Kapitola:
Pridaná: 23.12.2007, 23:04:42
Čítaná: 847×
Hodnotenie: (počet hlasov: 19)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Albus Severus, Rose
Stručný dej: Albus a Rose mieria na Rokfort. Ich zaradenie do fakúlt ale nie je také, ako si predstavovali. Ako sa im bude na Rokforte dariť si prečítate v tejto poviedke.

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Očakávali niečo iné 2 » Deň a noc 3 » List 4 » Výber 5 » Zrada 6 » Nové udalosti 7 » Brat proti bratovi 8 » Prekonaná hrdosť 9 » Horká pravda 10 » Vianočné prázdniny

Albus sa v spánku prehadzoval zo strany na stranu a nevedel zaspať. Otvoril svoje jasnozelené oči a posadil sa. Ako si všimol, nebol jediný, kto nemohol túto noc zaspať. Scorpius sedel na zemi opretý o stenu a bolo vidno že je v hlbokom zamyslení.

Al skĺzol z postele a pomaly šiel k nemu. Keď už bol celkom blízko, Scorpi sa strhol a pozrel vystrašene naňho.

"Prepáč" povedal Al ospravedlňujúco a sadol si k nemu. Scorpius sa usmial a sledoval jeho tvár.

"To nič" povedal napokon a uprel zrak na dvere, ako keby nimi mal niekto vojsť. Albus rozmýšľal nad tým, ako to napísať otcovi. Možno že to James spraví zaňho. A už vidí tu reakciu. Určite by mu poslal vrešťadlo. Skľúčene sedel na zemi vedľa Scorpiusa a jeho prítomnosť ani nevnímal. Útly, svetlovlasý chlapec sa postavil a zamieril k posteli. Albus pozrel naňho a tiež sa postavil. Mieril k svojej posteli a stále premýšľal.

"Albus, my nemusíme byť ako oni" povedal Scorpius ležiac vo svojej mäkučkej posteli. Albus sa zahľadel naňho a jediné čo videl boli obrysy jeho bledej tváre.

"Vieš, my nie sme ako oni" zdôraznil hlavne to ,nie sme´. Usmial sa a pretočil sa na druhú stranu. Počul Scorpiho povzdych a zatvoril oči. Dúfal že tentoraz sa mu podarí zaspať. Veď predsa zajtra ho čaká prvý deň v škole. A nepredpokladal že to bude prechádzka ružovou záhradou.

"James!" počul mladý Potter, ako niekto volá jeho meno. Rozlepil ospalé oči a obzrel sa po spálni. Chcel sa posadiť, ale spadol z postele. To ho prinútilo zobudiť sa. Postavil sa a obzeral sa okolo, aby zistil kto ho volá. V dverách stál chlapec menšej postavy s veľkými, vypúlenými, modrými očami a svetlými vlasmi.

"Edmund!" skríkol naštvane James. Bol nahnevaný, že ho nenechal spať. Edmund sa zamračil a pozrel na hodinky a potom na strapatého, unaveného Jamesa.

"Skôr by si mi mal byť vďačný" povedal urazene a hodil mu školskú uniformu. James zívol a začal sa obliekať. Edmund behal po spálni a hľadal príručku transfigurácie pre začiatočníkov.

"Už si písal mame?" spýtal sa James keď si viazal kravatu. Nedarilo sa mu, tak sa vykašlal na celé uväzovanie a vyšiel z izby so strapatou hlavou. Edmund vyletel zo spálne za ním a v rukách zvieral učebnicu.

"Nie. Dnes jej napíšem. Prečo?" spýtal sa a sledoval zívajúceho Jamesa. Ten len mykol plecami a kráčal po chodbe smerom do Veľkej siene.

V tom okolo nich niekto náhlivo prebehol a James si stihol všimnúť dlhé, hnedé vlasy, ktoré tak dobre poznal. Spozornel a rozbehol sa za dievčaťom. Edmund len pokrútil hlavou a usmial sa. Pomaly pokračoval do siene rozmýšľajúc či James dobehol Alice.

"Alice! Čakaj!" kričal James a bežal za ňou. Prudko sa zastavila a James len len že stihol zastaviť. Otočila sa k nemu a zahľadela sa mu do tváre.

"Áno?" spýtala sa ho s mierne nadvihnutým obočím a na perách jej pohrával príjemný úsmev. Jamesa zalial pot a nevedel čo má povedať.

"Eh...no..." sklopil zrak a pokračoval "chcel som ťa iba pozdraviť" dostal zo seba a hľadel do zeme. Alice sa zasmiala a vytiahla svoj rozvrh.

"Ďakujem" povedala a študovala kúsok papiera. "Júúú dnes máme s vami herbológiu. Tretiu hodinu" oznámila mu a schovala rozvrh späť do vrecka. Mávla mu a kráčala preč. James tam stál a vo vnútri jasal radosťou. Rozbehol sa do Veľkej siene.

"No čo?" spýtal sa ho Edmund, keď James pribehol k nemu.

