Kapitola:
Pridaná: 23.12.2007, 23:06:50
Čítaná: 983×
Hodnotenie: (počet hlasov: 17)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Albus Severus, Rose
Stručný dej: Albus a Rose mieria na Rokfort. Ich zaradenie do fakúlt ale nie je také, ako si predstavovali. Ako sa im bude na Rokforte dariť si prečítate v tejto poviedke.

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Očakávali niečo iné 2 » Deň a noc 3 » List 4 » Výber 5 » Zrada 6 » Nové udalosti 7 » Brat proti bratovi 8 » Prekonaná hrdosť 9 » Horká pravda 10 » Vianočné prázdniny

Piatok. Konečne sa končí týždeň a prichádza víkend. Vzrušená vrava sa ozýva na chodbách. Študenti si hovoria o svojich plánoch na víkend. Podľa oznamu vo Vstupnej hale idú žiaci tretieho a vyššieho ročníka do Rokvillu.

"Aj ja by som tam rád šiel" poznamenal Scorpius, keď prechádzal okolo skupiny veselo baviacich sa štvrtákov.

"To aj ja. Ale musíme si ešte dva roky počkať" povedal Albus a nakukol do Veľkej siene. Bolo tam takmer prázdno, tak vošiel do vnútra a sadol si za slizolinský stôl. Scorpius ho mlčky nasledoval a obzeral sa po študentoch.

Keď prechádzal okolo bystrohlavského stolu, všimol si, že za ním sedí Rosie. Zamával jej a usmial sa. Zdvihla zrak od obeda a pozrela naňho. Odmávala mu a tiež sa naňho veselo usmiala. Povzbudený Scorpi si sadol za stôl vedľa Ala a nalial si tekvicový džús ako obyčajne.

Albus sa rozhliadal po stole a premýšľal čo si zajesť. Scorpius nemusel dlho hľadať. Na stole našiel svoje obľúbené jedlo- pečené zemiaky a grilované kurča. S chuťou sa pustil do jedla a o malú chvíľku mal tanier prázdny. Albus si naložil na tanier to čo jeho kamarát a pomaly jedol. Scorpius sa obzeral za seba a pokukoval po Rosie.

"Dnes je ten výber hráčov do metlobalového družstva, však?" spýtal sa odrazu a otočil sa k Alovi.

"Áno" prikývol Albus a rýchlo dojedol, keď videl koľko je už hodín. Dopil džús a spolu so Scorpim vybehli zo siene na hodinu Transfigurácie.

"Samá teória! Kedy už budeme konečne čarovať?!" hneval sa Albus, keď sa vracali z hodiny Čarovania. Tak, ako na Transfigurácii, aj na Čarovaní preberali teóriu.

"Myslel si si že hneď, ako sa nám začnú prvé hodiny budeme čarovať? Nikdy to tak nebolo." zarazil sa keď si spomenul na otca. Al sa k nemu otočil a prekvapene naňho hľadel.

"Čo sa stalo?" spýtal sa odrazu a jeho nechápavý výraz bol na zasmiatie. Scorpius sa plesol rukou po čele a rozbehol sa do klubovne. Hodil tašku na zem a sadol si za volný stôl pri okne. Keď k nemu pribehol zadychčaný Albus, práve namáčal brko do atramentu. Al si sadol k nemu a stále naňho nechápavo hľadel.

"Už mi povieš čo sa stalo?" spýtal sa trochu podráždene a čakal na odpoveď.

"Zabudol som napísať list domov" odpovedal krátko Scorpi a už písal.

Mamka a tatko!

Odpusťte že som nenapísal skôr, ale keďže aj vy ste chodili do školy, viete, že vás profesori zahŕňajú úlohami a vy niekedy nemáte ani čas napísať domov. Rokfort je naozaj krásny. Ocko, mal si pravdu keď si mi opisoval svoju školu. Som rád, že môžem študovať práve tu. Určite sa pýtate v akej fakulte som. Klobúk ma zaradil do Slizolinu. A neuveríte koho so mnou! Albusa Severusa Pottera! Bol som dosť prekvapený, pretože sa predpokladalo že pôjde do Chrabromilu. Ale nevadí. Spriatelil som sa s ním a sme veľmi dobrí kamaráti. Je to zvláštne, viem. Malfoy a Potter. Vy ste sa nikdy nemali radi, že oci? Ale ja si myslím že Al je vážne dobrý človek. Mám ho rád. A inak, ako sa vám darí? Dnes budú vyberať do slizolinského metlobalového družstva tak sa teším. Dúfam, že ma vyberú. Chcel by som byť strážcom. Veď uvidím.

