Kapitola:
Pridaná: 21.11.2007, 08:56:27
Čítaná: 733×
Hodnotenie: (počet hlasov: 26)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Severus Snape
Stručný dej: Zdravím všetkých čitateľov a fanúšikov HP. V tejto poviedke som sa zamerala na môjho obľúbeného profesora Severusa Snapa. Bola som dosť zdrvená, že ho Jo nechala zomrieť, preto som ho oživila, podobne ako Lusi, alebo Gwen. Je tu teda nový príbeh v hlavnej úlohe so Severusom. Prispôsobila som si však okolnosti a trochu aj dej. Rovnako varujem aj pred náznakmi udalostí, ktoré sa odohrávajú až v HP7. Sirius Black nezomrel, žije a dokonca učí na Rokforte OPČM. Riaditeľom je Slughorn a Snape učí svoje elixíry. - poznámka na záver - meno Yvainne sa číta ako Ivejn - oki?

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Wardenský osud 2 » Očká mušky Zlatoočky 3 » Nežný opilec 4 » Muž dvoch tvárí 5 » Rozhádaní 6 » Prízrak minulosti 7 » Tajomná neznáma 8 » Bozk 9 » Aké to je? 10 » Nový riaditeľ 11 » V Zakázanom lese 12 » Žeby zmena? 13 » Tvrdá realita 14 » Hnutie odporu 15 » Vianočný darček 16 » Škriekajúca búda 17 » Vyslyšaná žiadosť 18 » Sheela ... 19 » Patronus 20 » Bosorka Bellatrix 21 » Mŕtvy medzi živými 22 » Epilóg

Yvainne sa do hradu dostala bez povšimnutia. Utekala pred ním ako sa len dalo. Musela vyzerať hrozne. A okrem toho ... hanbila sa. Stále jej behali po rozume šialené predstavy ako nad ňou Snape kľačí a vyzlieka ju. A ona sa červenala čím ďalej - tým viac.

,,Ako si to vôbec dovolil!" nešlo jej do hlavy. ,,Pche! Vyhovorí sa na moje zranenia." Krútila hlavou. ,,Veď ani ja som ho nevyzliekla, keď bol zranený," napadlo jej. Ale musela uznať ten rozdiel. On nemal jej schopnosti, ona sa zotavovala dlhšie a inak a ešte, keď boli v tej chatrči ...

Keď sa konečne dostala do spálne v svojej klubovni, Samantha spala. Čo bolo vlastne skvelé, lebo sa nebude pýtať, kde celú noc bola, ale bolo to aj pochopiteľné, keďže bolo ešte len pol siedmej ráno. Znova, tak ako predtým si zváľala posteľ a šla sa osprchovať. Vzala si čisté veci a tie dotrhané a zakrvavené uložila na samé dno skrine. A keďže bola hladná ako vlk, zišla do Veľkej Siene, ktorá zívala prázdnotou. Teda nie tak úplne. Za profesorským stolom sedel Snape. Otočila sa bleskovo na päte a zamierila spať k východu ako ohnivá strela.

,,Slečna Angelová," oslovil ju a ona zmeravela. Teraz na vysvetľovanie nemala náladu. Bola iba veľmi hladná. ,,Vráťte sa," prikázal jej a utrel si ústa do papierového obrúska, keď odložil príbor.

,,Áno?" ozvala sa nie veľmi ochotne a ešte neochotnejšie sa k nemu otočila.

,,Veľmi dobre viete, že od vás očakávam vysvetlenie," odvetil pokojne. Nereagovala. Namiesto toho sa tvárila, že sústredene študuje kamennú štruktúru podlahy, ktorú momentálne pokladala za zaujímavejšiu. ,,A chcem ho počuť ešte dnes."

Yvainne si vzdychla. Tón jeho hlasu - hoci bol na počudovanie mierny - jasne naznačoval, že neprijíma žiadne námietky.

