 |
Heslo: |
Prihlásenie |
Nová registráciaZabudli ste heslo? |
 |
 HP: Kniha 1 |
| HP: Kniha 2 |
| HP: Kniha 3 |
| HP: Kniha 4 |
| HP: Kniha 5 |
| HP: Kniha 6 |
| HP: Kniha 7 |
| Obrázky z kapitol |
| Venovania |
| Ďalšie knihy |
| Comic Relief |
 |
| HP1: Kameň mudrcov |
| HP2: Tajomná komnata |
| HP3: Väzeň z Azkabanu |
| HP4: Ohnivá čaša |
| HP5: Fénixov rád |
| HP6: Polovičný Princ |
| HP7: Dary Smrti I |
| HP7: Dary Smrti II |
| Biografie hercov |
| Adresy hercov |
 |
| Biografia |
| Kontakt |
| Publikácie |
| JKRowling.com |
 |
| Fan Fiction |
| HP testy |
| Ako... |
| Komiksy |
| Čarodejnícke recepty |
| Vyber si prútik |
| HP vtipy |
| Piškvorky |
| Puzzle |
| Download |
 Fonty |
| Zvonenia |
 |
FAN FICTIONVitajte vo svete magických literárnych možností!Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil, ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy. Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní. V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať Sprievodcu Fan Fiction. Prajeme príjemné čítanie!
Aella36. kapitola: Definitívne rozhodnutieSedela som na posteli a bála som sa. Nie dnešných MLOK-ov. Tie sú už len formalitou. Bála som sa dnešného večera, zajtrajšieho...Bála som sa celého týždňa a toho, čo sa malo stať po skúškach. V ruke som zvierala posledný list, ktorý mi otec poslal. Dnes. Takže už vedia, že som sa s ním nerozišla. Doteraz som si myslela, že to bude jednoduché. Nebolo. Opakovala som si(takmer každú minútu), že je to pre jeho dobro; že to musím spraviť, veď aj Kassandra to predpovedala... No zakaždým, keď som prišla za Remusom, aby som sa s ním rozišla, zastavil ma pohľad v tých jeho očiach. Remus bral koniec školy veľmi ťažko. James, Frank a Alice sa chystali pokračovať v štúdiu a stať sa aurormi. Sirius chcel chvíľu cestovať, Lily dostávala ponuky z Ministerstva mágie už teraz a Petrovi rodičia vybavili synovi prácu v ich malej firme na výrobu hrubostenných kotlíkov. Len on nevedel, čo bude robiť. Znie to zvláštne, ale bál sa žiadať o prácu. Najmä na Ministerstve, hoci známky mal vynikajúce. Vravel, že nebyť toho, že je vlkolak, našiel by si prácu veľmi jednoducho. Ale ľudia takých, ako je on, berú inakšie ako my, jeho kamaráti. Spočiatku som nechápala prečo. No keď si spomeniem, ako som sa ho v piatom ročníku bála, nie je mi to už také nejasné. A to ma zastavilo. Nemá už dosť starostí? Ako sa s ním môžem rozísť, keď mi zakaždým dával najavo, ako veľmi ma má rád? Nemohla som!
A teraz ten otcov list! Znova to isté. Prosby, prehováranie, vyhrážky...
Ely, prosím, môžeš byť niekým! Niekým dôležitým,... Dcérka, ak nás poslúchneš, Akadémia ťa prijme s otvoreným náručím a platom tisíc galeónov za mesiac... Aella, pridaj sa k Temnému pánovi, inak tvoji priatelia nikdy nebudú v bezpečí,...
Dokola a dokola...Rodičia asi nevedeli o tom, že ja už som dávno rozhodnutá. Vždy, keď som si to uvedomila, musela som uznať, že Severus je úžasný. Splnil to, o čo som ho žiadala: zatiaľ nikomu nevyzradil moje rozhodnutie.
*
Po tom, ako mi Medy povedala o Kassandre, jej knihe a o tom, že vie o mojom podvádzaní, vstúpila som si tak trochu do svedomia. Nepodvádzala som Rema v pravom zmysle slova. Len som mu klamala. Takmer každý deň. Remus nemal rád Severusa, ale žeby ho neznášal...to nebola tak celkom pravda. Začiatkom októbra ma poprosil, aby som sa s ním viac nestretávala. A ja som mu to sľúbila. A svoj sľub som porušila.
