Kapitola:
Pridaná: 2.1.2008, 15:36:55
Čítaná: 1273×
Hodnotenie: (počet hlasov: 39)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Nagini, Sirius Black, Lord Voldemort, Albus Dumbledore
Stručný dej: Na Rokforte je nová učiteľka - Nagini. Taktiež hrá na dve strany, ale ktorú si nakoniec vyberie?

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Nagini 2 » Zoznámenie s Tichošľapom 3 » Had a potkan 4 » Hnev a úskoky 5 » Obrana proti čiernej mágii 6 » Zmierenie a kliatba 7 » Čierna kobra 8 » Hnev a trest 9 » Nový člen 10 » Stretnutie 11 » Spomienka 12 » Tom Riddle a nový návrh 13 » Výlet 14 » Jeden z najhorších dní 15 » Moc ničí 16 » Degasere 17 » Získané tajomstvo 18 » Obchodník 19 » Temný pán 20 » Dokonalý plán 21 » Spln 22 » Netvor 23 » Priatelia 24 » Sean O´Neil 25 » Schôdzka 26 » Temná stránka 27 » Vianočné prázdniny 28 » Trest 29 » Jaskyňa 30 » Navždy spolu

Tma a chlad obklopovali krajinu ako temný závoj. Kráčala sama, zababušená plášťom až ku vchodu do areálu Rokfortu. Bola nesmierne unavená a tak kráčala čo najrýchlejšie. Najradšej by už ležala vo svojej vyhriatej posteli, do ktorej jej určite dali domáci škriatkovia termofor. Jej kroky, ale každou sekundou ustávali, až sa jej krok celkom spomalil. Nagini uvažovala stále tuhšie nad všetkým čo jej ten záhadný Nyx povedal a hlavne urobil. Temný pán niečo tuší a možno dokonca vie. Išla zohnutá pred chladným vetrom, tvár si zabárala do kožušiny. Ruky vo vreckách si nervózne žmolila. Každým krokom, každým klopnutím opätka o studený chodník, sa jej vrývali znepokojivé myšlienky až pod kožu. Zastala pred veľkou bránou a pozrela sa z diaľky na hrad. Všetko bolo ponorené do tmy, len v pár oknách sa odrážalo slabé svetielko neposedných žiakov. Nagini zaváhala. Odhrnula si vlasy z tváre a zhlboka vydýchla až jej z úst vyšla para. Rozhodla sa. Zaznelo hlasné PUK a ona sa ocitla pred sídlom svojho Pána. Inštinktívne sa pozrela hore. Videla ako sa obrysy blčiaceho ohňa odrážajú na stenách. To znamenalo, že jej Pán na niekoho čaká, možno práve na ňu.

Vystúpila na prvé poschodie a zaklopala na masívne dubové dvere. Zvnútra sa ozval mrazivý mužský hlas: „Ďalej.“

„Dobrý večer!“ pozdravila a zatvorila za sebou dvere. Miestnosť zapĺňala žiara z krbu, pred ktorým stálo kreslo so zamatovým čalúnením a vysokým operadlom. Ani nebolo vidieť kto v ňom sedí.

„Čakal som, že prídeš, drahá Nagini,“ mužská ruka položila pohár s vínom na stolík pri kresle.

Lord Voldemort sa postavil v celej svojej výške a pozrel sa jej priamo do očí. Nagini ešte stále nehybne stála pri dverách. Z jeho výrazu rozoznala spokojnosť. Ako keby na niečo prevratné prišiel a nevedel sa dočkať, kedy jej to po kvapkách prezradí. Vedela, že musí byť rýchlejšia.

„Prišla som kvôli Nyxovi!“ hrdo zodvihla hlavu, prudko si sňala kapucňu z hlavy a trhane si rozopínala gombíky na plášti. Nedívala sa pri tom na neho, aby si bol vedomý, že sa hnevá. Voldemorta to prekvapilo. Úsmev mu trošku povädol a pristúpil k nej bližšie. „Nagini to sa mi len zdá alebo sa predsa pre niečo hneváš? Myslel som si, že prídeš s malou dušičkou a budeš zvedavá prečo som požiadal Nyxa, aby ma o vašom rozhovore informoval.“

„Pche!“ nahnevane odfrkla a rýchlym krokom šla ku stolu so stoličkami, ktoré boli v kúte izby. Otočila sa mu chrbtom a hodila plášť na operadlo jednej zo stoličiek. „Zvedavá. Samozrejme, že som zvedavá. Ale to teátro čo mi predviedol tvoj nový priateľ...“ otočila sa a zatvárila sa pohoršene. „Najprv samopísacie brko a potom ten jeho výr...“ teatrálne tleskla ako Nyx keď privolával svoju sovu. „Ani nevieš s akým tromfom mi povedal ku komu ten jeho operenec letel!“ dívala sa mu do očí, ale snažila sa aby tá jej trucovitosť vyzerala skôr rozkošne ako nahnevane.