S pozdravom

Scorpius

Dopísal a prečítal si list. Usmial sa a vybehol z klubovne. Albus si vzdychol a pozrel na teraz už prázdnu stoličku vedľa seba. Potichu čakal a obzeral sa po klubovni. Malá skupinka dievčat sa bavila blízko stola za ktorým sedel. Al musel priznať že slizolinské dievčatá sú veľmi pekné. Zadychčaný Scorpi sa vrátil k stolu a usmial sa. Posadil sa a pozrel na Alove hodinky.

"Štyri hodiny" povedal a zamyslel sa "čo budeme robiť?" spýtal sa Albusa a hľadel naňho.

"Čo keby sme si spravili úlohy už teraz a cez víkend by sme mali pokoj" navrhol Albus a usmial sa. Scorpius prikývol a vytiahol si Transfiguráciu. Profesorka McGonagallová im dala na víkend veľa úlohy. Spolu sa pustili do roboty.

"Už bude šesť!" vyhŕklo z Albusa a prudko sa postavil, až skoro prevrhol kalamár. Scorpiusa myklo a prestal písať. Pozrel na Ala a tiež sa postavil.

"Dorobíme to neskôr" povedal a odišli z klubovne na metlobalové ihrisko.

"Wááááw!" žasol Albus keď jeho noha prvý krát vkročila na vlhký, zelený trávnik. Ešte bolo mokro od vtedy čo pršalo. Pozrel na jeden koniec ihriska a videl tri obrovské obruče. Pozrel na druhý a videl to isté.

"Nádhera!" povedal Scorpius s otvorenými ústami a obzeral sa. Zamierili k slizolinskému kapitánovi Christianovi Browstonovi, okolo ktorého už bol hlúčik prvákov a aj študentov z vyšších ročníkov. Albusov zrak zablúdil k metlám, na ktorých lietali na prvej hodine Lietania. Usmial sa, lebo jemu to išlo veľmi dobre. Ticho stál v rade pred Scorpiusom a pozoroval študentov. Rada sa krátila a keď odbila ôsma hodina dostal sa rad na Albusa. Bez slova zobral metlu a vysadol na ňu. Odrazil sa od zeme a lietal okolo ihriska. Kapitán vybral ohnivú strelu a zahľadel sa na lietajúceho Albusa. Pustil malú loptičku a čakal. Al si všimol zlatý záblesk a náhlil sa za strelou. Po pár minútach ju už zvieral v ruke a pristával. Kapitán sa naňho usmial a pozrel na nervózneho Scorpiusa.

"Veľa šťastia" zaželal mu Albus keď okolo neho prechádzal a sadol si na tribúnu. Scorpi nervózne vysadol na metlu a vzlietol.

Všetko sa tak vlieklo. Albus ticho sedel na tribúne a sledoval Scorpiho ako stráži obruče. Darilo sa mu, ale videl tu aj lepších. Al sa postavil až vtedy keď Scorpi pristál na tvrdej zemi. Prišiel k nemu a spolu sa vrátili do hradu dorobiť si úlohy.

***

Ďaleko, ďaleko od Rokfortu po tmavej ulici beží postava zahalená v plášti. Za ňou sa náhli muž a mieri na postavu prútikom.

"Petrificus totalus!" zakričal Potter, ale postava odrazila kúzlo. V tom zastavila a otočila sa k nemu.

"MORSMORDRE!" hlboký hlas vykríkol a pritom si mieril na oblohu. Potter zostal stáť ako prikovaný do zeme a s hrôzou pozeral na postavu. Tá sa zasmiala a zmizla. Jediné čo po nej zostalo bola lebka z ktorej úst vychádzal had.

[ » na začiatok « ]