokukuje, preto jej robí takú láskavosť,“ vysvetlil mu Jack.

„Táraš dve na tri, Jack, on je predsa starý!“ bránila sa.

„Má nanajvýš dvadsaťpäť,“ škriepil sa.

Melian len pokrútila hlavou a zahĺbila sa do Denného proroka, kým si Will obzeral Sunday Times. Na titulnej strane nebolo nič závažné...

„Strana šesť,“ povedal jej Quirinius pohrebným hlasom a ona si tú stránku ihneď nalistovala.

Deti Kvastora Kvintusa u sv. Munga

Ako sme sa dnes ráno dozvedeli od pracovníka ministerstva, dve dcéry ministra mágie Kvintusa sa po včerajšej noci ocitli v Nemocnici sv. Munga. Minister sa k tomu odmietal vyjadriť, my sme však z nášho spoľahlivého zdroja zistili, že jeho dve dcéry (5-ročnú Karmelu a 7-ročnú Kléliu) včera pohrýzol nejaký neznámy tvor. Je možné, že to bol upír. Rodina ministra mágie tým musí byť otrasená a Kvintus vyhlásil, že...

Ďalej Melian nečítala. Prišlo jej zle. „To nie je možné,“ zašepkala neveriacky.

„Stalo sa niečo?“ zaujímal sa Jack.

„Nie, nie, len nejaký fanatik daroval nemocnici dvesto miliónov galleónov,“ ukázala mu článok na titulnej strane.

„Myslím, že to nie je všetko. Niektoré útoky sa zistia až zajtra. A napríklad, pohryznutí muklovia sa už asi nikdy nenájdu,“ zašepkal jej Qwer tak, aby to ostatní nepočuli.

„Ako to?“

„To sa nevie,“ pokrčil plecami. „Dospelých nechá tak, ale nakazené deti si berie so sebou, neviem, čo s nimi potom robí. Neviem, čo sa mohlo stať, že Karmelu a Kléliu nechal tak.“

Melian sa roztrasene načiahla za Sunday Timesom. Na titulnej stránke boli len informácie o tom, že námornú bitku o Midway vyhralo USA. Správy, ktoré hľadala, našla až na posledných stranách. Keď to dočítala, mala čo robiť, aby sa nepovracala. „Zo sirotinca v Čiernej hore zmizlo za túto noc sedem detí,“ s námahou so seba dostala.

„Uvidíme, koľko zmiznutí sa k tomu ešte pripočíta na konci týždňa,“ povedal Qwer.

Qurinius a Melian sa rozhodli, že o tom radšej spolužiakom nepovedia, ani Jackovi. Buď by im neverili, alebo by sa dosť zľakli. A oni nepotrebovali vyvolávať davovú psychózu.

Melian tomu ešte stále nemohla uveriť. Predstava, že niekde v Srbsku žije dvetisícročný upír, ktorého možno stvoril sám diabol, ju značne desila. Celý týždeň bola veľmi mĺkva. O týždeň v nedeľu sa dozvedeli z muklovských novín, že spolu bolo za tento týždeň dvadsať zmiznutí, z toho sa na upírsky útok hodilo len šestnásť. Dokopy s dcérami ministra mágie útočil teda Sabazios osemnásťkrát.

„Osemnásť! Osemnásť!“ rozzúrene mávala Qwerovi pred očami Sunday Timesom.

„Áno, ja viem. Aspoňže budeme mať ďalších šesťsto rokov pokoj,“ vzdychol si. „A nikoho ani nenapadne, žeby mohla byť spojitosť medzi tými útokmi...“ zaškrípal zubami.

„No... Nie veľa čarodejníkov číta muklovské noviny,“ podotkla.

„Napíšem otcovi, nech sa na to pozrie,“ rozhodol sa Quirinius.

„A čo robí tvoj otec?“

„On... Zaujíma sa o takéto veci... Zbiera legendy a tak. Je to dosť komplikované,“ ošíval sa. „Raz ti to vysvetlím.“ Rýchlo vybehol z Veľkej siene so zámienkou poslať sovu a Melian len pokrčila plecami.

Posledné dva týždne sa všetci len učili na skúšky. Melian sa nepotrebovala učiť nič, pamätala si dokonca aj všetky učivá z dejín mágie.