Po rozhovore s Medy som zamierila rovno do podzemia. Severus bol ešte stále v Rokville, tak som sa rozhodla, že naňho počkám. „Ále čo? Zase si tu?“ zapišťala na mňa Narcissa Blacková, ktorá práve vyšla spoza rohu. „Daj mi pokoj,“ odvrkla som jej. „Tak čo? Už so Snapom chodíš?“ Neodpovedala som. Narcissa bola tiež siedmačka, pekná Slizolinčanka, ale nesmierne namyslená. Zaujímalo ju len ako vyzerá. Vlastne ako každého Blacka. Možno s výnimkou Siriusa. „Čo tu chceš?“ nedala sa odbiť. Na túto babu zrejme ignorácia nestačí. „Čo ťa do toho?“ Nestačilo, že už som mala aj tak pokazený celý deň? Musí ma otravovať aj táto krava? Narcissa sa na mňa pozrela ako na nejaký odporný hmyz a vpochodovala do klubovne. A ja som čakala. A čakala. Asi po hodine som začula spoza rohu hlasy. „A Temný pán mi povedal...“ hlas stíchol, pretože jeho majiteľ, Severus, sa vynoril spoza rohu a uvidel ma. „Počkajte ma v klubovni,“ povedal svojim spolužiakom a zamieril ku mne. „Ahoj!“ pozdravil ma. „Môžeme sa ísť prejsť?“ „Vonku začalo snežiť.“ „Tak poďme aspoň niekam inam.“ Šli sme na šieste poschodie. Pri soche Ulricha Podivínskeho sme si sadli na zem a ja som spustila: „Severus, rozhodla som sa.“ „Tak skoro? Včera si vravela...“ „Neprerušuj ma, prosím. Rozhodla som sa až dnes. Svoju rodinu mám najradšej na svete, dokonca aj Polly. A mám rada Remusa, veľmi. Sev, prosím, prestaň,“ dodala som, keď Severus pohŕdavo odfrkol. „Ale ak sa mám rozhodnúť len pre jednu stranu, vyberiem si rodinu. Preto ťa chcem poprosiť, aby si ma zaviedol k tomu vášmu Te-...ehm...Temnému pánovi, či ako ho voláte.“ Severusova tvár sa v tom momente rozžiarila. Dokonca vyzeral celkom pekne. No len na okamih. Potom sa zatváril znova vážne a povedal: „Teraz to nepôjde.“ „Ako to?“ zamračila som sa. Konečne som sa rozhodla a on mi v tom teraz bráni? „No načo mu budú nevyštudovaní čarodejníci? Temný pán nemá záujem o deti.“ „Takže musím najprv spraviť skúšky?“ „Presne tak. A po skúškach pôjdeme za ním. Obaja.“ „Ďakujem, Sev,“ smutne som sa usmiala a oprela som si hlavu o jeho rameno. „Ale určite pôjdeš so mnou, že?“ „Ely, o tom, že sa pridám k Temnému pánovi snívam už dva roky! Nič ma neodradí.“ „Severus, prečo...“ „Ty nevieš, aké je to, keď ťa vychováva mukel!“ zvolal. „Muklovia nás nechápu. Myslia si, že sme zlí. Že...neviem. Že sme čudní, že by sme mali prestať s čarovaním!“ zrazu vstal a začal sa zúrivo prechádzať predo mnou. „Alebo chcú, aby sme pre nich pracovali! Chápeš?“ Otočil sa ku mne „Oni nás využívajú! Keď nejakému muklovi povieš, že si čarodejnica, buď si bude myslieť, že si blázon, alebo bude chcieť, aby si to dokázala! My nie sme bábky pre muklov! Nie sme ich sluhovia!“ „Sev, upokoj sa! Veď ja to viem.“ „Ach, prepáč. Ale pochop, muklovia sú iní ako my. A ak nechceme, aby nás nakoniec využívali, musíme s tým niečo robiť,“ dokončil a sadol si opäť ku mne. „Severus znie to tak úžasne, keď o tom hovoríš, ale aj tak sa mi zdá, že je za tým niečo iné.“ „Takže si si to opäť rozmyslela?“ uškrnul sa. „Nie! To nie. Už som rozhodnutá. Definitívne. A Sev?“ „Áno?“ „Nepovedz to nikomu, dobre? Ja-...ja im to poviem. Sama. Raz.“ „Ely, rozídeš sa s Lupinom?“ „Pravdaže.“
*
Od toho dňa som Remusovi klamala opäť. A nie raz. Každým dňom som odďalovala to naše rozídenie sa. Až keď prišiel čas MLOKov, uvedomila som si, že už nemôžem ďalej predstierať, že sa nič nedeje.
*
Sedela som na posteli a triasla som sa. Otcov list ležal na zemi. Nevšímaný. Musím sa s niečím priznať: bála som sa, ako ešte nikdy. Nie toho, čo sa malo stať v stredu... Bála som sa skúšok. Budú to posledné chvíle, ktoré prežijem s priateľmi. Ako sa mám usmievať a predstierať, že po MLOKoch budeme všetci opäť spolu...že sa budeme tešiť na Frankovu a Alicinu svadbu...že si s Remusom kúpime domček v Londýne...ako som to mohla? A tak som len sedela a triasla sa. Zo zamyslenia ma prebrala Lily: „Ely, poď! O hodinu začnú skúšky!“ „Viem.“ „Nechceš sa aspoň obliecť?“ „Veď áno.“ „Ďalší list od otca?“ súcitne sa na mňa pozrela. „Čo? No, áno, ďalší.“ „Ale mala by si vstať. Nemôžeš zmeškať skúšku.“ „Lily, ešte chvíľu.“ „Aella okamžite vstaň a obleč sa!“ zavelila Lily. Neostávalo mi nič iné, ako poslúchnuť ju.