Vstal od stola a pristúpil bližšie. ,,Yvainne," oslovil ju jej krstným menom. ,,Naozaj potrebujem vedieť, čo sa tu deje," povedal skoro šeptom. Akoby ten milý hlas ani nepatril jemu!

Na malú chvíľu k nemu preto zdvihla oči a skúmala tie jeho. Čuduj sa svete, videla v nich len číru a úprimnú zvedavosť.

,,Tak dobre. Bude to ešte dnes," súhlasila a on spokojne prikývol.

,,Ďakujem," povedal ešte tichšie a vypochodoval zo Siene.

Bleskovo sa za ním otočila. ,,Počula som dobre? Poďakoval alebo mám len halucinácie?"

Za stôl si sadla s veľmi divným pocitom. Vôbec jej neušlo, že sa správal inak. Nezazeral na ňu. Nekričal. A dokonca poďakoval. ,,Vari mu padlo na hlavu niečo ťažké?"

Pred ňou sa objavilo päť druhov jedla a razom zahnala doterné myšlienky späť. Bola taká hladná, že si zobrala z každého jedla po troche. Nie, že by mala štyri žalúdky, len si nevedela vybrať.

,,Ty si už hore?" ozvala sa rozospato Samantha, ktorá sa ešte zachumlala pod perinu, hoci si ľahla na bok a rozospato hľadela na Yvainne.

,,Áno, nemohla som spať," odvetila a zabuchla knihu. ,,Môžem ísť k tebe?" opýtala sa a s veselým úškrnom si ľahla k Sam pod perinu. ,,Ako ti to ide so Seamusom?"

Samantha sa celá rozžiarila. ,,Och, Yvai, je skvelý! Nikdy by som doňho nepovedala, že je taký romantický. A bozkáva sa tak skvele. Cítim sa pri ňom ako v raji," švitorila celá nadšená.

,,To som rada. Môžem sa ťa niečo opýtať?"

,,Jasné, len sa pýtaj," povzbudila ju Sam.

,,Vieš, ide o tom, že som zaľúbená a ..."

,,Hm, tušila som to," zamumlala Sam.

,,Ako to?" ozvala sa pochybovačne Yvainne.

,,No vieš, občas máš taký divný výraz a stáva sa ti, že si nesústredená," odmlčala sa. ,,Ale dúfam, že si sa nezaľúbila do toho idiota Otisa, s ktorým si predtým chodila! To by som ti musela do nápoja pridať elixír Nenávisti!" durdila sa ako nespokojný moriak. ,,Vieš, čo ten obmedzenec urobil? Náhodou nás prichytil so Seamusom ako sa bozkávame, vyfotil nás a rozvešal rozmnožené fotky snáď po celom Rokforte!"

,,Čo? Kedy sa to stalo?" ozvala sa Yvainne prekvapene. Bola fakt rada, že sa so Sabrielom rozišla. Bol na hlavu, to bolo jasné.

,,Včera večer. Asi do druhej v noci sme ich so Seamusom hľadali a zlepovali zo stien, obrazov, sôch, brnení a dokonca boli aj na wc-ku! Len aby Snapa neporazilo, keď je teraz riaditeľ. Ale nie som si istá, či sme ich pozbierali všetky."

,,Je to fakt pako!" súhlasila s ňou.

,,Kde si mimochodom bola v noci ty?" spýtala sa zrazu jej kamoška a Yvainne si musela rýchlo vymyslieť výhovorku.

,,No, bola som večer v Astronomickej veži. Potrebovala som popremýšľať. Bola som unavená a zrejme som tam zaspala, ale vrátila som sa, hoci neviem, kedy to bolo. No ty už si spala."

,,Veď som bola aj riadne unavená. Ale prepáč, prerušila som ťa. Chcela si sa ma niečo opýtať," zívla si.

,,No, už som zabudla čo to bolo. Nevadí, snáď si neskôr spomeniem," zaklamala znova nadávajúc si v duchu do odporných klamárok.

