Kapitola:
Pridaná: 23.11.2007, 21:19:07
Čítaná: 754×
Hodnotenie: (počet hlasov: 16)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Elizabeth Green

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Kapitola: 1 » Ide sa "oslavovať"! 2 » Nový život 3 » Spln 4 » O´Conceitovci 5 » Nedôvera a vojna 6 » Zabudnúť 7 » Prehraté boje 8 » Nešťastné lásky 9 » Marcusovo tajomstvo 10 » List s pravdou 11 » Na slávnosti 12 » Odhalenie 13 » Donútené rozhodnutia 14 » Objavenie neskutočnosti 15 » Nová nevesta 16 » Zrkadlo túžob 17 » Stred hradu... s pokladom

Elizabeth nemo hľadela na list. Nemohla uveriť tomu, čo v ňom prečítala.

„Načo ma Marcus chce, keď aj tak je zaľúbený do inej ženy?“ pomyslela si, „Musím to vyriešiť, ale teraz ho nechám asi tak, lebo sa s ním teraz nedá rozprávať. Idem do toho mesta kúpiť Melisse darček. Ale aj tak ma Marcus dosť vytočil!“ pomyslela si naštvane.

„Kam ideš?“ spýtala sa Klaudia, keď uvidela, ako Norbert sa chystá na cestu.

„Idem do mesta, Musím nakúpiť nejaké bylinky. Mama potrebuje do elixírov!“ odpovedal Norbert.

„Smiem ísť s tebou?“ spýtala sa.

„Dobre tak poď.“ súhlasil Norbert, ale ani na ňu nepozrel.

Elizabeth hľadala Jamesa. Našla ho, ako stojí pod hrubým dubom a oddychuje. Keď uvidel, že prichádza Elizabeth, hneď vstal a začal akože trhať burinu.

„James, pôjdeš so mnou do mesta?“ spýtala sa ho.

„Samozrejme!“ povedal James a uľavilo sa mu, lebo si myslel, že už mu začne nadávať.

„Dobre! O 5 minút nech si prosím pri aute!“ povedala Elizabeth.

„Dobre, budem tam!“ James už utekal sa prezliecť.

„Ako pôjdeme?“ spýtala sa Klaudia.

„Budeme letieť!“ povedal Norbert.

„Ale, kde si tie metly schováme?“ spýtala sa.

„Neboj sa, mám dobre skryté miestečko, kde si metly môžeme odložiť a nikto nás neuvidí.“ povedal Norbert. Nasadol na Oswaldovu metlu a vyletel na oblohu. Klaudia sa ponáhľala za ním.

Elizabeth s Jamesom už sedeli v aute. Boli na ceste do mesta. Mlčali. Elizabeth pozerala von oknom a rozmýšľala nad Marcusom, Norbertom a nad tou Klaudiou. Zrazu na oblohe niečo zbadala.

Boli to dvaja ľudia na metlách. Bol to Norbert a nejaká žena.

Prišli do mesta. Elizabeth hned zamierila do menšieho butiku, kde Melisse hneď kúpila baretku, o ktorej vedela, že sa jej bude určite páčiť. Tiež vo svojej cukrárni kúpila tortu. Znova sa tam stretla s tým mužom, čo jej na začiatku perník na privítanie. Elizabeth sa s ním bližšie spoznala a dozvedela sa, že sa vola Phil. Mal blond vlasy a modré oči. Už na prvý pohľad jeho očí bolo vidieť, že je to lovec krásnych žien, ale že ženy nevyužíva. Hneď sa do Elizabeth zamiloval. Priťahovala ho. Nakoniec sa počas pečení torty odhodlal.

„Nešli by ste so mnou tento piatok na slávnosť Zrodenia Ballyvoyu? Už to bude 250 rokov čo tu stojí.“ spýtal sa.

„Phil, tykajme si! Rada s tebou pôjdem!“ povedala mu s úsmevom.

Phil sa nádherne usmial, až bola z neho Elizabeth vedľa.

„Nikdy by som si nebola pomyslela, že ma tatko dostane!“ pomyslela si vykoľajene.

„Teším sa teda! Dúfam, že si zatancujeme!“ povedal jej.

„Samozrejme!“ šibalsky sa usmiala Elizabeth a tentoraz ona vykoľajila Phila.

„Ja taká chutná, priam na zjedenie!“ pomyslel si.

„Ale čo si mám obliecť?“ spýtala sa Elizabeth ustarostene.

„Čo len chceš!“ povedal jej Phil, „Tak v piatok prídem po teba o šiestej.“ povedal jej.

