Kapitola:
Pridaná: 23.12.2007, 23:08:35
Čítaná: 1023×
Hodnotenie: (počet hlasov: 17)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Albus Severus, Rose
Stručný dej: Albus a Rose mieria na Rokfort. Ich zaradenie do fakúlt ale nie je také, ako si predstavovali. Ako sa im bude na Rokforte dariť si prečítate v tejto poviedke.

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Očakávali niečo iné 2 » Deň a noc 3 » List 4 » Výber 5 » Zrada 6 » Nové udalosti 7 » Brat proti bratovi 8 » Prekonaná hrdosť 9 » Horká pravda 10 » Vianočné prázdniny

Harry Potter stál na ulici a vystrašene hľadel na oblohu. Nechcel veriť tomu, čo tam vidí.

Už je to devätnásť rokov, čo sa nevyskytli správy o Smrťožrútoch, prívržencov porazeného Lorda Voldemorta. A teraz toto? Priamo pod nosom aurora, priamo pod nosom toho, ktorý porazil ich Pána, priamo pod nosom Harryho Pottera sa zjaví to najhoršie zo znamení.

Stále rozmýšľal, komu patril ten hlas, ktorý ho vyčaroval. Bol taký... no ... jednoducho mal pocit, že už ho niekedy počul. Nevedel si ho spojiť s tvárou, alebo s príležitosťou kedy ho započul! Ale vedel, že ten hlas pozná!

So strachom v očiach sa zapozeral na muklovský dom, z ktorého Smrťožrút vybehol predtým, ako sa tam Potter zjavil.

Opatrne vošiel dnu. Našiel tam presne to, čo očakával.

Rodinka muklov ležiaca na zemi a vystrašeným výrazom. Zjavne otec, mama a dve malé, ani nie päť ročné dievčatká. Posledné čo títo ľudia videli bol zelený záblesk.

Harrymu stiahlo žalúdok. Prešiel popri mukloch a sadol si na stoličku. Chvíľu na nich hľadel a potom ponoril svoju utrápenú tvár do dlaní.

"Nie, nie, nie! To nemôže byť pravda. Prečo teraz?" hovoril skleslo. "Všetko bolo až moc dobré, aby to bola pravda." Zúfal ďalej. Mal strach. Za tých devätnásť rokov sa toho veľa zmenilo. Teraz mal rodinu. A deti, za ktoré bol zodpovedný a ktoré miloval. Poslal ich do Rokfortu. Na miesto, ktoré bolo pre neho domovom. Ale aj tam žil so strachom. A nechcel, aby tam so strachom museli žiť aj jeho deti. A preto pohľad na Smrťožrúta a Temné znamenie zovrelo Harryho žalúdok, ale aj srdce.

"PUK" ozvalo sa na ulici pred domom. Harry vybehol s pripraveným prútikom.

"Harry, To som ja. Kingsley Shacklebolt!"

"Ach, ahoj Kingsley." Pozdravil ho.

"Harry, čo, čo sa tu stalo?" spýtal sa trochu vystrašene s pohľadom upretým na Temné znamenie.

Harry ho zaviedol do domu, kde mu ukázal mŕtvu rodinu a porozprával čo videl.

"Vážne si myslíš, že to boli smrťožrúti?" Šepol Kingsley.

"Ja neviem. Ale bojím sa, že áno. Mŕtvy muklovia, temné znamenie... To neveští nič dobré!"

***

Sobota. September sa prelína do upršaného a sychravého počasia. Prváci, druháci a zopár starších žiakov, ktorý nešli do Rokvillu sedia v klubovni.

"Gratulujem Albus." Povedal Christian Browston, mohutný kapitán Slizolinského metlobalového družstva.

"Gratuluješ? Takže... ja..." koktal Al.

"Áno, si v družstve. Bol si naozaj dobrý. V pondelok večer je prvý tréning. Takže o siedmej, Potter." Informoval ho a odišiel.

"Ou, je super, že si v družstve." Tešil sa Scorpi, aj keď na jeho tvári sa odrážal smútok.

"Ja, no, myslel som si, že tam budeš aj ty." Povedal Al popravde.

"No, boli aj lepší hráči. Nezaslúžil som si to. Ale nevadí. Veď... skúsim to nabudúce." Uzavrel debatu a vrátil sa k domácej úlohe.