,,Do Trolla! Neznášam, keď musím klamať, ale čo iné mi zostáva?" Yvainne vedela, že Sam by mala množstvo otázok. A ona potrebovala poradiť a nie spovedať.

Ale pomohla jej Ginny Weasleyová. Keď sa Yvainne bezcieľne prechádzala po Rokforte, zavolala na ňu, keď vychádzala zo soviarne.

,,Ahoj, čo tu robíš?" opýtala sa jej s úsmevom a prehodila si vlasy cez plece. ,,Bŕŕ, ale je dnes poriadna zima," striasla sa.

,,Ahoj, to je. Nechceš sa prejsť kúsok so mnou?" ozvala sa.

,,Jasné," Ginny sa jej zakvačila za ruku a kráčali nevedno kam.

,,Ginny? Môžem sa ťa niečo opýtať?"

,,Pýtaj sa," usmiala sa a čakala.

,,Vieš, ja ... už sme sa o tom trochu bavili. Som zamilovaná a jednoducho neviem, čo mám robiť," hlesla nešťastne.

,,Stále ten istý?" ozvala sa Ginny pobavene, ale zvážnela, keď videla aká je utrápená. ,,Prepáč. Vieš, niečo sa na mňa nalepilo od bratov," ospravedlňovala sa.

Yvainne sa uškrnula. Samozrejme, Fred a George boli skvelá výhovorka.

,,A čo by si odo mňa chcela počuť? S čím ti mám poradiť?"

,,Myslíš si, že by bolo odo mňa veľmi hlúpe, keby som mu naznačila, čo k nemu cítim?" vychrlila zo seba.

,,Ak som správne pochopila, chceš mu vyznať lásku, tak?"

Yvainne si vzdychla. ,,Ja viem, je to hlúposť. Len ma to tak napadlo. Ani neviem prečo."

,,A keby si počkala, kým to spraví on?" ozvala sa Ginny po chvíli ticha.

,,Lenže to by som sa asi nedočkala vôbec."

,,Kto vie? Možno by ťa prekvapil," dumala nahlas.

,,On? To veľmi pochybujem. Je taký ... och! Ako ti ho opísať? Je niekedy taký arogantný a nepredvídateľný, ale keby si ho lepšie spoznala, zistíš, že aj on má srdce a city a je vlastne úžasný. Hoci ho nikto nemá rád," hovorila nadšene akoby opisovala bájneho gréckeho hrdinu. Yvainne si znovu vzdychla.

,,Ak by som ťa nepoznala, tipovala by som, že mi tu opisuješ Snapa alebo Malfoya," pokrútila hlavou. Yvainne bola rada, že sa pri tej poznámke na ňu nepozrela, lebo už by to nebola len nevinná domnienka. ,,No dobre. Chceš vedieť, čo by som urobila v takom prípade ja? Povedala by som mu, čo k nemu cítim a počkala na jeho reakciu."

,,Naozaj si nie som istá jeho citmi. Čo ak nebude reagovať vôbec?"

,,Tak ho pobozkaj. Z bozku sa dozvieš veľa," mykla ramenami Ginny. ,,Pozri, osobne si myslím, že to bude tupec, ak nezareaguje. Veď patríš k najkrajším dievčatám na Rokforte!"

,,To tak určite," odvetila pobavene. Obe sa rozosmiali.

Keď sa vracali do hradu, stretli Nevilla s Lunou. Išli navštíviť Hagrida. Pridali sa teda k nim.

Severus sa pozrel na hodinky. Bolo o pár minút desať.

,,Nepríde," zamrmlal. Čo vlastne čakal? Že mu padne do náručia, vyzná mu lásku a povie celú pravdu o svojom pôvode?

,,Som naivný hlupák, keď som si myslel, že ak zmením svoje správanie, zmení sa aj jej postoj," zamrmlal znova sklamane. Čakal na ňu celý deň. Horel zvedavosťou a nevedel sa dočkať, čo všetko sa dozvie. Príliš sa nádejal a teraz bol sklamaný. Celý jeho život bolo jedno veľké sklamanie.