„Pôjdeme tuto!“ zavolal Norbert cez plece na Klaudiu a ukázal jej na kríky pri lese.

„Dobre!“ súhlasila.

Pristáli tam. Klaudia zosadla z metly a jej sukňa sa jej zachytila o kríky a nevedela ju odtiaľ vyslobodiť.

„Norbert, pomôž mi prosím!“ poprosila ho.

Norbert sa nad ňou zľutoval. Chytil jej sukňu a začal ju ťahať spolu s Klaudiou. Nakoniec ju vyslobodili, ale Norbert spadol na zem a Klaudia naňho. Nechceli sa pobozkať, ale hľadeli si do očí.

Elizabeth spolu s Jamesom vyšli z cukrárne a pobrali sa k autu.

„Tú tortu schováme, snáď vydrží tie dva dni v chladničke!“ povedal James.

„Samozrejme! Moji zamestnanci ma o tom presvedčili, že tá torta vydrží šesť dní!“ povedala Elizabeth.

Zrazu sa vyrútilo na nich auto a James odstrčil Elizabeth. On dopadol na chodník a Elizabeth sa stratila v kríkoch, kde začínal les. James bol v šoku. Elizabeth nevedela, ako sa ocitla v tomto lese, ale to čo v §om videla, ju veľmi nepotešilo. Videla tam ležať Norberta a na ňom ležala nejaká žena.

„Ehm, neruším?“ spýtala sa ironicky Elizabeth a zdvihla sa zo zeme, na ktorú spadla.

Norbert a Klaudia sa spamätali a hneď sa postavili.

„Ahoj Elizabeth, čo tu robíš?“ spýtal sa Norbert.

Elizabeth naňho pozrela nebezpečným pohľadom. Potom prešla pohľadom na Klaudiu.

„Eh, toto je Klaudia! Klaudia, toto je Elizabeth!“ predstavil ich.

Klaudia jej podala ruku s úsmevom, ale Elizabeth ju nechytila. Nenávistne na ňu pozrela. Zrazu však hnev ochladol. Totiž spomenula si na jednu vec...

...Tvoja milujúca Klaudia...

„Takže toto je tá žena, ktorú Marcus miluje a Norbert je jej snúbenec!“ pomyslela si a prezrela si ju od hlavy až po päty.

Klaudia stiahla ruku naspäť. Všimla si, ako si ju Elizabeth obzerá. Pocítila strach.

„No ja idem! Prepáčte, už vás nebudem vyrušovať!“ povedala chladne Elizabeth a odišla.

„Čo jej je?“ spýtala sa Klaudia.

No Norbert mlčal. Mal pocit, že Elizabeth žiarlila. Takže jej nie je ľahostajný. Ona ho miluje!

Elizabeth sa spolu aj s trochu pomačkanou tortou pobrala za Jamesom.

„James, poďme už domov!“ požiadala ho.

Súhlasil.

Elizabeth na druhý deň klopala na dvere Melissinej izby, ale stále sa nikto neozýval. Bola zamknutá. Nakoniec podišla k nej Elvíra.

„Slečna Melissa sa necíti už druhý deň dobre a tak chce odpočívať!“ povedala jej.

„Chcela som jej dať darček, lebo dnes ma narodeniny.“ povedala smutne Elizabeth.

Okrem toho sa jej zdalo zvláštne, že jej kamarátka Melissa sa s ňou nechce zhovárať.

Konečne nadišiel piatok večer. Elizabeth si obliekla červeno zelenú sukňu a hnedé čižmy, bielu košeľu a červeno zelené kárované sako a čakala na Phila. Nakoniec sa ukázal pár minút po šiestej. Mal na sebe rifle a bielu košeľu. Vyzeral úžasne.

„Ideme?“ spýtal sa jej, ako otvorila dvere a podal jej ružu.

„Ďakujem! Poďme!“ súhlasila.

Marcus išiel tiež, lebo dúfal, že tam stretne Klaudiu. Išiel však ale neskôr.

„Čo sa to deje v meste?“ spýtal sa Norbert.

„Je nejaká oslava!“ povedala Klaudia, ktorá práve čítala knihu.

„Poďme aj my!“ povedal Norbert a pozrel na ňu.

„Dobre!“ usmiala sa a odložila knihu a išla sa pripraviť, ako aj Norbert.

Všade na stromoch boli lampióny a žiarovky. Hudba hrala a odvšadiaľ sa ozýval veselý spev. Elizabeth bola nadšená.

