Kapitola:
Pridaná: 18.12.2007, 21:25:53
Čítaná: 987×
Hodnotenie: (počet hlasov: 20)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Elizabeth Green

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Kapitola: 1 » Ide sa "oslavovať"! 2 » Nový život 3 » Spln 4 » O´Conceitovci 5 » Nedôvera a vojna 6 » Zabudnúť 7 » Prehraté boje 8 » Nešťastné lásky 9 » Marcusovo tajomstvo 10 » List s pravdou 11 » Na slávnosti 12 » Odhalenie 13 » Donútené rozhodnutia 14 » Objavenie neskutočnosti 15 » Nová nevesta 16 » Zrkadlo túžob 17 » Stred hradu... s pokladom

„Čo len poviem? Nesmú sa to dozvedieť! Klaudia všetko pokazí, nemalo sa toto stať! Bola to chyba... Chyba, ktorú však neľutujem! Ale teraz sa to všetci dozvedia a všetkých nás zľahnú pod zem!“

Norbert cestou k miestu, kde mal metlu úporne rozmýšľal, čo len povie, ako zachráni Elizabeth.

A...znova mu myšlienky prešli na Elizabeth. Konečne boli spolu, jeden pre druhého. Ale to bola len tá úžasná chvíľka, ktorá sa pravdepodobne už asi nikdy nezopakuje.

Nasadol na metlu a vzlietol. Po chvíli zbadal Klaudiu. Trochu lietala zo strany na stranu, ale on ju nedobehol.

Klaudia mala zmiešané pocity. Bola šťastná, že vlastne Norbert miluje inú, ale predsa len je to jej snúbenec. Teda aspoň pokiaľ vie. Marcusa milovala, takže teraz sú si s Norbertom jedna jedna. Ale aj tak, Marcus je jej muž života a nemieni sa ho vzdať!

Zbadala, že niečo letí za ňou. Obzrela sa. Bol to Norbert. Zrýchlila. Musí to konečne všetko povedať rodičom, že ona miluje iného a nechce sa Marcusa vzdať.

Elizabeth sa obliekla a pomaly odchádzala domov. Na Phila úplne zabudla. Nechcela sa s ním stretnúť. Aj tak už bola zabratá svojimi myšlienkami.

S Marcusom to bolo tak isto. Išiel domov, takmer na mol opitý, ale nevšímal si to. Myseľ mal plnú Klaudie...

V dome O´Conceitovcov

Klaudia zosadla z metly a vbehla do salónu, kde práve Norbertovi a jej rodičia popíjali čaj s whisky a hrali šach. Pozreli na ňu, ako zadýchaná vbehla do salónu. Všetci na ňu pozerali so spýtavým pohľadom.

„Musím vám niečo povedať!“ začala Klaudia trochu zadychčane.

„Áno, aj ja!“ vykríkol niekto za ňou.

Klaudia sa otočila všetci ostatní tiež. Za ňou stál rovnako zadychčaný Norbert. Postavil sa vedľa nej a ospravedlňujúco na ňu pozrel. Klaudia pochopila. Mlčala.

„Matka, otec...pani, pán.“ oslovil Norbert svojich a Klaudiiných rodičov.

„Čo sa deje? No tak to už vyklop!“ prikázal Norbertov otec panovačne.

Norbert sa nadýchol.

„Ja a Klaudia sa nezoberieme!“ povedal pomaly.

„Čože?“ Klaudiin otec vstal a pozrel na Norbertovho otca, „Takto sme sa nedohodli, O´Conceit!“ zvýšil hlas.

Aj Norbertov otec vstal.

„Čo si to povedal Norbert?“ spýtal sa akoby neveril vlastným ušiam.

Namiesto Norberta však odpovedala Klaudia.

„Jednoducho sa nezoberieme!“ povedala.

„Čo to hovoríš, dcéra moja!“ Klaudiina matka vstala tiež.

„Ježiši, čo to nechápete? Nezoberieme sa!“ povedal Norbert nervózne, už mal plné zuby tých nechápavých pohľadov.

No všetci na nich pozerali stále nechápavo. Norbert nevedel, čo je na tom nepochopiteľné.

„Dobrý večer, počuli sme hluk! Čo sa tu deje?“ do salónu vstúpili Oswald a Laurou.

„Práve chystáme svadbu, keď títo dvaja prídu a povedia nám, že sa nezoberú!“ potichu zavrčala Norbertova matka.

Tvár mala mierne sklonenú k zemi, ale zamračene pozerala na Norberta.

„Čože? Norbert teba to ešte stále neprešlo?“ spýtala sa unavene Laura.

„A čo by ma malo prejsť?“

„Norbert dobre vieš o čom Laura hovorí!“ povedal Oswald zamračene.

„Hovoríte o tej dievčine, však? Áno videla som ju. Videla som ich oboch!“ odpovedala Klaudia na spýtavý pohľad Laury.

Všetci prešli pohľadom na Norberta.

„O čom to Klaudia hovorí?“ spýtal sa Norbertov otec.

„Milujem inú ženu. Je to vnučka Amandy Rose!“ povedal Norbert a pozrel sa otcovi do očí.

„Ty myslíš tú vílu, čo nedávno zdochla? Tak jej treba! Zabila mi brata! Od lásky k nej zomrel! Ale...moment! Ty hovoríš o vnučke? Vnučke Amandy Rose?“ spýtal sa Norbertov otec neveriacky.

„Áno, o vnučke! O Elizabeth Green! Milujem ju od prvého okamihu, čo som ju zbadal!“ povedal Norbert.

„Norbert, čo to hovoríš, chceš zomrieť ako tvoj strýko? Od lásky?“ spýtala sa Norbertova matka vystrašene.