Hneď po raňajkách si vyhľadal v spisoch niečo o Wardenoch. Musel hľadať veľmi dlho. A keby mu nebol poradil Dumbledore zo svojho portrétu, ani by to nenašiel. Jeho knižnica bola veľmi veľká. A kniha o živote Wardenov sa nachádzala skrytá v kúte. Ešte aj jej názov bol zavádzajúci. No koho by napadlo hľadať pod názvom: ,,Zaprášená história?" Bola to malá, tenká knižočka. Mal ju prečítanú za pol hodinky. Ale nebol spokojný. Veľa sa nedozvedel. Ani autor nemal pri získavaní informácií zrejme šťastie. Wardeni si stvoje tajomstvá strážili dosť úzkostlivo. Ale dozvedel sa aspň niečo. Boli to strážcovia, ktorými sa stávali od narodenia a na zvláštne požiadanie.

Znova mu padol zrak na hodiny. Zmieril sa s tým, že už nepríde. Vstal a z pracovne zamieril do svojho bytu. Bol o niečo väčší ako ten jeho predošlý, no tamten sa mu páčil viac. Bol jeho dlhé roky. Zvykol si naň. Tu sa cítil cudzo. Ako vydedenec. Stal si k oknu a zahľadel sa na nočnú oblohu.

Zrazu spozornel. Mal zvláštny pocit, že v miestnosti nie je sám. Natiahol sa za prútikom, ale niečo ho zastavilo. Bol to dotyk teplej dlane.

,,Som tu," ozvalo sa vzápätí a pred ním sa začala ukazovať postava Yvainne Angelovej.

,,Ako to ...?" hľadel na ňu ako obarený. ,,Máte neviditeľný plášť?"

Pokrútila hlavou.

,,Sadnite si," ponúkol jej stoličku. ,,Dáte si čaj?" opýtal sa zdvorilo.

,,Pokiaľ mi doň nepridáte Veritaserum, potom áno, ďakujem," odvetila a Severus sa usmial. On sa usmial!

,,Nedám, sľubujem," odvetil a dal postaviť vodu.

Yvainne ho ticho pozorovala. Fakt bol iný. Už od rána, keď ju POPROSIL, aby prišla a dokonca jej aj POĎAKOVAL.

,,Dnes som niečo o Wardenoch čítal," priznal sa, keď začaroval šálku s pariacim sa nápojom, ktorá teraz plavne letela vzduchom k nej.

,,Naozaj? A dozvedeli ste sa niečo?"

Sledoval ako si zamiešala čaj a odložila lyžičku na tanierik. ,,Dáte si cukor?"

Znova pokrútila hlavou. ,,Dúfam, že vám nevadí, že som prišla sem. V kancelárii je priveľa obrazov."

Znova sa usmial.

,,Uvedomje si vôbec, že sa usmieva?" napadlo ju.

,,Samozrejme. Ale ak vám to viac vyhovuje, môžem zaistiť aj túto miestnosť." Yvainne prikývla. Nemohla predsa vedieť, či sa o tom nikto nedozvie. Snape vzal do ruky prútik a neverbálne miestnosť začaroval.

,,Ste naozaj Wardenka?" opýtal sa po chvíli ticha, keď si aj on sadol za stôl, oproti nej.

Yvainne prikývla.

,,A ste ... princezná?" Pamätal si, čo povedala tá žena v tú včerajšiu zvláštnu noc.

,,Pamätáte sa na včerajšiu noc? Viete, kde ste so mnou boli?"

,,Viem, že sa niečo stalo, keď som vás chytil za ruku, ale netuším, kde som sa s vami ocitol."

Yvainne sa zahľadela na svoje ruky, ktoré zvierali teplú šálku. ,,Boli sme u nás. Videli ste môj domov a moju matku."

