Kapitola:
Pridaná: 4.12.2007, 20:16:58
Čítaná: 843×
Hodnotenie: (počet hlasov: 13)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Elizabeth Green

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Kapitola: 1 » Ide sa "oslavovať"! 2 » Nový život 3 » Spln 4 » O´Conceitovci 5 » Nedôvera a vojna 6 » Zabudnúť 7 » Prehraté boje 8 » Nešťastné lásky 9 » Marcusovo tajomstvo 10 » List s pravdou 11 » Na slávnosti 12 » Odhalenie 13 » Donútené rozhodnutia 14 » Objavenie neskutočnosti 15 » Nová nevesta 16 » Zrkadlo túžob 17 » Stred hradu... s pokladom

„Milujem ťa!“ zašepkal jej Norbert, „O tomto som sníval odkedy som ťa zbadal!“

„Aj ja teba!“ zašepkala Elizabeth.

Boli na kraji lesa, hudba sa ozývala akoby z veľkej diaľky a oboch napĺňal hormón šťastia a lásky.

Bola to prekrásne konečne zažiť to, po čom ste tak dlho túžili. Obaja ležali na tvrdej, studenej a špinavej zemi, ale bolo im to jedno. Zrazu sa Elizabeth otočila, dlane si dala na Norbertovu hruď a oprela sa o ne. Norbert jej začal hladkať vlasy a nežne sa na ňu pozerať. Elizabeth sa však postavila a začala sa pomaly obliekať.

„Už ideš?“ spýtal sa jej zarazený Norbert.

„Musím, Phil ma bude zháňať!“ povedala mu smutne.

„Čo tam po Philovi? Teraz sme predsa spolu!“ povedal jej Norbert a znova ju chytil a pritiahol k sebe a dal jej krátky bozk a znova boli spolu na zemi ležiac a túliac sa k sebe.

Phil sedel pri stole s asi dvadsiatym pohárom vína a obzeral sa.

„Kde toľko je?“ pomyslel si.

A takto sedela pri stole aj Kaludia a Marcus. Marcus tiež pil, ale pohľadom stále visel na Klaudii. Klaudia si ho nevšímala. Veľa mužov po nej pozeralo a ona im pohľady vracala, ale stále sa obzerala po Norbertovi. Marcus to už nevydržal. Vstal a podišiel k nej. Prisadol si. Klaudia mu nevenovala pohľad.

„Tak? To bol tvoj snúbenec? A kde teraz je? Nechal ťa“ zahučal na ňu napoly opitý Marcus.

„Prestaň! Nechajme na pokoji, chcela som ti to povedať, ale asi som bola príliš zbabelá. Ty si ma však jednoducho vtiahol dnu a ...“ nedokončila.

„Tak ja? A prečo si ma nechala? Lebo si to chcela tiež!“ zahučal opäť Marcus a rozhodil rukou a pritom vylial polovicu vína.

„Prestaň! Obzerajú sa po nás!“ zasyčala Klaudia.

„No a čo! Nech pozerajú!“ zreval Marcus a tentoraz sa všetci po nich obzerali.

Klaudia očervenela ako paprika a pozrela na Macusa zúfalým pohľadom, vstala a odišla. Marcus vstal tiež, položil pohár na stôl, pričom vylial aj zvyšok vína a tackajúc sa za ňou pobral.

„Čo? Už nie som pre teba dosť dobrý?“ kričal na ňu.

Klaudia sa neobracala do očí sa jej tisli slzy.

„Tak mi odpovedz!“

„Tak čo? Už ma nemiluješ?“

„Neobracaj sa...neobracaj sa...“

Boli už za rohom jednej budovy a pri kraji lesa.

„Odpovieš mi už konečne, som pre teba nič? Nie som pre teba dosť dobrý?“ Marcus stál už za ňou, „Nenávidíš ma?“

Klaudia sa prudko otočila. Vlasy sa jej vo vzduchu vlnili a jej ohnivý pohľad a pery priam hovorili „tak si ma vezmi!“ až to Marcusa zobralo, zastal a nemo na ňu hľadel.

„Áno, nenávidím ťa!“ zašepkala mu a pozerala pri tom do očí.

„Nie! Neverím ti!“ zašepkal tiež Marcus.

Objal ju okolo pása a pritiahol si ju k sebe. Klaudia sa nebránila, iba mu hľadela do očí. Ich pery sa znova spojili v bozku. Spolu sa maznali navzájom jazykmi. Marcus sa odtrhol.

„Aj teraz ma nenávidíš?“ a znova ju pobozkal no tentoraz na krk.

Klaudia zatvorila oči.

„Áno...nenávidím...“ znova sa pobozkali, „...nenávidím...nenávidím... nenávidím...!“

„Čo je tu za hluk?“ Elizabeth sa jemne odtrhla od Norberta a obzrela sa za seba za hlasmi.

„Čo sa deje?“ spýtal sa Norbert ešte stále mimo z vášne.

„Niekto je tu! Tu pár metrov od nás!“ zašepkala Elizabeth.

Norbert sa prebudil.

„Rýchlo! Musíme odtiaľto zmiznúť! Obleč sa!“ povedal naliehavo Norbert a sám si zdrapil svoje oblečenie. Za pár sekúnd boli oblečení a rýchlo odtiaľ utekali ešte hlbšie do lesa.

Klaudia sa však včas ovládla. Odtiahla sa od neho a pozerala pritom do zeme. Marcus opäť zostal zarazený.

„Čo sa deje?“ spýtal sa.

