Kapitola:
Pridaná: 22.11.2007, 15:01:15
Čítaná: 593×
Hodnotenie: (počet hlasov: 34)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Plus-mínus 16-ročný Tom Riddle (eventuálne lord Voldemort) a niekoľko vlastných
Stručný dej: O veľmi tvrdohlavom a svojskom dievčati, ktorému skrížil cestu mladý Voldemort. Alebo naopak.

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dráma, dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Prevrat 2 » Malo to tak byť 3 » Tajomstvo úspechu 4 » Hadie oči 5 » Oči sú všade 6 » Situácia sa vyhrocuje 7 » Riddlov úmysel 8 » Pomsta je sladká 9 » Nákaza 10 » Politika 11 » Špinavá hra 12 » Sila elixírov 13 » Všímavosť 14 » Setty 15 » Suum Cuique 16 » Zhoda okolností 17 » Sabazios 18 » Kniha 19 » Na prázdninách 20 » Takmer všade dobre... 21 » Kde je zákon, tam je aj trest 22 » Večný kruh 23 » Večný kruh 2 24 » Kto dokáže ukradnúť vôľu? 25 » 2. časť 24. kapitoly 26 » Konflikt záujmov 27 » Konflikt záujmov 2

Špinavá hra

Nasledujúcich pár dní sa nieslo v pokojnom duchu a apríl sa pomaly prehupoval do mája. Melian a Jack sa spolu stále nerozprávali, ale ona si stále pripomínala, že bez neho je jej lepšie. Cítila sa slobodnejšia, ale chýbal jej niekto, s kým sa mohla porozprávať. Akurát Corina k nej bola čoraz milšia a ju to desilo. Nechcela jej ubližovať, pretože to myslela v dobrom, ale nepotrebovala ju. Dokonca aj Quirinius Wotar sa na chvíľku odmlčal, dal jej pokoj a neotravoval ju svojimi mravoučnými kázňami a filozofickými otázkami.

V posledný aprílový deň prišla Melian od Toma Riddla sova. Písalo sa v nej:

Ty vieš čo, vieš kedy, vieš kde. Čakám ťa. T.R.

Pozerala na ten lístoček ako omámená. ‚Jemu šibe?‘ pomyslela si a nervózne si ho pretáčala v rukách, akoby dúfala, že na druhej strane je napísané niečo zmysluplnejšie. Celý deň sa potom zamýšľala nad touto šifrou a profesorka Merrythoughtová jej strhla dovedna dvadsať bodov, lebo ju nepočúvala.

Večer si sadla na svoju posteľ v prázdnej izbe a nahlas premýšľala. „Prečo by mi to posielal šifrou? Asi sa bojí, že by sa to niekto mohol dozvedieť. No hej, megalomani bývajú väčšinou trochu paranoidní,“ uškrnula sa a vtom si uvedomila, že rozpráva nahlas. ‚Čo keby to niekto počul?‘ vyplašene sa poobzerala po izbe, no ako čakala, bola prázdna. A vtedy sa začala na sebe smiať. ‚Takže aj ja som asi megalomanka. No čo už.‘ V ruke si netrpezlivo obracala prútik. ‚Keby som mohla použiť nejaké kúzlo, ktoré by mi tú správu vysvetlilo,‘ vzdychla si. A vtedy dostala nápad. ‚Veď to bude písané asi miznúcim atramentom!‘

Spokojne otvorila oči, poklopkala po papieriku a povedala: „Aparecium.“ Na lístku sa pod pôvodným odkazom začali objavovať slová.

Predpokladám, že na to prídeš skoro, takže 2.mája o pol ôsmej večer príď do starej učebne transfigurácie. Tento list spáľ.

Potešila sa, že do nej vkladal toľko dôvery, hoci sa na seba trochu hnevala. Mala na princíp tej správy prísť hneď. Mala na seba vysoké nároky. Bola zvedavá na prvú hodinu a čo ju bude učiť. Oklumenciu sa za ten týždeň usilovne učila a už v nej bola celkom zbehlá.