„Snáď sa mi nedivíš Nagini, že som to urobil. Veľmi ma znepokojilo keď ma ten človek vyhľadal preto, aby mi povedal, že si ho kontaktovala. Ešte stále ťa mám chuť potrestať za to, že som musel priznať, že neviem čo robia moji najvernejší,“ netváril sa nahnevane, ale s obozretnosťou k nej pristupoval bližšie.

„Je to hlupák. Mrzí ma, že v tebe vyvolal pochybnosť o mne.“ Šla mu krokom naproti. Usmiala sa skoro až nežne, aj keď Voldemort vedel, že je to len úskok, ale takúto ju videl najradšej. Prešla mu prstom po líci. “Nechcela som ťa zaťažovať kým sa s ním nestretnem. Aj tak by som dnes prišla, len som nevedela čo bude chcieť. Viem, že máš toho veľa a ty predsa vieš, že ti chcem podať vždy len presné informácie,“ hovorila úlisne a prechádzala mu pri tom ukazovákom od krku až po končeky prstov. Voldemort váhal. Rukou jej prešiel pomaly po vlasoch.

Nagini sa mu dívala do tváre, vedela, že ak uhne, tak zistí, že klame. Zrazu zbadala ako sa mu oči zmenili na červené. Prudko ju potiahol za vlasy a pritiahol jej hlavu k svojim ústam. Šepkal po parselsky: „Už nechcssem, aby ssa to viacss opakovalo. Chcssem vedieť čo robíššš a prečo to robíššš. Jasssné?“

Nagini mu tiež odpovedala v jazyku hadov: „Áno môj lord, sssom len vaššša.“

Voldemort ju pustil. Červená farba z jeho očí zmizla. Sadol si pohodlne do kresla pri krbe a uchopil aj odložený pohár vína. Vyčaroval Nagini kreslo a rovnaký pohár s vínom. Pijúc jej rukou naznačil, aby si sadla. Poslúchla. Obaja sa tvárili ako keby sa predtým nič nestalo. Ako keby práve vstúpila do miestnosti a jednoducho si sadla. Voldemort prehovoril ako prvý: „Počul som, že to všetko robíš kvôli tomu sopliakovi, Blackovi. Dúfam, že mi to vysvetlíš.“

„Predpokladám, že takú „presnú“ informáciu ti mohla poskytnúť len Bellatrix. Ale v podstate má pravdu, až na to, že som nekontaktovala Nyxa len kvôli Siriusovi Blackovi, ale aj kvôli jeho kamarátom. Nyx im mohol spôsobiť nemalé problémy. Zostali mu dlžní. Vieš ako to je s týmito ľuďmi. A tento obchodník je obzvlášť nekompromisný.“

„Tomu rozumiem, ale snáď mi nechceš nahovoriť, že im pomáhaš nezištne, hádam si len nezmäkla pri tom starom bláznovi?“

Nagini sa uškrnula. „Ty ma predsa poznáš najlepšie. Vieš, že moja intuícia sa nemýli. Black a jeho kamaráti o rok končia Rokfort. Zatiaľ to neviem určite, ale tuším, že Dumbledore im verí a sú to takpovediac jeho chránenci. A ty sám dobre vieš, čo to znamená. Ak by som dosiahla, aby sa rozdelili, nebudú nám stáť v ceste. Aspoň nie v takej miere v akej predpokladám, ak sa svorne pridajú k Dumbledorovi,“ hovorila vecne a skoro vôbec sa nehýbala. Voldemort sa na ňu uprene díval a rozmýšľal.

„Verím, že by si Nyxa nekontaktovala len tak a budem veriť aj tvojej intuícii, ale chcem aby si mi povedala ako ich chceš rozdeliť. Viem, že kým ťa potrebujem na Rokforte im nemôžeš ublížiť.“

„Nie je to jednoduché. Skúsila som Blacka zviesť,“ vedela, že ak povie pravdu, nebude mať Bellatrix a tie jej klebetné ústa šancu. „Žiaľ podcenila som situáciu a vyšmykol sa mi.“ Videla ako sa chce Voldemort opýtať. „Už je to zariadené, len taká maličkosť... Ale je tu viac možností. Chcem si získať priazeň jeho kamarátov, ale zároveň ho chcem oslabiť. Chcem aby nenávidel všetko naokolo, aby som ho zahnala do kúta.“

„Ako to chceš urobiť?“ Voldemort sa tváril nepreniknuteľne. Bolo dobré, že sa pýta. Vedela, že ho to zaujalo.