Väčšinu víkendu strávili nad domácimi úlohami. Museli napísať trištvrte stranovú prácu o bezoároch na Elixíry, pol strany o význame slova "transfigurácia" a trénovať kúzlo Wingardium Leviosa.

Pondelňajšie vyučovanie prebehlo bez problémov a Albus celý napätý očakával príchod tréningu. Veľmi sa tešil.

A tak sa o pol siedmej vybral aj so Scorpiusom, ktorý chcel kamaráta podporovať v hľadisku, na metlobalový štadión.

"Al! Albus! Al!" kričalo dievča bežiace za nimi.

"Rosie? Kam ideš?" spýtal sa jej prekvapene.

"Ale no tak! Hádam si si nemyslel, že si nechám ujsť tvoj prvý tréning." Usmiala sa na neho. "Strýko Harry bude na teba hrdý! Už si mu to napísal?"

Albus sa náhle zarazil. Ako mohol zabudnúť napísať otcovi niečo tak dôležité?

Zo zamyslenia ho vytrhol až Scorpi.

"No, ty choď do šatne a my si ideme pohľadať nejaké dobré miesto na tribúnu. Veľa šťastia." A spolu s Rosie sa pobrali preč.

"Ty si nechcel hrať?" spýtala sa ho.

"Chcel, ale... rozhodol som sa, že to skúsim až neskôr." Zaklamal a žiarivo sa na ňu usmial. Rosie sa trošku zapýrila a ďalej kráčali mlčky.

"Nesadneme si sem?" spýtala sa a ukázala na najvyššie miesto na strednej tribúne.

"Óó, no tak dobre." Súhlasil Scorpi a spoločne sa usadili.

Mlčky čakali. Dvere na šatni sa ešte stále neotvárali.

"Ehm, no... ako sa ti páči v škole?" prerušila to trápne ticho Rosie.

"Je tu naozaj skvele." A najbližších pätnásť minút im zabralo rozoberanie profesorov, duchov, predmetov a všetkého možného.

"Aha. Už idú." Zvolal Scorpi a pozrel dole na štadión.

Sedem hráčov v nádherných zeleno-strieborných dresoch vkráčalo na ihrisko.

O chvíľu z debničky vyleteli aj lopty, náhle nasledované hráčmi a tréning sa začal.

Scorpius a Rosie divo kývali Alovi, keď prvý krát prelietaval okolo nich.

"Ehm. Je mi trošku zima." Šepla Rosie a posunula sa k Scorpiusovi. Ten sa na ňu nesmelo zahľadel a rukou ju objal okolo ramien. Ostýchavo sa na neho pozrela a náhle sa jej na tvári zjavil oslňujúci úsmev. Oprela si o neho hlavu a mlčky sledovali hráčov.

Tréning trval hodinu a pol. Počas tejto doby sa Alovi podarilo chytiť strelu šesť krát! Slizolinský kapitán bol s jeho výkonom nadmieru spokojný.

"Al! Bol si výborný!" vrhla sa mu Rosie okolo krku, keď vyšiel zo šatne, pred ktorou ho už čakali.

"Hej! Myslím, že tento rok pôjde Metlobalový pohár do našej fakulty." Usmial sa Scorpi a spoločne sa vybrali do hradu.

"Už je veľa hodín. Idem radšej do klubovne." Lúčila sa Rosie.

"Počkaj, odprevadím ťa." Ponúkol sa Scorpius.

Al ostal stáť na mieste. Jeho kamarát a sesternica sa mu strácali z dohľadu. Spolu. Mal taký zvláštny pocit. Nechcel, aby boli spolu. Nechcel, aby boli bez neho. Ale, prečo? Čo sa to s ním dialo?

"Si milý, že ideš so mnou." Usmiala sa Rosie a nesmelo ho chytila za ruku. Scorpi ňou najprv trochu mykol, ale potom ju pevne zovrel okolo jej drobnej rúčky a kráčali ďalej.

"Sme tu." Povedala asi po piatich minútach. "Tak, no, ja teda idem. Dobrú noc." A chcela odísť do klubovne.

No Scorpius ju stále držal za ruku. Zahľadela sa mu do očí. On sa naklonil a na malú chvíľku sa ich pery spojili.

"Dobrú noc." Zaželal aj on jej a vybral sa do Slizolinskej klubovne so šťastným výrazom na tvári.

[ » na začiatok « ]