„Nie, pretože aj ona miluje mňa!“

„Ako to môžeš vedieť?“ spýtal sa Norberta otec.

„Jednoducho to viem!“ povedal Norbert.

„O čom tu sakra hovoríte?“ spýtal sa Klaudiin otec.

„O jednej žene, menom Elizabeth Green! Vnučka slávnej víly Amandy Rose!“ povedala Norbertova matka.

„Čože? Ona? Kvôli nej zomrelo aspoň dvadsať mužov od lásky!“ povedala Klaudiina matka, no v jej hlase bolo cítiť trochu závisti.

„Tak toto v žiadnom prípade chlapče! Vydáš sa za Klaudiu a bude!“ povedal Norbertov otec.

„Nie!“ tentoraz sa všetci pozreli na Klaudiu, lebo ona prehovorila.

„Klaudia, máš nato nejaký dôvod, aby si sa nevydala za môjho syna?“ zavrčala Norbertova matka.

„Áno, aj ja milujem iného muža!“ povedala Klaudia potichu pozerajúc do zeme.

„Čo to hovoríš?“ spýtala sa Klaudiina matka.

„Milujem iného muža!“ povedala Klaudia hlasnejšie.

Norbert sa na ňu pozrel. Myslel, že to bude ťažšie povedať jej, že ju nemiluje, ale asi to je jednoduchšie. Klaudia tu nie je kvôli sebe, ale kvôli obom. On miluje inú, Klaudia zasa iného. Teraz už len za to bojovať.

„To nemôže byť pravda!“ Klaudiina matka zalamovala rukami nad svojou dcérou.

„Bohužiaľ je!“ Klaudia si stála za svojim.

Norbert sa na ňu povzbudzujúco usmial. V tom ho však zasiahlo kúzlo „Crucio“. Spadol na zem v bolestivých mukách. Nad ním stál Klaudiin otec s prútikom v ruke. Jeho rodičia sa naňho pozerali, ako sa zmieta v mukách bez mihnutia oka.

„Buď sa oženíš s mojou dcérou, alebo ťa zabijem!“ zašepkal Klaudiin otec.

Norbert mlčal. Klaudia si k nemu kľakla a zobrala mu hlavu od rúk.

„Prestaň!“ zakričala na svojho otca.

Sklopil prútik. Norbert sa uvoľnil. Takú muky nezažil.

„Odteraz sa budete sústrediť na vaši svadbu!“ povedal Norbertov otec a tým bola debata ukončená.

Norbert sa s Klaudiinou pomocou odvliekol do svojej spálne. V spálni si ľahol na svoju posteľ a pozeral do stropu.

„Klaudia?“

„Hm?“

„Prepáč!“

„To nič, aj tak som už niečo tušila a mimochodom zabudol si, že aj ja som zaľúbená.“

„A kto je ten šťastlivec?“ spýtal sa.

„No, to je ešte tajomstvo, ale je úžasný. Len že on je mukel!“ povedala Klaudia potichu.

Norbert sa posadil na posteli.

„Poznám ho?“

Pokrčila plecami. Vlastne ani nevedela, či ho Norbert pozná, ale aj tak to bolo druhoradé.

„Idem, dobrú!“ rozlúčila sa Klaudia.

„Dobrú!“

Norbert sa ponoril do nepokojného spánku.

Norbertov otec s Klaudiiným otcom ešte v tú noc napísali Elizabeth list.

Moja najdrahšia Elizabeth,

Aj keď ťa milujem, nemôžeme byť spolu! Nie sme si súdení, prosím zabudni na mňa, nemá to zmysel!

Ja sa ožením s Klaudiou a to je môj osud. Vlastne Klaudia je aj moja láska!

Prosím prepáč mi!

Norbert

„Myslíš, že tomu uverí?“ spýtal sa pochybovačne Klaudiin otec.

„Určite áno!“ povedal Norbertov otec, hoci to neznelo veľmi presvedčujúco.

List dali sove a tá ho ešte v ten večer zaniesla Elizabeth.

Elizabeth prišla bosá domov. Nohy ju boleli, bola strapatá a unavená. James jej otvoril bránu a povedal jej, že jej prišiel nejaký list.

„Prosím ťa, prines mi ho do mojej izby!“ poprosila ho unavene, ledva už niečo vnímajúc.

James prikývol a keď už bola Elizabeth prezlečená zaklopal a dal jej list.

„Ďakujem! Dobrú noc James!“ poďakovala mu.

James sa mierne uklonil a konečne odišiel spať. Elizabeth si rozpustila vlasy a očesala si ich.

Bolo už niečo po polnoci. Tak sa jej chcelo spať. Keď ležala v posteli pozerala do stropu a rozmýšľala, čo sa v dnešnom dni všetko udialo. Spomenula si na Norberta a na to, čo spolu prežili. Spokojne a zasnene sa natiahla a pohľad jej padol na neotvorený list ležiaci na nočnom stolíku, ktorý jej priniesol James.

Načiahla sa poň...

__________***__________

Takže prepáčte mi, že to tak dlho trvalo, ale fakt už poznáte tú moju starú vetu... „Mám toho veľa!“

Ale naozaj ja mám toho veľa, tento rok monitor a prijímačky a ešte k tomu idem na konkurz do jedného tanečného súboru. Tak mi prosím držte palce!

Mimochodom dúfam, že sa vám poviedka páčila:)!!!

So Sayuri píšem ešte jednu, volá sa Trocha zvláštne priateľstvo.

Sayuri, túto poviedku venujem tebe, za to že si skvelá kamarátka, rovnako ako Charlotte Lestrange. Ste super! Neviem, čo by som tu bez vás na tejto stránke robila!

Vaša Bernardette

[ » na začiatok « ]