Kapitola:
Pridaná: 22.11.2007, 20:30:02
Čítaná: 694×
Hodnotenie: (počet hlasov: 22)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Severus Snape
Stručný dej: Zdravím všetkých čitateľov a fanúšikov HP. V tejto poviedke som sa zamerala na môjho obľúbeného profesora Severusa Snapa. Bola som dosť zdrvená, že ho Jo nechala zomrieť, preto som ho oživila, podobne ako Lusi, alebo Gwen. Je tu teda nový príbeh v hlavnej úlohe so Severusom. Prispôsobila som si však okolnosti a trochu aj dej. Rovnako varujem aj pred náznakmi udalostí, ktoré sa odohrávajú až v HP7. Sirius Black nezomrel, žije a dokonca učí na Rokforte OPČM. Riaditeľom je Slughorn a Snape učí svoje elixíry. - poznámka na záver - meno Yvainne sa číta ako Ivejn - oki?

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Wardenský osud 2 » Očká mušky Zlatoočky 3 » Nežný opilec 4 » Muž dvoch tvárí 5 » Rozhádaní 6 » Prízrak minulosti 7 » Tajomná neznáma 8 » Bozk 9 » Aké to je? 10 » Nový riaditeľ 11 » V Zakázanom lese 12 » Žeby zmena? 13 » Tvrdá realita 14 » Hnutie odporu 15 » Vianočný darček 16 » Škriekajúca búda 17 » Vyslyšaná žiadosť 18 » Sheela ... 19 » Patronus 20 » Bosorka Bellatrix 21 » Mŕtvy medzi živými 22 » Epilóg

Tvrdá realita sa zabárala Severusovi až do kostí. Predsa existoval na svete niekto, kto ho miloval. Aj on bol milovaný! Lenže hoci bolo toto zistenie krásne a pocity spojené s tým také čarovné, jeho radosť kazil fakt, že táto láska, alebo dokonca vzťah by bol nemožný. Ešte stále nemohol uveriť tomu, čo sa len pred malou chvíľou dozvedel.

,,Yvainne Angelová ma miluje?" opakoval si v mysli dookola.

Znova si spomenul na milovanú Lilly. Ale jeho Lilly už nemala svoju tvár. Ani smiech, hlas, ktorý mu znel v ušiach nepatril jej. Dokonca ani tie horúce pery, ktorých jemný dotyk cítil stále na svojich ústach. Bolo to zvláštne. Prvý raz v svojom živote mu niekto vyznal lásku a on s tým nemohol nič robiť. Ani len priznať si pravé city, pretože ak by to spravil, roztrhali by mu dušu na márne kúsky od bolesti, ktorá sa tak nečakane dostavila a zakvačila sa mu do srdca mrazivými pazúrmi, aby ho mohla dodriapať.

Snažil sa ju odohnať. Jeho noc bola prebdená a bezsenná. Jeho myšlienky túlavé a rozhárané.

,,Lilly," zašepkal do tmavej izby. ,,Všetko mohlo byť inak, len keby si ma ľúbila o trochu viac."

Áno. Všetko bolo inak. Spomienky na Lilly bledli, hoci nezmizli. To by ani nedovolil. Ona bude mať vždy v jeho srdci svoje zvláštne miesto. Bola prvá, ktorú miloval, ale nebude poslednou ako si mylne myslel. Yvainne Angelová sa mu dostala viac ako pod kožu. Yvainne si spravila cestičku k jeho osamelému srdcu.

Yvainne sedela v nedeľu na raňajkách medzi Ginny a Samanthou. Spolu so Seamusom a Nevillom rozoberali včerajšie správy z rádia. Lee Jordan spomenul dokonca aj ich spolužiaka Deana Thomasa. Ginny s ním kedysi chodila. Ešte predtým, ako sa dala dokopy s Harrym. Aj on bol na úteku, pretože nebol čistokrvný čarodejník a nechcel sa dostaviť na súdne konanie na Ministerstvo mágie. A vraj sa stretol s Tedom Tonksom, otcom Nymphadory Lupinovej. Všetci boli radi. Aspoň nie sú sami.