Urobila, ako jej kázal, a keď do izby vchádzala Mirabelle, lístok práve dohorieval.

„To mi nemôžete urobiť!“ kričal niekto v opustenej učebni.

Bolo tam prítmie, ale dali sa rozlíšiť obrysy troch postáv. Na jednej stoličke v strede miestnosti sedel asi šestnásťtročný chalan s prísnou tvárou a chladnými očami, na lavici blízko neho sedel rovnako starý hnedovlasý chlapec s hnedými očami a pred nimi stálo plavovlasé dievča.

„Carlsonová, upokoj sa,“ povedal ležérne Riddle.

„Ako sa mám upokojiť? Spravila som, čo ste chceli. Chodím s Harperom, tak chcem odmenu!“

„Akú odmenu?“ Zoširoka sa na ňu usmial. „Odmenu si už dostala. Dvadsať galleónov ti nestačilo? Čo ešte chceš?“

„Dal si mi len prvú polovicu,“ vyhlásila nahnevane.

Ten druhý chlapec len mlčky sedel a unudene hompáľal nohami. A práve k nemu sa otočila: „No nie je to tak, Balder?“

Prekvapene na ňu pozrel, lebo ho oslovila. „Vybavte si to medzi sebou,“ zamrmlal.

„A nie je to vari tak?“ vyštekla na neho a on sa prosebne pozrel na Riddla a ten zasiahol.

„Carlsonová, daj mu pokoj, on o ničom nevie. A na druhej polovici odmeny sme sa nikdy nedohodli,“ uškrnul sa.

„To nie je pravda!“

„Ale je. Povedal som ti, že dostaneš dvakrát toľko, ak sa s ním aj vyspíš. A to si neurobila.“ Diabolsky sa usmial a Dagon sa zasmial. Tentoraz si vymyslel skutočne dobrú zámienku.

„Ale...“ Šokovane na nich pozerala a odmlčala sa. Riddle sa na ňu pobavene pozeral, keď po minúte ticha riekla: „A keby som...“

Riddle sa zasmial chladným smiechom. „Teraz už nedostaneš nič, maličká, mala si na to dosť času. A naše plány sa už aj tak splnili.“

Sally Carlsonová na neho nahnevane zazerala a zatínala päste. Dagon sa do toho zamiešal. Nepáčil sa mu vývoj situácie. „Teraz už môžeš nechať Harpera na pokoji,“ povedal jej.

Šialene sa na neho pozrela. „Nenechám,“ vyhlásila, „Halleyovú to štve, a mňa to teší.“

„Asi sme sa nerozumeli. Najmä Halleyovú necháš na pokoji a nakoniec aj Harpera,“ precedil Dagon pomedzi zuby.

Sally sa uškrnula. „To nemám v pláne.“

Dagon sa rezignujúc pozrel na Riddla, no on sa len pozeral na hodinky. Jeho to vôbec nezaujímalo.

„A okrem toho,“ vyhlásila Sally, „Harper sa perfektne bozkáva.“

Dagon prevrátil očami. Jedným skokom zoskočil z lavice a začal sa pomaly približovať k Sally. „Naozaj, Carlsonová?“ spýtal sa a v očiach sa mu divo zalesklo. Sally naskočili na chrbte zimomriavky. Už bol takmer pri nej. „A ako sa podľa teba bozkávam ja?“ Chytil ju za bradu a venoval jej dlhý bozk. V tom momente sa dvere učebne otvorili a oni od seba odskočili na tri metre. Sally sa trochu červenala, Dagon sa tváril nahnevane a Tom pobavene.

„Halleyová!“ vítal ju. „Už sme ťa tu spomínali,“ žmurkol na Dagona a Sally.

„Zdravím,“ vyhlásila a prechádzala zrakom z Dagona na Sally. Čo tu ona robí? A prečo sa jej zdalo, že ich pri niečom vyrušila? Spýtavo sa pozrela na Toma.

„Okej, Carlsonová, vypadni,“ povedal jej. Ona na neho zagánila, venovala pohľad plný znechutenia Melian a nahnevane odpochodovala.