,,Zomrela?" opýtal sa ticho.

,,Áno, už je to dávno."

,,Wardeni sú strážcovia, však? Nikde som sa nedočítal o tom, že aj ženy sú strážkyne," radšej zmenil tému rozhovoru, aby sa nerozžialila.

,,Pretože ak je Wardenka strážkyňou, musí pochádzať z kráľovského rodu."

Snape prikývol a napil sa čaju.

,,Teda aj vy niekoho strážite," povedal skôr sám pre seba. Ak by to bola pravda ... dosť vecí by dávalo zmysel. Ale to sa jej nechcel zatiaľ pýtať.

Yvainne čakala, že jej položí otázku, koho stráži, ale on bol ticho. Namiesto toho sa opýtal iné.

,,Ako to, že sa vám rany zahojili samé od seba? Ste vari nesmrteľná?"

Yvainne sa uškrnula. ,,Nie, to nie som. Mám však isté ... schopnosti," odvetila vyhýbavo.

,,Ako napríklad stať sa neviditeľnou, alebo ošetriť dosekaný chrbár bez poznania, že bol niekedy vôbec zranený?"

,,Napríklad," odvetila ticho.

,,Ale to nie je všetko, však?" ozval sa.

,,Nie, nie je."

Severus vstal a znova podišiel k oknu. Ešte ráno mal snáď tisíc otázok, ale teraz ... Yvainne sedela tu, v jeho byte a ochotne na všetko odpovedala. V to ani nedúfal. Ale on nedúfal vo veľa vecí. Chcel sa však uistiť a opýtať sa na jednu, jedinú vec. Hoci dopredu tušil aká bude odpoveď.

,,To vy ma strážite, však, Yvainne?" stál k nej otočený chrbtom.

,,Tak predsa sa opýtal," napadlo jej, predtým ako prehovorila. ,,Strážca nikdy a nikomu nesmie prezradiť koho stráži. Je to len jeho tajomstvo. Mohlo by sa stať, že ten človek sa bude správať ľahkovážne a ohrozí bezpečnosť seba, aj svojho strážcu."

Snape prikývol, že rozumie.

,,A ak vám poviem, že sa tak nikdy správať nebudem?" otočil sa a chrbtom sa oprel o okno. ,,Ak vám to sľúbim, Yvainne, potom mi odpoviete?"

Mlčala.

,,Chápem. A odpoviete mi ešte na poslednú otázku?"

Zdvihla k nemu zrak čakajúc, na čo sa ešte opýta.

,,Viete, kde sa nachádza môj starý byt?"

Yvainne sa začervenala. ,,Viem."

,,Bola to ona! Predsa to len bola ona! Ona mi pomohla a dala mi aj Vampi! Je mojou strážkyňou!" uvažoval v duchu. Záhada bola vyriešená. Až teraz plne pochopil slová Firenzeho: ,,Máš niečo veľmi vzácne a ani o tom netušíš." Opäť mal ten kentaur pravdu. Severus doteraz o Wardenoch ani len nepočul.

,,Ale nemyslím si, že chápete," prerušila tok jeho myšlienok.

,,Čo?" opýtal sa. Sedela za stolom s neprítomným výrazom v tvári.

,,Veľmi dobre viem, na čo myslíte. Viem, že viete to, na čo som vám neodpovedala."

,,Ako to?" napadlo Severusovi a zvraštil obočie, hľadiac na ňu nechápavo.

,,Ako to?" zopakovala jeho otázku. ,,Pretože ja nie som obyčajná a ani priemerná, dokonca ani v čarovaní taká nie som," prepaľovala ho pohľadom svojich jadeidovo zelených očí. Severus sa už bál na čokoľvek myslieť. Pravda, kedysi si to myslel. Ale jeho názor na ňu sa zmenil. Obrnil sa proti nej, ale nepomáhalo to.

,,Ja ..."