„Marcus, ja som zasnúbená!“ pripomenula mu, „Nemôžem takto žiť!“ v očiach mala nové slzy.

Otočila sa a rozbehla sa od neho preč do lesa. Marcus za ňou pozeral.

„Nikdy sa ťa nevzdám! NIKDY!“ zašepkal do lesa.

„Myslím, že už sme v bezpečí!“ povedal Norbert držiac Elizabeth za ruku.

Obaja boli oblečení, no nie celkom. Okrem spodného prádla všetko držali v rukách.

Elizabeth sa obzrela. Uľavilo sa jej, keď videla, že ich nikto nesleduje. Keď sa však obzrela kam to idú, ostala príjemne prekvapená. Objavili sa na nejakej malinkej čistinke, kde bolo nejaké jazero. Na hladine jazera boli lekná a okolo bola nejaká jemná para.

„Aké to tu je krásne!“ zašepkala.

Zastali pred jazerom a dívali sa naň.

„Nejdeš sa okúpať?“ ozval sa po chvíli Norbert.

Elizabeth sa ešte raz pozrela na jazero. Odložila si veci a znova sa vyzliekla. Norbert zostal očarený jej krásou. Veci len tak odhodil a tiež sa vyzliekol. Potom jej nastavil ruku a spolu ruka v ruke pomaly vchádzali do jazera, oči od seba neodtŕhajúc.

„Si nádherná!“ zašepkal jej Norbert, kde boli v strede jazera, kde voda siahala iba po pás.

Elizabeth sa k nemu pritúlila. Norbert jej vlasy prehodil na chrbát a začal ju hladiť po bokoch a chrbte. Elizabeth vyvrátila tvár do neba a zatvorila oči. Norbert jej začal bozkávať krk...

Klaudia bežala ďalej do lesa. Mala slzy v očiach. Zastala a klesla na kolená a tvár si schovala do dlaní.

„Nikdy ho neprestanem milovať! Ale mojou povinnosťou je zosobášiť sa s Norbertom. Už nikdy nemôžem byť môjmu snúbencovi neverná!“ povedala si v duchu.

Zrazu začula špľachot.

„Čo to bolo?“

Vstala a vystrašene sa pozrela ponad stromy. Všade bola jemná hmla, ale ďalej zazrela nejaké jazierko.

Nedalo jej to a tak sa opatrne pobrala k jazierku. Niečo sa tam hýbalo. Opatrne sa priblížila a zazrela tam nejakých dvoch ľudí, nechcela sa na to pozerať a tak sa otočila a chcela odísť domov hoci aj bez Norberta keď v tom ju niečo upútalo. Znova sa obzrela a v tom akoby jej niekto priložil ľad na chrbát.

Videla tam Norberta s nejakou ženou. Bozkával ju a hladil jej telo. Klaudia podišla bližšie, nezbadali ju.

„Norbert?“ spýtala sa.

Nepočuli ju. Podišla bližšie. Chcela ich vyrušiť vtedy, keď bude celkom blízko, keď v tom jej po nohami pukla suchá vetvička. Norbert a žena sa od seba odtrhli a obzreli sa.

Klaudia spoznala tú ženu. Norbert jej ju dnes predstavoval. Elizabeth sa hneď prikryla rukami a vystrašene na ňu pozerala.

„Norbert! Čo to má znamenať?“ spýtala sa hrozivo Klaudia ukazujúc na Elizabeth.

Norbert mlčal. Elizabeth iba zazerala na Klaudiu. Klaudiu zasa premkol ten nepríjemný pocit, že niečo o nej vie. No teraz to nechala tak.

„No? Čo? Povieš mi niečo?“ spýtala sa znova.

Elizabeth pozrela na Norberta a potom na Klaudiu. Mlčala.

„Povieš mi už konečne niečo?“ zvýšila Klaudia hlas.

„Klaudia ja ti to vysvetlím!“ začal Norbert.

„Nič... NIČ netreba vysvetľovať! Videla som vás!“ povedala Klaudia so slzami v očiach.

Od začiatku vedela, že toto nebude klapať. Rodičia jej totálne zbabrali život.

„Myslím, že musím sa ísť porozprávať s našimi rodičmi!“ povedala po chvíli Klaudia.

Otočila sa a ponáhľala sa preč. Musí sa porozprávať so svojimi aj Norbertovými rodičmi. Nemôže to takto nechať.

„Nie!“ zakričal za ňou Norbert zdesene, „To nemôžeš urobiť!“

No Klaudia ho už nepočúvala. Zmizla medzi stromami.

Norbert sa ešte raz pozrel na Elizabeth a zosmutnel. Podišiel k nej pobozkal ju a rýchlo na seba hodil oblečenie a bežal za Klaudiou.

„Toto bude veľmi nepríjemný rozhovor!“ pomyslel si.

_______________________***_______________________

Ahojky:) takže dúfam, že sa vám kapitolka páčila, dávam si záležať, ale teraz mam toho veľa, ako obyčajne:( a tak moc nestíham. Prosím moji verní čitatelia, ktorým sa moja poviedka páči a stoja pri nej aj pri mne buďte trpezliví a nehnevajte sa na mňa. Robím čo môžem.

A teraz vám chcem oznámiť, že sa chystám písať novú poviedku. Len to bude ešte trvať, lebo táto ešte nie je ani zďaleka dokončená:).

Ďakujem vám všetkým, čo ma držíte nad peklom s mojou poviedkou:)... cmuk:-*

Vaša Bernardette

[ » na začiatok « ]