„Chcel by som mať tvoju pamäť,“ vzdychol si Jack, keď sa už tri hodiny učil o povstaniach škriatkov.

Melian prikývla, ale myšlienkami bola niekde úplne inde. Nudila sa. Účinok Dagonových slov, že ju nenechá na pokoji, nikde nevidela. Bolo jej jasné, že sa musí učiť na VČÚ, ale aj tak... Keď ho stretla na chodbe alebo vo Veľkej sieni, nevenoval jej už ani jediný pohľad. A ju to štvalo. Bola na neho nahnevaná, ale chcela, aby za ňou šalel... A začínali jej už chýbať aj hodiny s Riddlom. Od poslednej neveľmi vydarenej hodiny ho ani nevidela. Nielenže ju bavilo učiť sa nové veci, bavilo ju aj provokovať jeho. Bol to istý druh adrenalínového športu, ťahanie spiaceho tigra za fúzy. Ale udržiavalo ju v pohybe. Vzdychla si.

„Idem do knižnice,“ povedala Jackovi. Možno si tam vyberie nejakú zaujímavú knihu o upíroch. Táto problematika ju začala veľmi zaujímať, odkedy sa stali tie čudné zmiznutia.

V sekcii knižnice, kde boli zoradené diela pod písmenom U, našla Toma Riddla. ‚Spomeň čerta...‘ pomyslela si. „Ahoj,“ pozdravila ho nahlas a on sa rýchlo otočil.

„Halleyová,“ vzdychol a vrátil na police tri knihy. Melian stihla prečítať na chrbte jednej z nich názov: Upíry a stvorenia noci v Európe. Zmeravela. Žeby o tom vedel?

„Myslím, že sme sa dohodli na tých krstných menách,“ povedala.

Neodpovedal.

Melian sa nadýchla a spýtala sa ho otázku, na ktorú chcela vedieť odpoveď už pár dní. „Počuj, kedy budeme mať zase to „doučovanie“?“

Začudovane a zároveň zvedavo na ňu pozrel. „Začína ti to chýbať?“

„Už sa začínam nudiť,“ odvetila s úsmevom.

Tom sa v duchu usmial. Bol rád, že sa ho na to prišla spýtať. Ak má taký veľký záujem o tieto základné kúzla, aký veľký záujem bude mať potom o čiernu mágiu? Potom už nebude ťažké zlanáriť ju na svoju stranu. Vlastne sa vtedy pridá celkom dobrovoľne...

„Tento rok budeme mať to ‚doučovanie‘,“ uškrnul sa, „už len raz. Nemám na to čas, tento rok sú aj skúšky VČÚ. Ale to nevadí, lebo máme ešte celé dva roky na to, aby som ťa niečo naučil.“

Melian prikývla. „A s akým dátumom mám počítať?“

„Ja ti to včas oznámim,“ odvetil a odišiel. Melian sa zamyslene za ním pozerala, potom sa zvrtla a hodila zvedavý pohľad na tie tri knihy, ktoré vložil na poličku. Vzala ich a vyšla z knižnice.

Quirinius sa zamyslene pozeral za svojou odlietavajúcou sovou, ktorá niesla list pre jeho otca. Bolo to veľmi dôležité. Sabazios vyčíňal len raz za šesťsto rokov, no vedel, že túto noc to bolo iné. Niečo sa stalo, ale nevedel čo. Ale tušil, že to bude mať dôsledky...

***************************************************

1. Máte radšej dlhšie alebo kratšie kapitoly? (Lebo ich môžem prispôsobiť vášmu želaniu ;) )

2. Máte radi Quiriniusa?

Mimochodom... Jedno varovanie... Ak niekedy nebudete vedieť v noci zaspať, tak NIKDY (ale naozaj nikdy) si vtedy nevymýšľajte dvetisícročných upírov, najmä ak pritom počúvate Nightwish alebo podobne satanisticky orientovanú hudobnú skupinu a ak sú štyri hodiny v noci. Verte mi, neoplatí sa to *THUMB UP*

Sayonara! Nezabudnite obodovať a odpovede chcem vidieť v komentároch. :)

[ » na začiatok « ]