Melian pomaly zavrela dvere a nechápavo sa na nich pozrela. „Čo to malo znamenať?“

Tom sa na ňu nevinne usmial. „Myslíš tým to, že si prišla o desať minút skôr, ako si mala?“

„Nie, myslím tým, čo tu robila Carlsonová.“

Riddle pokrčil plecami. „Dostala chuť porozprávať sa.“

Pozrela sa teda na Dagona.

„Ja jej to teda poviem,“ pozrel sa na Riddla.

„Rob, ako myslíš,“ vzdychol si.

„No... Ona sa nám chcela vyhrážať,“ klamal jej.

„Vyhrážať?“ nechápala.

„Hej. Počula Toma hovoriť haďou rečou. A tak mu povedala, že ak jej nezaplatí, tak to povie celej škole,“ pokračoval vo svojich výmysloch.

Melian sa zamračila. „A ďalej?“

„Teraz si z toho už, samozrejme, nič nepamätá,“ uškrnul sa na ňu.

„A myslí si, že som ju ja, ako prefekt, prichytil zdržiavať sa v prázdnej učebni po vyučovaní, čo je zakázané,“ doplnil ho Tom.

„Aha,“ povedala Melian.

„Tak už by sme aj mohli začať, keď si prišla tak skoro,“ vyčítavo na ňu pozrel.

„Istota je istota,“ pokrčila plecami, „nikdy neviem, či sa nezmôžeš na nejaký úskok.“

„To je pravda,“ pripustil.

„Takže ja idem,“ vyhlásil Dagon.

„A svoju nevestu nepobozkáš?“ uškrnul sa na neho Riddle. Dagon sa na neho nahnevane pozrel. „Ale iste,“ odvetil, podišiel k Melian a pobozkal ju na líce. „Dobrú noc.“ A odišiel.

„A to malo byť čo?“ vrhla začudovaný pohľad na Toma.

„Nechaj tak,“ mávol rukou. „Sadni si.“

Sadla si na lavicu. Riddle medzitým párkrát mávol prútikom a neverbálne začarovával učebňu. „To aby nás nikto nevyrušil,“ vysvetlil jej krátko. „Takže, najprv by sme sa asi mali trochu porozprávať, nemyslíš?“

„To by sa zišlo,“ súhlasila.

„Musíme si určiť nejaké pravidlá, Halleyová.“

„Áno, prvé z nich by mohlo byť napríklad nevolať ma priezviskom,“ zamračila sa.

„Ak ti to tak vadí...“

„A môžem ťa volať Tom?“ potešila sa.

„Tak to nie,“ zamietol.

„Prečo?“

Tom si vzdychol a prevrátil očami. „Tak dobre, ale len keď sme sami.“

„Vďaka,“ usmiala sa.

„Ďalej... Zrejme máš silné nutkanie v jednom kuse ma provokovať a podpichovať,“ prísne na ňu pozrel a ona ho obdarila oslňujúcim úsmevom, „a toto ti nemienim tolerovať. Budem ťa učiť, takže očakávam aj nejaký rešpekt. A budeš ma poslúchať.“

„Dobre,“ zdráhavo súhlasila, „ale nemysli si, že ty si ku mne budeš môcť dovoľovať.“

Neodpovedal.

„Nechcem počuť ani jedinú zmienku o mojom muklovskom pôvode, jasné?“

„Fajn.“

„A...“ Začervenala sa.

„Áno?“ uškrnul sa. Tušil, že vie, čo mu chce povedať a nemienil jej to nijako uľahčiť.

„No, si chalan.“

„Neuveríš, ale na to som došiel aj sám.“

„Hej. A ja som dievča. A mám nejaké podmienky.“

„Počúvam,“ vyhlásil. Toto bude zaujímavé.