,,Nemusíte sa ospravedlňovať," usmiala sa. V slovách už nebolo ani stopy po nedávnom hneve.

,,Ale niečo musíte vedieť. Nehovorím vám to preto, lebo o to žiadate a chcete to vedieť, ale preto, lebo vás ..." hlas sa jej zasekol. V hrdle jej navrela akási hrča, ktorá nechcela povoliť. Vstala a podišla k nemu. Veľmi blízko. Veľmi. Chytila ho za ruku a otočila ju dlaňou hore. Prešla po nej bruškami prstov a vtisla mu do nej bozk.

,,Pamätajte si vždy jedno, pán ... riaditeľ. Môj život je vo vašich rukách, tak ako ten váš v mojich." Keď k nemu zdvihla zrak, oči sa jej jagali ako hviezdy na nebi. Severus nevedel, čo má povedať.

,,Ja chránim vás, ale aj vy musíte chrániť mňa. Ak by sa Temný pán dozvedel, že existujem, nezaváhal by a zabil by vás, len aby ma získal pre seba. Tak ako moju matku."

Severus neodpovedal. Tiež si to práve uvedomil. A Yvainne pokračovala.

,,Ale on nevie, že ak by vás zabil, zomriem aj ja. A to nemôžem. Sľúbila som, že vás ochránim a ja svoj sľub dodržím."

To bolo viac ako si prial počuť. V očiach sa jej zaleskli slzy. Severusa nečakane pichlo pri srdci. Cítil sa, akoby mal srdce v žeravých okovách, ktoré mu nedovolia nič. Túžil ju objať, upokojiť a povedať, že jej tajomstvo je uňho v bezpečí. Namiesto toho k nej natiahol ruku a pohladil ju po tvári, zotrúc jej slané slzy, ktoré si na jej lícach drzo robili cestičku. Zastonal. Vlastné telo ho zrádzalo. Nevedel sa ovládať. A ani nechcel. Nahol sa k nej a pobozkal ju. Držal ju v náručí a cítil ako sa chveje. Ich nežný bozk sa menil na vášnivú búrku a prehlboval sa. Obaja si ho vychutnávali. Yvainne sa k nemu túlila a on ju jemne objímal.

Keď sa od nej odtiahol, na perách sa jej usadil smutný úsmev.

,,Yvainne, ja ..." Ako jej mal povedať, že mu na nej záleží, ale že ich vzťah by bol ... absurdný a neprípustný?! Nemohol. Bolo príliš kruté, čo i len myslieť na to, nie to ešte vysloviť.

Priložila mu prst na pery, aby ho umlčala a aby radšej nepokračoval. ,,Neospravedlňujte sa za niečo, čo sa mi tak veľmi páči. Len by ste ma ranili. Milujem vás, Severus Snape. Z celého srdca a tak veľmi, až ma to samu desí. Vždy som vám verila a budem vám veriť, hoci robíte čo robíte. Viem, že ste na Harryho strane. Len si pamätajte, že si máte dávať pozor a zbytočne nás oboch nevystavujte nebezpečenstvu. Budem vždy pri vás. Vždy, nech ste kdekoľvek," uistila ho. Nahla sa k nemu a vtisla mu na pery posledný, ľahučký bozk slaný od sĺz.

,,Dobrú noc, pán riaditeľ."

Zmizla. A nechala ho tam stáť v ohromení svojho priznania. Severus nevedel, či má plakať, či sa smiať. V jeho vnútri sa ako tekutá žiara rozlial príjemný, povznášajúci pocit, keď mu povedala, že ho miluje. Presne tak si predstavoval účinok elixíru Felix Felicis, ktorý žiaľ nikdy v živote neochutnal.

------------------------------------***-------------------------------------

P.S.: Táto kapitolka je len a len pre Jinzy :D

Nasledujúca kapitolka bude zajtra ... a jej názov je: ,,Tvrdá realita."

Tess

[ » na začiatok « ]