,,Otec mi nedávno písal, že sa mu v práci stala čudná vec. Jeden zo smrťožrútov sa k nemu vo výťahu naklonil a varoval ho, aby si dával pozor. A on je presvedčený, že to bol Harry, alebo dokonca Ron!" zašepkala nadšene. ,,Viete, čo to znamená?!"

,,No ... ani nie," hlesol Nevill vŕtajúc sa v raňajkách.

,,Žijú a sú v poriadku!" zapišťala Ginny veselo.

,,To áno, ale ktovie, čo ich tam donútilo ísť?" ozval sa Seamus.

Ginny mykla plecom. ,,To neviem, ale určite to nebude pre nič - za nič."

,,Hej. Škoda, že im nemôžeme pomôcť," nadhodila Samantha.

,,O niečom by som vedela," ozvala sa Ginny a na tvári sa jej zjavil tajomný výraz.

,,Čo máš na mysli?" opýtala sa Yvainne zvedavo.

,,Meč," odvetila jednoducho.

Neville sa usmial. ,,Meč Richarda Chrabromila?"

Ginny prikývla.

,,Ale ako ho získame? Veď vieš, že je v riaditeľni," zvolal znechutene Seamus.

,,Niečo vymyslíme," nedala sa odradiť Ginny. Vedela, že ten meč sa Harrymu zíde. Síce ešte nevedela na čo, ale musia ho nejako z riaditeľne ukradnúť. Nemal by to byť veľký problém, ak budú šikovní a vymyslia dobrý plán.

Yvainne si skoro poobede sadla k úlohám. Mali toho dosť, hoci rozhodne nie veľa. Najprv si spravila úlohu z Numerológie a potom pokračovala v Čarovaní. Len tak z dlhej chvíle si skúšala rôzne kúzla. Ale aj to ju po chvíli omrzelo a vzala si nový pergamen na úlohu z Herbológie. Ale aj tú spravila rýchlo. Dokonca sa naučila aj novú látku, ktorú im naposledy prednášal profesor Binns o Generačných rozdieloch medzi Obrami a Trollmi. A ešte si aj nejaké staré učivo zopakovala. Zajtra mala byť písomka a jeho hodina bola prvá.

,,Tak! A dosť!" zahundrala, keď odložila knihu do police.

Nemala na nič náladu. Tak veľmi naňho nechcela myslieť! Čo mala robiť? Samantha sa niekde vybrala so Seamusom, Ginny vymýšľala svoj plán na ukradnutie meča. Šla teda niekde, kde vedela, že ju v myšlienkach nikto nebude rušiť. Rozhodla sa predsa si len v nich poupratovať. Mala pravdu. V Astronomickej veži nebol nikto. Sadla si na lavičku a otvorom v kupole hľadela na holé hory, už dávno zbavené farebných listov. Zelenali sa len ihličnany. Bolo koniec novembra a ešte nesnežilo. Teda ... aspoň tu. Bola to podľa nej veľmi veľká škoda, pretože Rokfort bol v zime zvlášť čarovným miestom.

Yvainne si vzdychla. Celú noc zle spala a dokonca aj plakala, no napriek tomu nebola unavená. Myslela na Severusa a na všetko, čo mu prezradila.

,,Neviem, či som spravila dobre," rozmýšľala váhavo. Už si nebola istá ničím. Nevedela, či mu naozaj neprezradila priveľa. A teraz myslela na to, že mu potvrdila napriek tomu, že nechcela, že je jeho strážkyňou a ako keby to nestačilo, vyzvonila mu, že ho miluje. Možno to nemala urobiť, ale z celej duše túžila po tom, aby to vedel. Nevydržala a nechcela to v sebe dusiť.

Matka jej povedala, že môže milovať koho chce. Ale nebola to tak celkom pravda. Láska k Severusovi bola pre ňu zakázaným ovocím a ona to veľmi dobre vedela. Lenže zákony sa dajú obchádzať.

,,Čo by sa stalo, keby sme sa stretávali tajne?" napadlo ju. ,,Nikto by sa nič nedozvedel."