„V žiadnom prípade na mňa nepoužiješ Cruciatus.“ Varovne na neho pozrela. „Avadu by si v škole nepoužil a proti Imperiu by som sa asi dokázala brániť. Ale ak ťa vôbec niekedy napadne mučiť ma, tak na našu spoluprácu môžeš zabudnúť.“

„To je všetko?“

„Nie. Nechcem ani, aby medzi nami niečo bolo,“ veľavravne povedala. „Takže sa o nič nepokúšaj.“

„Tým mi chceš naznačiť, že ťa nemám znásilňovať?“ spýtal sa pobavene.

„Áno,“ odvetila.

Riddle si unavene pošúchal spánky. „Neviem síce, ako ťa vôbec mohla taká blbosť napadnúť, ale.. Fajn. Súhlasím s tvojimi podmienkami. Tvoju odolnosť proti Imperiu aj tak raz vyskúšame.“

Melian sa potešila, že nemal žiadne námietky.

„Chceš mi ešte niečo povedať?“

„Ešte by si asi mal o niečom vedieť,“ prikývla. „Vyjasnime si to. Ty ma budeš učiť čiernu mágiu. Dobre. Súhlasila som s tým, že ma ju učiť môžeš. Ale neznamená to, že sa automaticky pridávam na tvoju stranu.“ S obavami čakala na jeho reakciu.

Tom si v rukách obracal prútik. „Priznám sa, že som s tým rátal. Ale nevadí. Tento tvoj prístup sa dlho neudrží,“ vyhlásil sebavedome.

Narovnal sa na stoličke a uprel na ňu svoju pozornosť. „Chcel by som ti položiť ešte zopár otázok. Je to pre mňa dosť dôležité.“

„Poslúž si,“ pokrčila plecami.

„Prečo ťa zaradil klobúk do Chrabromilu? Viac by si sa hodila do Slizolinu alebo Bystrohlavu.“

Melian si zahryzla do pery. „Uhm. To je dobrá otázka. Sama neviem.“ O podrobnostiach svojho triedenia ešte nikomu nehovorila. Ale on ju neodsúdi... „Ostane to len medzi nami, však?“

„Samozrejme,“ prisvedčil.

„Klobúk sa nevedel rozhodnúť medzi Slizolinom a Bystrohlavom. A tak som mu povedala, že chcem ísť do Chrabromilu. V skutočnosti tam vôbec nepatrím.“ Pozerala do zeme.

Bezvýrazne na ňu hľadel. „Prečo si si nevybrala Slizolin?“

„Neviem.“

„Dobre... To nevadí. A na čo sa zmení tvoj prízrak?“

„A to ti je načo?“ Zamračila sa.

„Potrebujem to vedieť,“ trval na svojom.

Melian si vzdychla. „To ti teda nepoviem.“

„A to už prečo?“ V očiach sa mu nahnevane zalesklo.

„Lebo nemám chuť sa o tom s niekým rozprávať,“ odvrkla.

Tom sa prinútil upokojiť sa. Veď ona mu to ešte povie. „A akú podobu má tvoj Patronus?“ vyzvedal.

„Patronus? Čo ja viem?“

„Nikdy si nevyčarovala Patronusa?“

„Nikdy som na to nemala dôvod,“ odvetila.

Vzdychol si. „Dobre. Nemá to síce s čiernou mágiou spoločné nič, ale dnes ťa to naučím. Aspoň zistím, ako rýchlo sa učíš.“ Vstal, mávol prútikom a lavice a stoličky v miestnosti sa rozostúpili a v strede vzniklo prázdne miesto. „Vieš, čo je Patronus, nie?“ spýtal sa jej.

„Jasné.“

„Fajn. Takže sa nebudem musieť zaťažovať vysvetľovaním teórie. Všetko, čo k tomu potrebuješ vedieť, je znenie kúzla a trochu vôle. Kúzlo je Expecto Patronum. No a vyčaruješ ho, keď myslíš na šťastnú spomienku. Počkaj, ukážem ti to.“

„Tvoj Patronus je had?“ zvedavo sa ho spýtala.

Prekvapene na ňu pozrel. „Odkiaľ to vieš?“

„Tipla som si. Nie je ťažké uhádnuť to,“ uškrnula sa.