„Najprv musím vyplatiť Nyxa. Stojí mi v ceste.“

„Čo chce?“

„Poklady Najvyšších.“

Voldemort sa prudko postavil. „Ty si mu prisľúbila tú knihu?! Odkiaľ sa o nej dozvedel?! Ty dobre vieš, že sa nedá urobiť kópia!“ skoro kričal a jeho oči zase blčali.

Nagini sa snažila zostať absolútne pokojná. „Môj lord. Tú knihu chcel Nyx ešte predtým než sme ju získali od Blackovcov my. Keby sme prišli čo i len o deň neskôr, Sirius by ju dal Nyxovi. Ja viem, že je pre teba veľmi vzácna, viem, že ani ja ju nemôžem čítať pokiaľ sa tam nepíše o mojich predkoch a skláňam sa pred tebou, ale je to naozaj dôležité. Prosím ver mi,“ sklopila hlavu na znak podriadenosti.

Lord Voldemort ešte stále zhlboka dýchal, ale upokojil sa a opäť si sadol. Priložil si pohár k perám a napil sa. Nagini čakala kým prehovorí, nemalo význam ho provokovať. Potrebovala dosiahnuť svoj cieľ.

„Čo chceli od Nyxa?“

Nagini túto otázku čakala. „Len nejaký pergamen. Určite nič dôležité, sú to drzí sopliaci a Black s Potterom sú z čistokrvných rodín, kde ich rozmaznávali, takže určite len chceli niečím zapôsobiť na dievčatá,“ klamala mu do tváre.

„Je pravda, že tú knihu som už celú prečítal viackrát a jej obsah mi už z hlavy nikto nevezme, ale zdá sa mi to ako zbytočná obeta,“ pozeral do ohňa.

„Ty vieš, že by som ťa nikdy nechcela obrať o žiadne z tvojich bohatstiev, ak by som si nemyslela, že je to naozaj potrebné.“

Voldemort sa odmlčal. Nagini sa zdalo akoby za ten čas uplynul aj týždeň. Napokon prehovoril pomalým, ale rozhodným hlasom: „V poriadku. Nyxovi knihu odovzdám. Aký je tvoj ďalší plán?“

„Chcela by som ťa o niečo požiadať,“ zahľadela sa mu priamo do očí. Nepohla sa odkedy si sadla do inak pohodlného kresla.

„Počúvam.“

„Keď príde ten správny čas, chcela by som, aby sme šli spolu na návštevu ku Blackovcom. Chcem ich požiadať, aby Siriusovi dali ultimátum. Chcem aby nám prejavil priazeň, tak ako jeho rodina. Bol by to ten najlepší dôvod pre jeho priateľov, aby ho opustili,“ tvárila sa zákerne.

„A kedy si myslíš, že nastane ten správny čas?“

„Keď dosiahnem, aby sa naštrbilo ich priateľstvo.“

„A načo chceš aby som ťa sprevádzal? Kvôli takému krvizradcovi?“

„Keď tam budeš, som si úplne istá, že jeho rodičia urobia naozaj všetko preto, aby ho donútili. Ty si predsa ten najmocnejší čarodejník všetkých dôb a nebudú sa ti chcieť vzpriečiť.“

Voldemort sa uškrnul: „Patríme k sebe Nagini. Teraz som si istý. Vždy budeš len moja a budeš stále po mojom boku. O to sa postarám.“

Nagini sa mohla konečne uvoľniť. Zodvihla pohár a s víťazným úsmevom si štrngla na zdravie so svojím Pánom.

„A teraz sa už nechcem rozprávať o práci. Poď ku mne moja Nagini, určite si vyčerpaná,“ odložil pohár. Nagini vedela, že nemôže protestovať. Odložila aj ten svoj a postavila sa. Voldemort zmenil jej kreslo v pohodlnú posteľ. Nagini si zvodne na ňu ľahla a odhalila nahé stehná spod habitu. Prsia sa jej prudko dvíhali. Voldemort si ju slastne obzeral. Nagini ho privolala ukazovákom. Neváhal a prikryl ju svojim telom.

Ráno Nagini odišla do Rokfortu. Nastal čas uskutočnenia jej plánov. Do karát jej hral spln. Jediné na čo teraz myslela bol Sirius.

-------------------------------------------------------------------------

Tak po tisícpäťsto rokoch som pridala ďalšiu časť. Je síce krátka, ale vzhľadom na to, že tá mrcha múza sa vrátila neskoro z dovolenky, som rada, že vôbec sa jej uráčilo. Som si istá, že keby to sem dnes nepridám a chcem aby bola dlhá, tak by to trvalo snáď aj večnosť. Teším sa, že už je možnosť pridať komentár, tak si prosím kritiku, či kladnú, či zápornú.

Ďakujem.

[ » na začiatok « ]