„Dúfam, že sa dneska zabavíme!“ povedal jej Phil a jemne jej stisol ruku, ktorú jej držal.

„Už sa neviem dočkať!“ povedala Elizabeth úprimne.

Najprv sa najedli kačaciny s chlebom a potom sa išli zabávať. Elizabeth zazrela všetkých svojich zamestnancov, ako sa zabávajú so svojimi partnermi. S Philom začali tancovať polku.

„Tancuješ úžasne!“ pochválil ju vysmiaty Phil.

„Veď som tanec vyštudovala!“ pochválila sa Elizabeth hrdo.

„Vážne? Ja som vyučený kuchár!“ povedal.

„Veď už sa neviem dočkať na tú tortu!“ povedala Elizabeth.

Zrazu však zazrela Norberta s Klaudiou. Tancovali spolu. Elizabeth zamrelo srdce. Phil s Elizabeth tancovali pri Norbertovi a Klaudii. Norbert si ich všimol. Spýtavo pozrel na Elizabeth. Phil si nič nevšimol. Začali hrať pomalú hudbu. Elizabeth sa provokatívne pritúlila k Philovi. Norbert urobil to isté s Klaudiou. Klaudia nevedela, čo Norbert chce, ale chcela byť poslušnou budúcou manželkou tak sa nebránila, iba smutne pozerala cez jeho plece. Myslela na Marcusa. V tom ho zbadala. Ich pohľady sa stretli. Marcus na ňu smutne pozeral.

Elizabeth znova začala provokovať. Chytila Philovi ruky a posunula ich nad svoj zadok. Phil nevedel, o čo jej ide, ale bol v siedmom nebi. Norbert pomaly klesol so svojimi rukami nad Klaudiin zadok a jemne si ju privinul k sebe a zahľadel sa jej do očí. To už Elizabeth nevydržala a pozrela sa Philovi do očí, no skôr, než niečo podnikla, Phil jej dal pusu na pery.

Elizabeth zostala obarená, tak ako Norbert. Vytrhla sa Philovi zo zovretia a rýchlym krokom odišla z parketu a vytratila sa. Norbert urobil to isté. Elizabeth sa schovala za kríky, kde ju nikto nemohol uvidieť. Rozplakala sa. Teraz si Norbert bude myslieť, že ho nechce.

„Bože, som taká hlúpa!“ nadávala si a slzy jej stekali po tvári.

Zrazu ju niekto chytil za plece. Preľaknuto odskočila a znova spadla na zem na kolená. Obzrela sa. Bol to Norbert.

„Čo tu robíš?“ spýtala sa ho.

„Prišiel som za tebou!“ povedal jej a tiež si kľakol na kolená.

„A prečo nejdeš za svojou snúbenicou?“ spýtala sa ho nahnevane.

„Lebo teraz chcem byť s tebou!“ povedal jej. Zahľadel sa jej do očí. Elizabeth bola ako v tranze.

Ich pery sa pomaly približovali, až sa spojili v bozku, ktorý bol tak dlho očakávaný, tak dlho túžobný a tak dlho vysnívaný a plný lásky. Obaja sa nechali uniesť vášňou. Pomaly jej vyzliekol sako a rozopol košeľu.

„Norbert, nie! Čo tvoja...?“spýtala sa Elizabeth trocha zadychčane.

„Pššššt!“ priložil jej prst na pery. Znova ju začal bozkávať. Pomaly ju začal bozkávať na brucho a prsia. Norbert jej vyzliekol košeľu a potom jej odopol podprsenku. Bola nádherná. Prstami jej jemne prešiel po krku a po strede pŕs až nakoniec skončil pri zipse jej sukne. Teraz sa Elizabeth nebránila. Opätovala mu bozky a tiež ho začala vyzliekať zo šiat. Nakoniec pred sebou boli už iba v nohavičkách a v trenkách a bozkávali sa. Elizabeth sa dávno tak krásne necítila. Vlastne ešte nikdy. Také krásne bozky ešte nikdy necítila. Ani Norbert. Pomaly si dali dole aj spodné prádlo a ľahli si na tú studenú blatovú zem. Norbert prešiel jazykom po Elizabethininých vnútorných stranách stehien. Elizabeth sa v záchvate vášne prehla v chrbáte a v tom do nej Norbert prenikol a nechali sa unášať tou najkrajšou láskou akú len človek môže zažiť za celý svoj život...

____________________***____________________

Takže vaše sowky očakávam, a dúfam, že mi napíšete všetci, čo čítate moju poviedku. Lebo to vyžadujem!:)

Vaša Bernardette

[ » na začiatok « ]