„Tak pozeraj. Expecto Patronum!“ Z Riddlovho prútika vyliezol obrovský strieborný had, ktorý sa začal k nej približovať. Mal veľmi ostré tesáky.

„Premerlina!“ skríkla a snažila sa uhnúť hlave toho hada.

„Ukľudni sa, to je len Patronus!“ Švihol prútikom a had zmizol. „A teraz si na rade ty.“

Melian sa zhlboka nadýchla, zatvorila oči a pokúšala sa spomenúť na nejakú šťastnú spomienku.

„No čo je?“ spýtal sa jej netrpezlivo.

„Počkaj, neviem si spomenúť na žiadnu šťastnú spomienku.“

Riddle prevrátil očami. „Spomeň si na prvý deň na Rokforte.“

„Myslíš vtedy, keď si na mňa tak nenávistne zazeral na hostine?“ pochybovačne sa ho spýtala.

„Tak... Čo ja viem. Keď si spoznala Baldera,“ navrhoval ďalej.

„Myslíš vtedy, keď si ma otrávil a takmer som zomrela?“ Usmiala sa.

„Tak teda na deň, keď si zistila, že si čarodejnica,“ netrpezlivo povedal.

„Uhm. Vtedy som nemala práve najlepšiu náladu, myslela som si, že ma chce Dumbledore odviesť na psychiatriu,“ spomínala si.

„Aj ja som tak reagoval,“ priznal sa. „Tak si spomeň na zoznámenie sa s Harperom.“

„To nepôjde,“ pozrela na neho s kamenným výrazom.

„Hlavne to vyskúšaj,“ prikázal jej.

„Tak fajn. Expecto Patronum!“ vykríkla a z jej prútika vyletel nejaký striebristý chumáč. Na okamih sa jej zdalo, že videla nejaké laby.

„To nebolo zlé,“ uznal Tom. „Skúšaj ďalej.“

Na druhý krát sa striebristá hmota udržala už nejaké tri sekundy. „Čo to bolo?“ zamračila sa.

„Zdalo sa mi, že to bolo niečo chlpaté,“ odvetil. V duchu sa čudoval. Aj jemu samému trvalo dlhšie, kým sa naučil princíp a jej to už ide celkom dobre. A nemohlo by to ísť ešte lepšie? „Skús zmeniť spomienku,“ poradil jej. Vtedy sa ozval z niekde zhora hlasný buchot. Obaja sa pozreli hore. „Zloduch asi niečo vystrája,“ usúdil Riddle.

A vtedy si Melian spomenula, ako ho na Halloween s Jackom zafarbili na ružovo. Usmiala sa a zdvihla prútik. „EXPECTO PATRONUM!“ Tentoraz sa jej Patronus zhmotnil do podoby zvieraťa.

„Veď to je tiger!“ skonštatoval prekvapene Riddle.

A naozaj. Pred Melian pokojne stál striebristý tiger a svoje prenikavé oči upieral na Riddla. Pootvoril papuľu a potichu vrčal. „Však je krásny?“ rozplývala sa.

„Patronusovia nemajú byť krásni, majú byť silní,“ poznamenal Riddle otrávene.

Tiger sa otočil, pozrel svojimi jagavými očami na Melian a pomaly sa rozplynul. Melian sa pokojne usmievala. „Učím sa teda dostatočne rýchlo?“ spýtala sa.

„Mne sa podarilo vyčarovať Patronusa na prvý krát," povedal a Melian si ho podozrievavo premerala. Neverila mu. Všimla si, aký bol prekvapený že sa jej to podarilo tak skoro.

„Dobre, na dnes by sme aj mohli skončiť,“ vyhlásil.

„Prečo?“ spýtala sa ľútostivo.

„Musím vymyslieť, kde sa budeme stretávať. Tu to nie je práve najbezpečnejšie.“ Neubránil sa úsmevu. „Už sa tak veľmi chceš vrhnúť do čiernej mágie?“ pobavene sa spýtal.

„Áno,“ veselo odpovedala.