„Všetci si posadajte a podpíšte sa na papiere!“ zaznel čarovne zosilnený hlas profesorky McGonagallovej. „Keď otočím hodiny, začnite písať!“ Zdalo sa mi, že je všetko akési spomalené. McGonagallovej ruka pomaly klesala k hodinám, pomaly ich otočila a pomaly ich položila na stôl. Ja som sa pozrela na papier, neschopná rozmýšľať, a nútila som sa sústrediť. 1. otázka: Akým zariekadlom premeníte mačku na bronzovú vázu? No tak, Aella! Veď to predsa vieš! Opakovala som si. Felis Avasae Tak to šlo, až kým som nezačula klaksón. Pozrela som sa na papier. Na väčšinu otázok som vedela odpovedať. Rozhliadla som sa po Veľkej sieni. Lily sa usmievala na Jamesa, Frank už vstával a mieril k Alice, Remus mi zakýval a vytiahol si z tašky knihu a Sirius s Petrom si čosi šepkali a smiali sa. Len ja som sedela ako prikovaná. Kútikom oka som zazrela Severusa. Pozrela som sa naňho a videla som, že je nervózny rovnako ako ja. Vstala som a pomaly som prešla k Remusovi. „Ahoj, vedela si?“ spýtal sa ma veselo. Pokúsila som sa o úsmev a odpovedala som: „Vedela. Veď sme sa predsa učili spolu.“ „Tak teraz už len praktické a na dnes máme pokoj.“ „Rem, vážne by si mal uvažovať o tom, že budeš učiť,“ začala som a nálada sa mi postupne vylepšovala. Spomenula som si na tie dlhé týždne, keď ma vlastne Remus učil všetky veci, ktoré som nevedela. A že ich bolo dosť! „Učenie nie je pre mňa,“ zaškeril sa. „To ty si chcela byť pani profesorka.“ „Ešte aj chcem!“ No nebude to možné. „Ely! Poď, si medzi prvými!“ zavolala na mňa Alice. Bežala som k dverám vo Vstupnej hale a postavila som sa na koniec radu pred nimi. „Neboj sa, všetko vieš,“ zašepkal Remus a pobozkal ma na líce. „Začarujte túto papuču, aby spievala Rokfortskú hymnu,“ usmial sa na mňa staručký skúšajúci profesor, keď som sa postavila pred jeho stôl. „Hymnum cantes!“ A papučka zaspievala. „Výborne. A Teraz mi predveďte kúzlo na zmenu...“ Z miestnosti som vychádzala s úsmevom na perách. Za mnou šla Lily, trochu nervózna, ale sebaistá.
Streda prišla akosi rýchlo. Na skúške z elixírov mi vôbec nezáležalo. Celý deň som nervózne pobehovala po hrade. V stredu na večeri nám oznámili výsledky skúšok. Pozrela som sa na svoj papier. Asi som mala byť šťastná. Alebo smutná. No jediné, čo som vtedy cítila, bola nervozita. Nezaujímalo ma, že z Dejín mágie mám V. Alebo že som len tak-tak spravila Elixíry. Povedala som kamarátom, že si potrebujem odskočiť a potichu som sa vykradla z Veľkej siene. Vybrala som sa k dubovým dverám vo Vstupnej hale a čakala som na Severusa. Prišiel asi o minútku neskôr. „Tak čo? Môžeme?“ „Áno,“ povedala som. Vyšli sme z hradu a zamierili sme k železnej bráne Rokfortu.
* * *
Ahojte, milí vytrvalí čitatelia Som strašne rada, že ste so mnou a Ely vydržali až doteraz. Hm, som teraz trochu mimo. Neviem, či mám byť rada, alebo smútiť. Totiž, toto je pred-predposledná kapitola. Už iba dve a končím. Teším sa, ale zároveň sa bojím, pretože koniec je tak trochu zvláštny. Dúfam však, že to pochopíte a nebudete ma imaginárne zasypávať kameňmi(a už vôbec nie naozaj!). Tiež by som vás rada o niečo poprosila. Takže: Prosím, ak sa vám Aella ešte páči, ohodnoťte mi ju. Nechcem vám vnucovať to najvyššie hodnotenie...robte, ako uznáte za vhodné. Len vás prosím, hlavne bodujte. A tiež by som bola rada, keby ste sa mi ozvali(sovkou, či na mejl: jinzy@azet.sk), ak ešte čítate toto moje dielko. Mám pocit, že okrem pár "verných" už nikto Aellu nečíta(resp. nie je zvedavý, ako jej príbeh skončí). Budem vám veľmi vďačná. Zatiaľ sa majte pekne. Jin
|
© Copyright 2004-26 by Priori-Incantatem.sk. Powered by PI team.
Optimalizované pre
Firefox 20.0, rozlíšenie: 1024x600 a vyššie.Pri iných prehliadačoch môžu nastať chyby v zobrazení.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba
sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov.
Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či
už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
RSS Feed | Optimalizácia PageRank.cz
 | ||||||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||||
 | |
|
 | ||||||||||
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
|