"Páčim sa jej" povedal James a sadol si. Nalial si tekvicový džús a zdvihol zrak. Pozrel na zamračený strop a vzdychol si.

"A ako vieš že sa jej páčiš? Povedala ti to?" vyzvedal Edmund a natieral si rožok maslom.

"No...nie ale...usmievala sa na mňa" povedal a červenal sa. Edmund prevrátil oči a jedol rožok.

"Ale to neznamená že sa jej páčiš. Myslíš, že keď sa na mňa McGonagallka usmieva -čo nie je u nej často- páčim sa jej?" Edmund sa snažil tváriť nezaujato, ale pri jeho veľkých, vypúlených očiach to malo presne opačný efekt. V tom k nim docupkala Rosie a veselo im zamávala.

"Bystrohlavský stôl je vedľa" odbil sesternicu James a uškrnul sa. Rosie prižmúrila oči a odfrkla si.

"To, že si starší neznamená že sa budeš k mladším správať tak, ako sa správaš" prehlásila a odkráčala k bystrohlavskému stolu. James sa iba zasmial a obzeral sa po stole. Natiahol ruku k hrianke, ale v polovici cesty sa zastavil a obzrel sa k dverám. Nimi práve vošiel Albus so Scorpiusom. Zamračil sa a zaťal zuby. Zobral si hrianku a rozhodol sa, že im už nebude venovať pozornosť.

Scorpius si sadol na kraj slizolinského stolu a Albus k nemu. Potichu sa bavili a ignorovali všetkých naokolo. Postupne sa vyprázdňovala sieň a nakoniec sa pobrali na vyučovanie aj Scorpi s Alom.

Ich prvá hodina bola Herbológia s profesorom Longbottomom.

Ako tak kráčali po trávniku, všimli si, že pán profesor stojí pred skleníkom a o niečom debatuje s jedným zo študentov. Albus sa zahľadel na chlapca a v tom ho spoznal. Veď to bol Edmund Lovegood. Edmund sa rozlúčil s profesorom a pozrel na Albusa a Scorpiusa. Kývol hlavou na pozdrav a pokračoval v ceste na hodinu SoZT.

Tí dvaja vošli do skleníkov k ostatným študentom a pozreli na profesora Longbottoma. Albus zdvihol ruku na znak pozdravu a profesor sa usmial.

Rozoberali kadejaké nezaujímavé rastliny, až nakoniec oberali plody z malého stromčeka. Profesor sa prechádzal po skleníku a raz za čas si niečo zapísal do zošita. Keď sa hodina skončila zadal im ešte úlohu a odišli. Albus postával pred skleníkom a čakal na profesora. Ten po chvíli vyšiel zo skleníku a pozrel na neho.

"Ahoj, Al." Usmial sa Neville a postrapatil mu vlasy.

"Ahoj. Ja som len chcel...no mám ťa pozdravovať od rodičov a od tety Hermiony a strýka Rona" povedal Albus a usmieval sa.

"Dobre. Al, keby si stretol Alice tak jej odkáž nech príde za mnou. Mama jej niečo poslala" žmurkol na Albusa a kráčal späť do skleníku. Scorpius pribehol k Albusovi a nakukol mu do rozvrhu.

"Obrana proti čiernej mágii. Na toto som sa tešil!" povedal s úsmevom. Pri tomto predmete mal Albus napísané ceruzkou meno Lee Jordan. Počul už o ňom, ale nie veľa. Otec mu hovoril, že často bol komentátorom na zápasoch v metlobale. Spolu s Albusom odišli do hradu na hodinu. Ticho čakali, kým profesor optimistickým krokom nevošiel do triedy. Veselo sa usmial na nováčikov a sadol si na stôl.

"Tááák. Vítam vás na hodine Obrany proti čiernej mágii. Pre tých čo ma nepoznajú, som Lee Jordan" predstavil sa a obzeral si ich tváre "Ako vieme mágia sa delí na bielu a čiernu. Ako už môžeme z názvu zistiť na hodinách OpČM sa budeme učiť obranné kúzla, ktoré budeme používať v boji proti čiernej mágii. Samozrejme budeme mať aj praktické hodiny na ktorých si kúzla, ktoré preberieme vyskúšame. Ale to až neskôr. Zatiaľ si naštudujeme teóriu, ktorú som nikdy nemal rád. Bolo to nudné, zdĺhavé a podobalo sa to na hodiny profesora Binnsa" uškrnul sa "Teória takmer nikoho nezaujíma. Ale ak chcete zvládnuť kúzlo musíte aj niečo o ňom vedieť. Ale viac o kúzlach sa budete učiť na hodinách Čarovania. Otvorte si knihy na strane päť a čítajte si o histórii OpČM až po stranu deväť" začal sa prechádzať pomedzi lavice a čakal kým si žiaci dočítajú. Takto čítali až do konca hodiny a keď zazvonilo, vyleteli z učebne náhliac sa na obed.

[ » na začiatok « ]