Kapitola:
Pridaná: 23.12.2007, 23:05:52
Čítaná: 894×
Hodnotenie: (počet hlasov: 17)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Albus Severus, Rose
Stručný dej: Albus a Rose mieria na Rokfort. Ich zaradenie do fakúlt ale nie je také, ako si predstavovali. Ako sa im bude na Rokforte dariť si prečítate v tejto poviedke.

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Očakávali niečo iné 2 » Deň a noc 3 » List 4 » Výber 5 » Zrada 6 » Nové udalosti 7 » Brat proti bratovi 8 » Prekonaná hrdosť 9 » Horká pravda 10 » Vianočné prázdniny

"Dobrú chuť." Zaželal Albus svojmu novému kamarátovi. Scorpius sa na neho usmial a obaja si na tanier naložili kuracie stehienka.

"Pred ďalšou hodinou by som chcel ísť ešte do knižnice." Mumlal Al s plnými ústami. "Chcem napísať list rodičom." No akonáhle si spomenul, čo v tom liste musí napísať, trochu zosmutnel.

Po jedle sa obaja prváčikovia vybrali do knižnice.

"Wow." Žasol Scorpi. "Tu je teda kníh." A okamžite sa s rozžiarenými očkami stratil medzi policami.

Al si našiel prázdny stôl, sadol si zaň a vybral pergamen. Chvíľu na neho hľadel. Namočil si brko a začal písať.

Drahý tatinko a maminka!

Tak, konečne som v škole. Naozaj sa mi tu páči. Je to tu také pekné ako mi to všetci popisovali.

Na chvíľu sa zamyslel a spomenul si, na prvý Jamesov list, ktorý mu rodičia pred rokom čítali. Začínal veľmi podobne. Aj on bol z Rokfortu unesený.

Už sme mali dokonca aj prvú hodinu s profesorom Longbottomom. Je to smiešne hovoriť mu profesor, keď som sa s ním ako malý u nás doma cez prázdniny hrával.

Spomenul si, ako ku ním Neville vždy chodil na Vianoce aj so svojou ženou. Bola to veľká sranda, keď im rozprával príhody zo školy a rôzne nezbedné veci čo stvárali študenti.

Aj profesor Jordan je super. Je s ním sranda. On sám nám hovoril, že ho teória moc nebaví. Ale to by profesor nemal, no nie? Ale asi práve preto je taký obľúbený.

A pomaly sa dostával k tomu, čo do listu napísať nechcel, ale musel.

S Jamesom sme sa zatiaľ veľmi nerozprávali. Cez večeru nebolo kedy a teraz máme obaja školu. No a ... Znova sa mu do očí nahrnuli slzy. Vzdychol a zotrel si ich chrbtom ruky. Som v Slizoline. Napísal napokon. Ale našiel som si tu už aj kamaráta. Tak, budem pomaly končiť, lebo o chvíľu nám začínajú Elixíry.

Ahoj a pozdravte Lilly.

S Láskou...

Albus

List si ešte dvakrát prečítal, opravil drobné chybičky a vsunul ho do tašky. Postavil sa a hneď zbadal Scorpiho, začítaného v nejakej veľkej, starej čiernej knihe.

"Poď, musíme už ísť." Zavolal ho.

Scorpius odložil knihu späť do police a spoločne sa vybrali na ďalšiu hodinu.

Zastali pred učebňou Elixírov.

"Ahoj Al." nadšene ho pozdravila Rosie. "Elixíry budeme mávať spolu. No nie je to skvelé?" Albus bol potešený jej prístupom. Trochu sa bál, že aj ona bude na neho taká odmeraná, ako James. Ale našťastie to tak nebolo.

"Tak, žiaci! Šup do triedy! Hodina začala." Albus a Rosie žmurkli na profesora a vošli dnu. Našli si stôl úplne vzadu.

"Môžem byť s vami?" spýtal sa ich Scorpius trochu nesmelo.

"Jasné že môžeš." Na Alove prekvapenie mu odpovedala Rosie. Scorpi si sadol vedľa nej a všetci mlčky čakali na profesorove slová.

"Volám sa Percy Weasley a budem vás učiť umeniu výroby elixírov. Dnes začneme s niečím veľmi jednoduchým. Vyskúšame si zväčšovací elixír. Postup, máte na tabuli." Namieril prútikom na čiernu tabuľu za ním, kde sa náhle zobrazil biely text. "Prísady, sú v skrini." Otvoril ju jedným švihom." Máte na to hodinu a pol. Veľa šťastia, prváci." Zaželal im profesor Weasley a sadol si za stôl.

Al, Rose a Scorpi sa rýchlo pustili do prípravy. Albus si prečítal pokyny na tabuli a začal krájať potrebné prísady. Hádzal ich do kotlíka, miešal raz doprava, raz doľava a po hodine si naštvane sadol.

"Čo je?" spýtala sa Rosie, ktorej elixír naberal presne takú farbu, ako bolo potrebné.

"Nedarí sa mi." Povedal mrzuto.

"Ale, Al! Veď je to len prvá hodina." Pripojil sa do rozhovoru Scorpi. "Všetko sa naučíš." Rosie sa otočila k Scorpiusovi a doširoka sa na neho usmiala. Chvíľu len tak nehybne stáli a pozerali si do očí. Vyrušil ich profesor, ktorý sa zastavil práve pri ich lavici. Pozrel sa do Alovho kotlíka a zasmial sa.