Jej rozbehnuté myšlienky sa prudko pribrzdili. ,,A čo ak predsa? Hovorí sa, že lož má krátke hony. Bolo by asi len otázkou času, keby na to niekto prišiel." Schovala si tvár do dlaní. ,,To nie je pravda, čo ma to napadá?! Veď ani neviem, aké sú jeho city! Čo ak stále miluje tú svoju Lilly?"

Keď znova zdvihla hlavu, zbadala k oblohe stúpať tenký prúžok bieleho dymu, vychádzajúci z komína na Hagridovej chatrči. Dlho nerozmýšľala. Potrebovala sa rozptýliť, hoci bude musieť zniesť ten odvar, ktorý on tak veľkodušne nazýval čajom. Ale aj snaha sa cení.

Severus bol nervózny. Ak by bol fajčiarom, mal by určite vyfajčené tri krabičky 20 kusových cigariet. Toto sa mu ešte nikdy nestalo. Pravda, ale ani mu nik doteraz nevyznal lásku a vzápätí nezmizol. Celý deň aj uplynulú noc nad tým uvažoval.

,,Mal by som nám dať šancu?" uvažoval a vzápätí tú myšlienku od seba odháňal ako dotieravého komára. Yvainne Angelová sa mu páčila. Musel by byť slepý, keby nevidel jej pôvab a krásu. Ale ako ženu ju začal vnímať len nedávno. Vlastne len teraz, od začiatku školy. Pripadala mu iná, dospelejšia ako ostatné dievčatá.

To, že sa doňho zaľúbila práve ona sa dalo považovať za zázrak. A on nemohol nič robiť. Absolútne nič, hoci ju túžil zovrieť v náručí a bozkami mučiť dovtedy, kým by mu znova nezopakovala, že ho miluje. Túžil to počuť znova a znova.

Príval jeho melancholickým myšlienok vyrušilo zaklopanie na dvere riaditeľne.

,,Áno?" ozval sa podráždene.

Filch strčil hlavu do dverí. ,,Máte návštevu, pán riaditeľ." Uklonil sa a ustúpil, aby mohla vojsť Alecto a Amycus Carrowovci, noví učitelia OPČM.

,,Severus," pozdravila ho Alecto a sadla si na stoličku. Jej robustný, hoc trochu nahlúply brat si stal za ňu. Bolo bez pochýb evidentné, že tí dvaja sú súrodenci. Alecto mala pretiahnutú tvár. Výzorom pripomínala skôr kobylu. Ale bola inteligentná a až krutá. Neznášala deti. Presne ako jej tupý, svalnatý brat. Obaja mali modré oči a plavé vlasy. A líšili sa aj povahou. Alecto bola prchká, manipulátorská a krutá diktátorka a Amycus bol niečo ako jej poskok, ktorý sa však tiež vedel poriadne rozhnevať a vo vymýšľaní ukrutností bol neprekonateľný.

Severus nechápal, prečo dovolil Voldemort učiť práve tým dvom. Ale zasa to bola omnoho lepšia voľba ako keby mala na Rokfort nastúpiť na post učiteľa OPČM tá bosorka Bellatrix Lestrangeová.

Alecto si elegantne stiahla z rúk jemné rukavičky.

,,Čakal som vás skôr," zahundral Severus. Natiahol sa po pripravený pergamen a podal ho Alecto. ,,Rozvrh hodín."

,,Mali sme ešte nejakú prácu," zabručal Amycus.

Severus na to neodpovedal. Vedel si to živo predstaviť. Znova sa zrejme bavili mučením, alebo dokonca vraždením.

,,Iste. Tuto, náš školník, pán Filch vás odvedie do vašich spální. Večera sa podáva presne o siedmej."

Predtým ako znovu opustili riaditeľňu Severus videl Amycusov pohľad, ktorým poláskal meč. Napadlo ho, že by ho mal skryť, kým ho bude môcť odovzdať od tých správnych rúk.

,,Počula si to?" odchytila Samantha Yvainne pred Veľkou Sieňou.

,,Čo také?" opýtala sa.

