Kapitola:
Pridaná: 2.1.2008, 16:36:06
Čítaná: 2570×
Hodnotenie: (počet hlasov: 12)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Albus Severus, Rose
Stručný dej: Albus a Rose mieria na Rokfort. Ich zaradenie do fakúlt ale nie je také, ako si predstavovali. Ako sa im bude na Rokforte dariť si prečítate v tejto poviedke.

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Očakávali niečo iné 2 » Deň a noc 3 » List 4 » Výber 5 » Zrada 6 » Nové udalosti 7 » Brat proti bratovi 8 » Prekonaná hrdosť 9 » Horká pravda 10 » Vianočné prázdniny

"Edmund?" potichu oslovil svojho priateľa James.

"Hm?" Edmund ležal na posteli a hľadel von oknom.

"Myslíš, že som zlý brat?" spýtal sa potichu James a v rukách zvieral svoju perinu.

"Nemyslím. Len by si nemusel byť na Ala taký odporný. Nezaslúži si to. Je snáď jeho vina, že skončil v Slizoline? Snáď môže za to, aký je?" Edmund pozrel na Jamesa. Ten len mlčky hľadel pred seba a neodpovedal. Jeho kamarát si podoprel hlavu rukou a čakal.

"Nie" odpovedal nakoniec James a ďalej kŕčovito zvieral v rukách perinu. Konečne sa dostavili výčitky svedomia. Konečne pochopil, že sa k svojmu bratovi tak správať nemal.

***

Albus sedel pri kozube v Slizolinskej klubovni so šálkou horúceho čaju, ktorý si doniesol z Veľkej siene. Hľadel do plameňov a premýšľal nad rodinou. Nevedel, či je pravda čo povedal James. Povedal to iba preto, lebo ho nemá rád? Alebo je to predsa len pravda? Tieto dve otázky mu vŕtali v hlave už od zápasu. Chcel napísať otcovi a spýtať sa ho na to, ale odvahu na tento čin nenašiel.

"Albus?" pozeral na svojho skľúčeného kamaráta Scorpius, ktorý sedel pri ňom. Al nevnímal a priložil si horúci čaj k ústam. Napil sa a cítil ako mu horúca tekutina tečie stiahnutým hrdlom do žalúdku. Striaslo ho. Čaj chutil tak, ako ho robieva jeho mama. Pocítil túžbu po jej vrúcnom objatí, po jej slovách, ktoré mu dodávali odvahu, po jej nežných dotykoch, po ktorých mal pocit bezpečia. Oči sa mu naplnili slzami a ďalej hľadel do ohňa.

"Albus" znova ho oslovil Scorpius a položil mu ruku na plece. Albus sa otočil k nemu a snažil sa utrieť si slzy, čo mu medzitým stiekli po bledých lícach.

"Ono to bude dobré. Škoda je tvojich sĺz. Problémom sa musíš postaviť s odvážnou tvárou. Keď budeš plakať, nič tým nevyriešiš. Nezáleží na tom, že James je starší. Viac rokov, rozumu menej" Scorpius sa usmial na Ala a objal ho. Al sa zachvel, no objatie opätoval. Nevnímal ani silný tlkot svojho srdca, čo mu udieral do ušných bubienkov.

***

"Takže ten Potterovic chlapec je v Slizoline. Zaujímavé" Draco Malfoy sedel v koženom kresle pri kozube, v jednej ruke držal list od svojho syna a v druhej ohnivú whisky.

"Potter a v Slizoline? Ani sa mi tomu nechce veriť" povedala jeho manželka a sedela pri ňom.

"Už som ani nedúfal, že sa niekto z Potterovcov dostane do Slizolinu. A hľa, mladý syn toho slávneho Harryho Pottera, Albus Severus Potter tam skončil" Malfoy sa zasmial a odpil si z whisky.

"Pottera sa to muselo hlboko dotknúť" povedala Invidia Malfoyová a pomaly sa postavila.

"Tomu verím. Len dúfam, že znova nevyhrá cenu za najlepšieho pracovníka ministerstva. Už mi to lezie hore krkom. Potter sem, Potter tam. Ľudia sú z neho na mäkko. A Malfoyovci? Na tých sa už pomaly zabúda. Nenávidím ho!" Draco hodil pohár whisky o stenu a prudko sa postavil. Vrel v ňom hnev a na spánkoch mu pulzovala krv.

"Ale no ták, zlatko" Invidia pristúpila k svojmu manželovi a vzhliadla mu do očí. "Na Malfoyovcov sa nikdy nezabudne" jej pery sa jemne dotkli tých Dracovích.

***

"Kam ideš?" spýtal sa Edmund, keď videl ako sa James stavia z miesta.

"Za Albusom" odpovedal James a pozrel na Edmunda. "Myslím, že prišiel čas ospravedlniť sa" usmial sa a pomaly kráčal k svojmu bratovi. Odvaha na tento čin ho pomaly opúšťala. Predsa len má aj on svoju hrdosť. Ale o tom je to ospravedlnenie. Zabudnúť na hrdosť a prestať myslieť iba na seba. Zastavil sa pri Albusovi a odkašľal si. Čiernovlasý chlapec sa k nemu otočil a prudko sa postavil z lavice.

"Albus, chcem sa ti ospravedlniť. Nesprával som sa k tebe dobre. Po pravde správal som sa odporne. To, čo som povedal o otcovi, nie je pravda. Odpustíš mi?" James to nevydržal a sklonil hlavu. Napäto čakal na bratovu odpoveď.

"To vieš, že ti odpustím. Si môj brat a priateľ. Mám ťa rád, nedokázal by som ti neodpustiť" Al sa usmial na Jamesa a vystrel k nemu ruku. James zdvihol hlavu a ochotne chytil vystretú pravicu.

"Inak, gratulujem k metlobalovému výkonu. Poslal som už sovu domov. Otec bude na teba hrdý" žmurkol James na Ala a pustil mu ruku.

"Ďakujem" Al sa stále naňho usmieval a obzrel sa po sieni.

"Tak, ja už pôjdem. Čaká ma vyučko. Maj sa, bratku" James sa uškrnul, mávol mu a kráčal preč.

"Scorpius, myslím, že si mal pravdu" povedal potichu Albus a hľadel za bratom.

"Ja mávam pravdu skoro vždy. Aj keď sú prípady, keď nechcem." Scorpi sa pomaly postavil a pozrel na Ala "poď, pôjdeme na Elixíry." Albus prikývol a spolu s ním sa vybral na hodinu.

[ » na začiatok « ]