"Vidím, že si po tatkovi, Albus." uškrnul sa.

"Rosie, ty si rozhodne po mame. Ron by nikdy takýto elixír nenamiešal." Povedal a žmurkol na ňu.

"Tak žiaci, váš elixír by mal byť teraz zeleno-modrý. Pridajte poslednú prísadu, trochu z neho odoberte a vzorku mi prineste."

"Nemám rád elixíry." Skonštatoval Albus, keď vychádzali z triedy. "Nevedel som, že je to také ťažké a nezáživné." Mrmlal.

Pozrel na Rosie a Scorpiho, lebo čakal nejakú reakciu. No oni ho zrejme vôbec nepočúvali. Obaja sa na seba dívali a nesmelo sa usmievali.

"Haló!" zvolal na nich. Otočili sa k nemu a trochu sa začervenali. Al len prevrátil očami a vybral sa do soviarne.

Zo školskej tašky vybral list a zavolal si k sebe svoju sovu. Bola krásne hnedá a mala jantárovo žlté, veľké oči. Elegantne pristála na bidielku pred ním a Al jej na nohu zaviazal list.

"Odnes to prosím rodičom." Povedal a pohladil Stacy po hlave. Tá zahúkala na znak porozumenia a vyletela cez nezasklené okno soviarne.

Al si dal tašku späť na chrbát a pobral sa do Slizolinskej klubovne. Hneď ako vošiel, dobehol k nemu rozrušený Scorpius.

"Poď sem! Pozri, pozri čo tu je!" ukazoval na veľkú oznamovacou tabuľu.

Výber hráčov do Slizolinského metlobalového družstva sa uskutoční v piatok o 18:00 na štadióne! Prosím všetkých záujemcov, aby sa zapísali na pergamen a uviedli aj pozíciu, na ktorej by chceli hrať!

"No čo, zapíšeš sa? Ja už som sa zapísal. Chcel by som byť strážca. Čo ty? Kde by si chcel hrať?" hovoril Scorpius vzrušene. Al u neho takéto nadšenie ešte nevidel a rozhodne ho to prekvapilo. Milo.

"No, ja neviem čo chcem hrať." Povedal.

"Albus! Si hádam robíš srandu, nie? Veď ešte aj môj tatko hovoril, že ten tvoj bol v metlobale dobrý. Určite si po ňom niečo zdedil aj ty!" naliehal.

"Ja neviem. Ale, tak skúsiť to hádam môžem." Súhlasil napokon. Postavil sa k pergamenu a napísal naň svoje meno. Potom sa na chvíľu zamyslel a rozmýšľal, na ktorej pozícií by chcel hrať. Teda, to vedel už dávno, lebo o tom často fantazíroval. Len si nebol istý, či to tam aj napísať. Nakoniec sa odhodlal.

Stíhač. Objavilo sa vedľa jeho mena.

***

Vonku bola tma. Slizolinčania sedeli vo svojej klubovni. Niektorí sa rozprávali, niektorí hrali čarodejnícke šachy, alebo rachotiace sedmu a niektorí, ako napríklad Aj a Scorpi si robili domáce úlohy.

"Už sa mi nechce. Nechám to asi na zajtra." Povedal unavene Albus, po hodine a pol písania úlohy z Obrany proti čiernej mágií.

"Profesor Jordan je super, ale nemusel by nám dávať aj úlohy." Prevrátil očami.

"Končím už asi aj ja." Rozhodol sa Scorpius.

Obaja si zbalili všetky veci a vybrali sa do spálne. Bez slov sa prezliekli do pyžám. Al si sadol na posteľ a mlčky hľadel na fotku svojej rodiny, ktorú mal na nočnom stolíku.

Scorpi si ju všimol a prišiel si ju pozrieť z blízka.

"To je tvoja sestra?" spýtal sa a prstom ukázal na malé, 9 ročné dievčatko s ryšavými vlasami.

"Áno. To je Lili. Veľmi mi chýba." Povedal smutne. "Ty máš nejakých súrodencov? Opýtal sa Al.

"Nie. Som jedináčik."

"A nie je to nuda byť bez súrodencov?"

"Nie! Mám skvelých rodičov. A je s nimi naozaj sranda. Aj keď ľudia si to o nich nemyslia." Povedal Scorpius ticho. Postavil a prešiel k svojej posteli. Zo šuplíka vytiahol aj on nejakú fotku a šiel ju ukázať Alovi.

"Toto je môj tatko. Ale o tom si už asi počul. No a toto je mamička." Ukázal na veľmi dobre vyzerajúci ženu. Mala krásne dlhé svetlé vlasy a očarujúci úsmev. Na fotke sa objímala s manželom a obaja sa usmievali.

Scorpius zobral foto a odložil si ju znova do šuplíka. Ľahol si do postele a prikryl sa.

"Dobrú noc Al."

"Aj tebe." Odpovedal mu.

"Scorpius?" ozval sa o chvíli.

"Hm?"

"Som rád, že som ťa spoznal." Šepol a o chvíľu zaspal.

[ » na začiatok « ]