„Tak to až nabudúce. Ak vôbec. Neviem, či by si už na to mala žalúdok.“

„Ja to zvládnem,“ vyhlásila podráždene.

„To sa uvidí,“ povedal, keď odčarovával triedu. Ale on vedel, že to zvládne. Po dnešku nepochyboval a tým viac ju chcel mať na svojej strane. Už mu bolo jasné, že to nemôže byť humusáčka.

Melian prikývla. Napadlo ju, že musí ísť potom ešte za Dumbledorom. Tak veľmi sa jej nechcelo! „Tak sa uvidíme nabudúce,“ rozlúčila sa s ním, vstala a odišla.

Tom sa ešte dlho pozeral na dvere, ktorými vyšla a spokojne sa usmieval. Vedel, že keď ju začne zaúčať do tajov čiernej mágie, na dobro už ani len nepomyslí.

Melian potichu kráčala po rokfortských chodbách. Bola rada, že sa jej tak rýchlo podarilo vyčarovať Patronusa. Riddle jej to nemusel vravieť, ona vedela, že to bol nadpriemerný výkon. Videla mu to na tvári.

Zhlboka si vzdychla a oprela sa o kamennú stenu. Tieto návštevy u Dumbledora si veru neobľúbi. Aj teraz mala výčitky svedomia, pretože sa nevedela dočkať, až ju Tom naučí niečo poriadne, aj keď sa snažila tieto pocity potláčať. Vedela, že to nie je dobré. Preto teraz zavrela oči a snažila si vyčistiť myseľ. Dumbledore vedel čítať medzi riadkami a keby zistil, že má výčitky, veľmi by jej to nepomohlo.

Nakoniec nabrala odvahu a zaklopala na dvere.

„Vitajte, slečna Halleyová,“ vítal ju Dumbledore, ktorý sedel za stolom nad nejakou misou plnou akejsi zvláštnej striebristej hmoty. Rýchlo ju odložil.

„Dobrý večer,“ pozdravila a unavene si pošúchala oči. Spotrebovala veľa úsilia a energie na to, aby vyčarovala Patronusa.

„Mali ste s Tomom schôdzku?“ pozrel na ňu.

„Ak to tak nazývate...“ Pokrčila plecami.

„A čo sa dialo?“ Zvedavo sa posunul dopredu na stoličke.

„Nič, len ma učil vyčarovať Patronusa,“ odvetila.

„To je všetko? Na neho sa to veľmi nehodí.“ Zamračil sa a venoval jej skúmavý pohľad.

„Áno. A ešte sme sa rozprávali.“

„O čom?“

„Sľúbil mi, že na mňa nepoužije Cruciatus,“ odvetila samoľúbo.

Dumbledorovi viditeľne odľahlo. Bál sa, že by ju mohol mučiť. Nechápal však, ako sa podarilo Melian presvedčiť ho.

„A podarilo sa vám toho Patronusa vyčarovať?“ Usmial sa na ňu. Bol si istý, že sa jej to nepodarilo, a chcel ju povzbudiť. Lenže jej odpoveď ho prekvapila.

„Áno, na tretí krát,“ usmiala sa.

Dumbledore si prekvapene napravil svoje okuliare s polmesiačikovými sklíčkami. „To je naozaj výborné,“ pochválil ju, tuho premýšľajúc. Ako sa jej to mohlo podariť? „Mimochodom, ako pokračujete s tou oklumenciou, slečna Halleyová?“

„Ujde to. Našťastie sa mi dnes Riddle nesnažil dostať veľmi hlboko do hlavy.“ Melian si zívla a zahľadela sa na tú zvláštnu misu, ktorá mala na okrajoch akési ornamenty...

„Vidím, že ste unavená, tak vás nebudem dlho zdržiavať,“ vyhlásil.

„Ďakujem. Tak teda dobrú noc,“ zaželala a vstala.

„A ešte jednu otázku. Aký tvar mal váš Patronus?“ zvedavo sa opýtal.

„Bol to tiger,“ odpovedala a vyšla z kabinetu.

[ » na začiatok « ]