,,Tí dvaja smrťožrúti sú už tu!" zvolala vystrašene s vyplúlenými očami.

,,Sam, ukľudni sa. Zatiaľ sa nič nedeje. Alebo vyzerajú až tak hrozne?" usmiala sa.

,,No, ja neviem. Ešte som ich nevidela," priznala sa.

,,Sam?" ozval sa zo schodov Seamus. ,,Počkajte na nás," sprevádzal ho Neville, Luna a Ginny.

,,Tak poďte," Ginny otvorila dvere a vstúpili do Siene, v ktorej to šumelo. Yvainne sa odvážila pozrieť na Severusa. A on zachytil jej pohľad a krátko jej ho opätoval.

Keď si sadli, Ginny sa k nim naklonila. ,,Mám ten plán," šepla tak, aby ju nik nemohol počuť, okrem tých pár zasvätených. ,,Operácia: Meč, sa uskutoční ešte dnes večer. Nikto to nebude čakať a tak budeme mať šancu ľahšie ho šľohnúť."

,,Už dnes?" zatvárila sa bojazlivo Sam.

,,Áno. Kto ide so mnou?" spýtala sa bojovne. Neville a Seamus sa prihlásili okamžite. Aj Luna zasnene oznámila, že s ňou môžu rátať. Vraj to iste bude zábavné dobrodružstvo. Aj Yvainne sa pridala. Čo už mala robiť, keď sa na ňu Ginny obrátila?

Večera prebehla bez väčšieho vzrušenia. Po tom ako predstavili nových učiteľov, najedli sa a vrátili sa do svojich klubovní, im Ginny vysvetlila bojový, operačný plán. Mali odlákať Snapa z kancelárie, vziať meč a dobre ho skryť. To bolo celé. Ginny mu chcela poslať správu a tak ho odlákať, ale Yvainne v tom videla problém a tak museli prísť na iné riešenie.

,,Tak ho musí niekto dostatočne dlho zdržať," hútala nahlas. ,,Urobíš to ty, Yvainne?"

,,Vieš dobre, že mňa nemôže ani cítiť," zahundrala v snahe vyvliecť sa z toho. Vôbec sa jej nepozdávala predstava, že by mu mala klamať.

,,To je pravda," uznala. ,,A čo ty Sam?"

,,J-ja?" Samantha zakoktala. Celá ozelenela od strachu.

,,Ja to spravím, zdržím ho," ponúkla sa Luna.

,,Dobre. Takže - Luna ho zdrží a my zatiaľ pôjdeme vziať ten meč. Sam ostane strážiť. Heslo na kamennú obludu viem. Neviem prečo, ale je ním Amortencia," Ginny sa uškrnula. ,,Asi je Snape zamilovaný."

,,On? Do koho? Do Voldemorta?" zachechtal sa Seamus uštipačne.

,,Takže, ideme na vec," povedala Ginny vážne.

Nielen Samantha bola nervózna. Aj Yvainne bola, hoci na sebe nedala nič znať. Minúty sa neúprosne krátili. Snape sa práve vracal zo Siene, keď ho Luna zastavila. Ani jeho varovný tón hlasu a mrzutý pohľad ju neodradili. S úsmevom sa ho opýtala, či verí v existenciu Narglov a čo si o tom myslí. Seamus zatiaľ bežal oznámiť, že môžu začať. Cez kamennú obludu sa dostali ľahko. Yvainne tušila, že sa niečo stane. Nemôže sa im to tak ľahko podariť. To by bolo príliš krásne. Neville strhol zo steny meč a už boli na odchode, keď sa na schodoch zrazili so Snapom.

,,Predpokladám, že aj vy si so mnou chcete prediskutovať otázku existencie Narglov, čo?" opýtal sa chladne.

,,Presne tak," odvetila pohotovo Ginny a opätovala mu nebojácny pohľad.

,,Weasleyová, ten meč," povedal ostro a natiahol k nej ruku.

Ginny mu ho podala zazerajúc pritom, akoby mal minimálne Dračie kiahne.

,,Každému z vás strhávam 20 bodov za pokus o krádež. Môžete ísť," povedal, ale opravil sa. ,,Okrem vás, Angelová."

Všetky hlavy sa otočili naňho.

,,Prečo?" zvolala Ginny. ,,Ona nič nespravila!"

,,Povedal som! Vy traja choďte a vy ... dnu!"

Yvainne bez slova poslúchla a Snape za nimi zabuchol dvere.

,,Čo to malo znamenať?" opýtal sa mierne, keď osameli a on ukladal meč na jeho pôvodné miesto.

,,Nemala som inú možnosť," odvetila so sklopeným pohľadom.

,,Vždy je iná možnosť," odvetil ticho.

,,Chcela ho odovzdať ..." nedopovedla. Nechcela a nemohla ich zradiť. Ani kvôli nemu.

,,Potterovi. Komu inému. Viem. Ale ako, keď nevie, kde je?" ozval sa nechápavo krútiac hlavou.

,,Aj snaha sa cení," protirečila mu.

,,Občas," odvetil.

,,Prečo ste nás potrestali ... tak mierne?" ozvala sa jedovito. Severusovi napadlo, aká je rozkošná, keď sa hnevá.

,,Hneváte sa na mňa, Yvainne?" opýtal sa. Pristúpil k nej a jemne jej nadvihol hlavu, dotknúc sa jej brady.

,,Nie. Nedokážem to," šepla.

,,Povedali ste mi, že mi veríte."

,,Verím," pritakala neochvejne.

,,Tak verte, že ten ... meč ... sa naozaj dostane tomu, komu ste ho chceli odovzdať."

,,Ale ..." chcela protestovať. Veď ani on nevedel, kde sa Harry, Ron a Hermiona nachádzajú. Alebo áno?! Ako to teda chcel ,,PÁN ÚŽASNÝ" dokázať?

,,Žiadne ale," usmial sa. ,,Aj ja mám svoje metódy."

Tvárila sa tak udivene, že neodolal. Musel sa zasmiať.

,,Mali by ste sa vrátiť, nech si nemyslia, že vás tu deriem zaživa z kože," dodal pobavene.

Prikývla a otočila sa na odchod, no zastavil ju. Neznášala, keď to robil, no začínala si zvykať.

,,Yvainne?" pristúpil bližšie zakrádajúc sa k nej ako lišiak k svojej obeti.

,,Áno?" opýtala sa so zdvihnutým obočím.

Severus sa k nej nahol a ukradol si od nej kratučký bozk.

,,Dobrú noc," zaželal jej a venoval jej pre zmenu zamyslený úsmev.

,,Dobrú," šepla úplne omráčená a odišla.

Tak rada by vedela, na čo myslel, ale obrnil sa pred ňou. Nedovolil jej ani len nahliadnuť.

V klubovni sa svietilo. Ginny, Neville, Sam a Seamus ju čakali.

,,Čo chcel?"

,,Nič ti nespravil?"

Prekrikovali sa jeden cez druhého.

,,Som celá, nebojte sa. Chcel len vedieť, čo sme zamýšľali s tým mečom. Jasné, že som mu to neprezradila, ale mám také tušenie, že na to prišiel aj bezo mňa."

,,No, nakoniec, veď nie je hlúpy," šomrala Ginny nespokojne. Škrelo ju, že to nevyšlo, ale nič sa nedalo robiť. Proste nemali šťastie.

,,Myslím, že pôjdem do postele," šepla neprítomne Yvainne. ,,Zajtra máme tú písomku."

,,Veru," poznamenal Seamus. ,,Na to by sme sa mali vyspať."

,,Hej," pridal sa Neville. ,,Môžeme byť radi, že nám iba strhol body."

Ginny možno nemala v tú noc práve pokojný spánok, ale Yvai áno. Na perách sa jej usadil spokojný, šťastný úsmev menom: ,,som zamilovaná až po uši." A ostal jej kráľovať na perách celú noc.

--------------------------------------***----------------------------------

P.S.: Ďalšia kapitolka s názvom: ,,Hnutie odporu."

Tess

[ » na začiatok « ]